Len kto dopustil nešťastia,
vyslobodí vás z rúk vašich nepriateľov.

Odíďte, deti, odíďte,
veď ja som ostal osamelý!

Vyzliekol som si rúcho pokoja,
vrecovinu prosebnú som si obliekol,
volať chcem k Večnému, kým žijem.

Dôvera, deti, volajte k Bohu
a vytrhne vás z násilia, z ruky nepriateľa.

Lebo ja dúfam od Večného vašu spásu;
a došla na mňa radosť od Svätého
pre milosrdenstvo, ktoré už pocítite
od Večného, spasiteľa nášho.

Prepúšťal som vás s nárekom a žiaľom,
Boh mi vás vráti s radosťou
a rozkošou naveky.

Ako teraz videli susedia Siona vaše zajatie,
tak čoskoro uvidia vašu spásu od Boha,
ktorá vám príde so slávou
a so žiarou Večného.

Dietky, znášajte trpezlivo hnev,
ktorý na vás dopadol od Boha:
prenasledoval ťa tvoj nepriateľ,
no zanedlho uvidíš jeho skazu
a budeš šliapať po jeho šiji.

Moje krehučké išli po tvrdých cestách,
vliekli ich sťa stádo, čo ukoristil nepriateľ.

Dôvera, deti! A volajte k Bohu,
ten, čo dopustil, spomenie si na vás.

Ako vás naviedla myseľ vzdialiť sa od Boha,
desaťnásobným úsilím ho znova hľadajte.

Veď ten, čo na vás dopustil pohromy,
dopraje vám večnú rozkoš s vašou spásou.