Oslobodenie národa. – 112,1V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa:

Bude to čas úzkosti, aký nebol, odkedy povstal národ až po ten čas. V tom čase bude tvoj ľud oslobodený, každý, koho nájdu zapísaného v knihe. 22A mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia; niektorí na večný život, iní na hanbu a večnú potupu. 33Rozumní sa budú skvieť ako lesk oblohy a tí, čo mnohých priviedli k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky.

44Ty však, Daniel, uzavri slová a zapečať knihu na posledný čas; mnohí ju preskúmajú a rozšíri sa poznanie.“

55-7Ja, Daniel, som videl, hľa, dvaja iní stáli, jeden na jednom brehu rieky, druhý na druhom brehu rieky. 6I spýtal som sa muža, ktorý bol oblečený do plátna a stál nad vodou rieky: „Kedy bude koniec týchto zázračných vecí?“ 7Tu som počul muža, ktorý bol oblečený do plátna a stál nad vodami rieky. Zdvihol pravicu i ľavicu k nebu a prisahal na toho, čo večne žije: „Áno, na čas, časy a polovicu, a keď sa dovŕši zlomenie moci svätého ľudu, skončí sa toto všetko.“ 8Ja som počul, ale nerozumel som. Preto som povedal: „Pane, čo bude koniec týchto vecí?“ 99 n.I riekol: „Choď, Daniel, lebo slová sú uzavreté a zapečatené do posledného času. 10Mnohí sa očistia, obielia a zbavia sa trosky; bezbožní budú konať bezbožne, ani jeden bezbožník nepochopí, ale rozumní pochopia. 1111 n.A od času, čo odstránia ustavičnú obetu a postavia ohavnosť spustošenia, uplynie tisícdvestodeväťdesiat dní. 12Šťastný, kto bude čakať a dosiahne tisíctristotridsaťpäť dní.

1313Ty však choď ku koncu a odpočívaj! No potom vstaň k svojmu údelu na konci dní!“