„Hľa, umenším ťa medzi národmi,
budeš veľmi opovrhnutý!

Nadutosť tvojho srdca ťa oklame,
obyvateľ skalných trhlín!
Sídli vysoko a hovorí si v srdci:
»Ktože ma zrúti na zem?«

Čo sa vyvýšiš ako orol
a čo si aj medzi hviezdy hniezdo postavíš,
zrútim ťa odtiaľ,“ hovorí Pán.

Ak prídu k tebe zlodeji,
ak noční lupiči – (a spustošia ťa!) –
či si neukradnú, len koľko im stačí?
Ak prídu k tebe oberači,
či nenechajú paberky?

Ako poprehľadávajú Ezaua,
poprekutávajú jeho skrýše!

Až k hraniciam ťa poženú
všetci mužovia tvojej zmluvy,
oklamú, premôžu ťa
tvoji chleboví priatelia,
osídlo postavia pod teba,
ty nechápavý!

„Či v ten deň – hovorí Pán –
nevyničím mudrcov z Edomu
a rozumnosť z Ezauovho vrchu?

Vtedy ochabnú tvoji hrdinovia, Teman,
aby z Ezauovho vrchu
každý vraždou vyhynul.