Videl som Pána stáť pri oltári.
I riekol: „Prašti hlavicu tak,
aby sa zatriasli trámy;
dolám im ich všetkým na hlavách
a ostatok z nich mečom pobijem;
zbeh od nich neutečie
a kto ostane, nezachráni sa.

Ak vniknú do podsvetia,
moja ruka ich odtiaľ donesie,
a ak vystúpia do neba,
aj odtiaľ ich stiahnem.

Ak sa schovajú na vrcholci Karmelu,
vysliedim ich a donesiem odtiaľ
a ak sa mi schovajú pred očami na morské dno,
tak rozkážem hadovi a uhryzne ich.

Ak pôjdu do zajatia pred svojimi nepriateľmi,
tam rozkážem meču a zabije ich,
upriem na nich svoje oči
na nešťastie, a nie na blaho.“

Pán, Jahve zástupov,
sa dotkne zeme a tá sa zatrasie
a žialiť budú všetci, čo na nej bývajú,
bude vystupovať celá ako Níl
a upadať ako rieka Egypta.

On stavia v nebesiach svoju hornú sieň,
jej klenbu zasadil do zeme;
on privoláva vody mora
a rozlieva ich po povrchu zeme,
Jahve je jeho meno.
„Synovia Izraela, nie ste vy pre mňa
ako synovia Etiópie? – hovorí Pán.

Či som nevyviedol Izrael z egyptskej krajiny,
Filištíncov z Kaftoru a Aramejčanov z Kíru?

Hľa, oči Pána, Jahveho,
spočívajú na hriešnom kráľovstve:
Ja ho zmetiem z povrchu zeme,
lenže nezmetiem úplne
dom Jakubov – hovorí Pán.

Hľa, ja dám príkaz a rozosejem
synov Izraela medzi všetky národy,
ako sa osieva na riečici,
že kamienok nepadne na zem.

Mečom zomrú
všetci hriešnici môjho ľudu,
ktorí hovoria: »Nedostihne
a nepredbehne nás nešťastie.«

V ten deň vyzdvihnem
padnutú Dávidovu chalupu,
zamurujem jej trhliny,
postavím jej sutiny
a vybudujem ju ako kedysi.

Aby ovládli zvyšky Edomu
a všetky národy,
nad ktorými sa vzýva moje meno,
hovorí Pán, ktorý to urobí.

Hľa, prídu dni – hovorí Pán,
keď sa oráč ženca bude dotýkať
a šliapač hrozna toho, čo seje semeno;
vrchy budú pretekať muštom
a všetky kopce sa budú roztekať.

Vtedy obrátim osud svojho ľudu, Izraela,
budú stavať a obývať spustošené mestá,
budú sadiť vinice a piť ich víno,
narobia si záhrad a budú jesť ich ovocie.

Vtedy ich zasadím do ich pôdy
a viac ich nevytrhnú z ich pôdy,
ktorú som im dal“ –
hovorí Pán, tvoj Boh.