Kniha Deuteronómium   –   Dt 28 – 34

Tretia a štvrtá Mojžišova reč, 28 – 34

Záver k zákonom, 28 – 30

Požehnanie pre tých, čo vyplnia zákon. – 1Keď však budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, keď budeš plniť a zachovávať jeho príkazy, ktoré ti ja dnes nariaďujem, Pán, tvoj Boh, ťa povýši nad všetky národy, čo sú na zemi. 2Na teba sa znesú a k tebe dôjdu všetky tieto požehnania, ak budeš počúvať jeho príkazy. 3Budeš požehnaný v meste, budeš požehnaný na poli. 4Požehnaný bude plod tvojho života, plod tvojej zeme a plod tvojho dobytka, stáda tvojho dobytka a čriedy tvojich oviec. 5Požehnané budú tvoje humná a tvoje sýpky. 6Požehnaný budeš, či budeš vchádzať alebo vychádzať.

7Pán dá padnúť pred tebou tvojim nepriateľom, čo sa postavia proti tebe; jednou cestou pôjdu proti tebe, ale siedmimi (cestami) budú pred tebou utekať. 8Pán zošle požehnanie na tvoje zásobárne a na všetky práce tvojich rúk a požehná ťa v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh. 9Pán si ťa postaví za svätý ľud, ako ti prisahal, ak zachováš prikázania Pána, svojho Boha, a ak budeš kráčať po jeho cestách. 10Vtedy všetky národy zeme uvidia, že sa nad tebou vzýva meno Pánovo, a budú sa ťa báť. 11Pán ti poskytne hojnosť všetkého dobrého plodu tvojho života, plodu tvojho dobytka a plodu tvojej zeme, o ktorej prisahal tvojim otcom, že ti ju dá. 12Pán otvorí svoju najlepšiu pokladnicu, nebo, aby dal na svoj čas dážď tvojej krajine, a požehná všetky práce tvojich rúk. Ty budeš požičiavať mnohým národom, ale ty si od nikoho požičiavať nebudeš. 13Pán teba ustanoví za hlavu, nie za chvost, a vždy budeš hore, a nie dolu, ak budeš počúvať príkazy Pána, svojho Boha, ktoré ti dnes nariaďujem, a ak ich budeš zachovávať a plniť, 14a neodchýliš sa od nich ani napravo, ani naľavo, ak nepôjdeš za cudzími bohmi, ani ich nebudeš uctievať.

Vyhlásenie kliatby. – 15Ale ak nebudeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, aby si zachovával a uskutočňoval všetky jeho príkazy a ustanovenia, ktoré ti ja dnes ukladám, doľahnú na teba tieto kliatby a dochytia ťa. 16Budeš prekliaty v meste, budeš prekliaty na poli. 17Prekliate budú tvoje humná a tvoje sýpky. 18Prekliaty bude plod tvojho života a plod tvojej zeme, stáda tvojho dobytka a kŕdle tvojich oviec. 19Prekliaty budeš, či budeš vchádzať alebo vychádzať. 20Pán zošle na teba kliatbu, zmätok a hrôzu na všetky práce, ktoré budeš konať, kým ťa neumorí a rýchle nevyhubí pre tvoje ohavné skutky, ktorými si sa mu spreneveril. 21Pán dopustí na teba mor, kým ťa celkom nevyhubí z krajiny, do ktorej sa uberáš, aby si ju vlastnil. 22Pán ťa bude biť suchotami, horúčkou, zimnicou, zápalmi, páľavou, nakazeným povetrím a hrdzou a bude ťa prenasledovať, kým nezahynieš.

23Nebo, čo je nad tebou, bude medené a zem, po ktorej chodíš, bude železná. 24Pán zošle piesok namiesto dažďa na tvoju zem a z neba bude na teba padať popol, dokiaľ nebudeš zničený. 25Pán ťa nechá padnúť pred tvojimi nepriateľmi, po jednej ceste proti nim vytiahneš, ale po siedmich budeš utekať a rozprášený budeš po všetkých krajinách zeme. 26Tvoje mŕtvoly budú za pokrm všetkému nebeskému vtáctvu a divým zverom a nebude toho, kto by ich odohnal. 2728,27Pán ťa zraní egyptskými vredmi a morovými hľuzami, prašinou a svrabom tak, že sa z toho nevyliečiš.

28Pán ťa zraní bláznovstvom, slepotou a šialenstvom, 29takže budeš za jasného dňa matať, ako mace slepý vo svojej tme, ale svoju cestu nenájdeš. Budú ťa ustavične haniť a utláčať a nebudeš mať človeka, ktorý by ti pomohol. 30Zasnúbiš sa so ženou, ale iný bude s ňou spávať. Vystavíš si dom, lež iný bude v ňom bývať. Vysadíš si vinicu, a nebudeš ju oberať. 31Tvojho býka pred tebou zabijú, ale jesť z neho nebudeš. Osla ti ukradnú pred tvojimi očami, a nevrátia ti ho. Tvoje ovce dostanú tvoji nepriatelia a nebudeš mať (človeka), ktorý by ti pomoc poskytol.

32Tvoji synovia a tvoje dcéry sa dostanú ako korisť cudziemu národu; tvoje oči budú na to hľadieť, od stáleho žiaľu budeš hynúť, ale nič proti tomu nezmôžeš. 33Úrodu tvojej zeme a všetku tvoju námahu zje národ, ktorý nepoznáš, teba však budú stále haniť a potláčať 34a budeš bez vedomia od hrôzy z toho, čo uvidia tvoje oči. 35Pán ťa raní jedovatými vredmi na kolenách a stehnách, takže od päty až po temä neostane na tebe nič zdravého.

3636-37Pán zavedie teba aj tvojho kráľa, ktorého si zvolíš, medzi národ, ktorý nepoznáš a ktorý nepoznali ani tvoji otcovia, a tam budeš slúžiť iným bohom, drevu a kameniu.

37Vyjdeš navnivoč a budeš za príslovie a na zábavku všetkým národom, ku ktorým ťa zavedie Pán. 38Veľa semena zaseješ na poli, ale málo budeš žať, lebo všetko zožerú kobylky. 39Vysadíš vinicu a budeš ju okopávať, ale víno piť nebudeš, ani z nej nič oberať, lebo ju zničia červy. 40Budeš mať olivy po celom svojom kraji, ale olejom sa natierať nebudeš, lebo olivy ti opadajú a zhnijú. 41Splodíš synov a dcéry, ale nebudeš sa z nich tešiť, lebo ich odvedú do zajatia. 42Všetky tvoje stromy a úrodu tvojej zeme požerie hmyz. 43Cudzinec, čo bude s tebou v krajine, prevýši ťa a bude mocnejší ako ty, ty však budeš upadať a budeš mu podriadený. 44On ti bude požičiavať a ty mu nebudeš môcť požičať; on bude hlavou, a ty budeš chvostom. 45Všetky tieto kliatby na teba doľahnú a dochytia ťa, kým ťa nezničia, pretože si nepočúval hlas Pána, svojho Boha, a nezachovával si jeho príkazy a ustanovenia, ktoré nariadil; 46a ony budú naveky znameniami a zázrakmi na tebe a na tvojom potomstve, 47pretože si neslúžil Pánovi, svojmu Bohu, s radosťou a veselým srdcom za všetku jeho štedrosť.

48Preto o hlade, smäde, nahote a vo všetkom nedostatku budeš slúžiť svojmu nepriateľovi, ktorého na teba pošle Pán; železné jarmo uvalí na tvoju šiju, kým ťa nezničí. 4949 n.Pán dovedie na teba cudzí národ zďaleka, z končín zeme, ktorý priletí ako orol. Národ, ktorého reči neporozumieš, 50národ ukrutný, čo neušetrí starca, ani sa nezmiluje nad deckom. 51Pohlce plody tvojho dobytka a úrodu tvojej zeme, takže zahynieš; neponechá ti ani pšenicu, ani olej, ani stáda dobytka, ani čriedy oviec, kým ťa celkom nezničí. 52Obkolesí ťa vo všetkých tvojich mestách, zničí všetky tvoje vysoké a pevné hradby, na ktoré si sa spoliehal, v celej tvojej krajine. Obkľúčený budeš vo všetkých bydliskách po celej tvojej krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh. 5353V stave obkľúčenia z úzkosti a biedy, ktorou ťa bude nepriateľ trápiť, budeš jesť plod svojho života, mäso svojich synov a dcér, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh. 54Aj precitlivený a rozmaznaný muž medzi vami bude závidieť vlastnému bratovi, ba aj svojej manželke, ktorá spáva v jeho lone, 55a synom, čo mu ešte ostali, a nedá z mäsa svojich synov nikomu, lebo nebude mať inšie v obkľúčení a v biede, ktorou ťa budú trápiť tvoji nepriatelia vo všetkých tvojich mestách. 56Prejemnelá a rozmaznaná žena spomedzi vás, ktorá pre jemnosť a tučnotu ani nechodila po zemi, ba ani len nohu nepoložila na zem, bude závidieť svojmu mužovi, ktorý spáva v jej lone, mäso svojho syna a dcéry, 57ba aj lôžko maternice, ktoré vyjde z jej života, a narodené decko, lebo budú ich jesť potajomky v nedostatku z obkľúčenia a spustošenia, ktorým ťa bude moriť tvoj nepriateľ.

58Ak nebudeš zachovávať a plniť všetky slová tohto zákona, ktoré sú napísané v tejto knihe, a ak sa nebudeš báť toho slávneho a strašného mena, Pána, svojho Boha, 59Pán rozmnoží tvoje rany a rany tvojho potomstva, rany veľké a ustavičné, choroby strašné a trvalé. 6060Dopustí na teba všetky egyptské pohromy, ktorých si sa bál, a budú visieť na tebe. 61K tomu ešte Pán privedie na teba všetky choroby a rany, ktoré nie sú napísané v tejto knihe, kým ťa nezničí. 62A zostane z vás len máločo, hoci predtým vás bolo tak mnoho ako hviezd na nebi, lebo si nepočúval hlas Pána, svojho Boha.

63A ako mal Pán z vás radosť, keď vám preukazoval dobrodenia a keď vás rozmnožoval, tak bude mať radosť, keď vás bude ničiť a hubiť, aby vás vyhubil z krajiny, do ktorej vchádzaš, aby si ju vlastnil.

64Pán ťa rozoženie medzi všetky národy z jedného konca zeme na druhý koniec a tam budeš slúžiť iným bohom, ktorých nepoznáš a ktorých nepoznali ani tvoji otcovia, drevám a kameňom. 65Ale ani medzi národmi nebudeš mať pokoja a tvoja noha nebude mať odpočinku, lebo Pán ti dá srdce prestrašené, oko vycivené a dušu utrápenú žiaľom. 66Tvoj život bude visieť na nitke pred tebou. Nocou i dňom budeš v strachu a nebudeš si istý životom. 67Ráno budeš vravieť: »Keby už bol večer!« a večer zasa: »Keby už bolo ráno!« pre hrôzu svojho srdca, ktorou sa budeš desiť, a pre tie veci, na ktoré budeš hľadieť svojimi očami. 68Pán ťa zavedie zasa tou cestou na lodiach do Egypta, o ktorom som ti povedal: »Nesmieš ho viac uvidieť« – a tam budete predaní svojim nepriateľom za otrokov a otrokyne a už sa nenájde nik, kto by si vás kúpil.“

129,1Toto sú slová zmluvy, ktorú nariadil Pán Mojžišovi uzavrieť so synmi Izraela v moabskej krajine, okrem tej zmluvy, ktorú s nimi urobil na Horebe.

Tretia Mojžišova reč, 29 – 30

Dôvody, prečo treba zachovávať zmluvu uzavretú s Pánom. – 2Mojžiš zvolal všetok Izrael a vravel im: „Videli ste všetko, čo urobil Pán faraónovi, všetkým jeho služobníkom a celej jeho krajine pred vašimi očami v Egypte; 33veľké prejavy moci, ktoré si videl na vlastné oči, a tie znamenia, a veľké zázraky. 4A predsa vám Pán nedal do dnešného dňa srdce, ktoré by chápalo, oči, ktoré by videli, a uši, ktoré by počuli!

55On vás viedol štyridsať rokov po púšti, váš odev sa na vás neošúchal, ani vaša obuv sa nerozpadla starobou. 66Nejedli ste chlieb, ani ste nepili víno a opojné nápoje, aby ste zvedeli, že ja som Pán, váš Boh. 77-8A keď ste došli na toto miesto, tu vytiahli proti vám do boja hesebonský kráľ Sehon a bášanský kráľ Og, ale pobili sme ich 8a zaujali sme ich krajinu, a dali sme ju do vlastníctva Rubenovi, Gadovi a polovici Manassesovho kmeňa. 9Nuž zachovávajte slová tejto zmluvy a plňte ich, aby ste mali úspech vo všetkom, čo podniknete!

1010-15Vy všetci stojíte dnes tu pred Pánom, svojím Bohom: náčelníci vašich kmeňov, vaši starší, vaši pisári i všetci izraelskí mužovia; 11vaši synovia a vaše ženy, i cudzinec, čo je s tebou v tvojom tábore – od drevorubača až po nosiča vody, 12aby si prešiel (každý jeden) k zmluve a prísahe Pána, svojho Boha, ktorú dnes uzaviera s tebou Pán, tvoj Boh, 13aby si ťa zvolil za svoj ľud a aby sa on stal tvojím Bohom, ako sľúbil a odprisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi. 14Ale túto zmluvu a prísahu neuzavieram len s vami, 15lež aj s tými, ktorí dnes nestoja s nami pred Pánom, naším Bohom, a tiež s tými, ktorí dnes nie sú s nami.

16Vy viete, ako sme bývali v Egypte, ako sme prechádzali pomedzi národy, cez ktoré sme prešli, 1717a videli ste ich ohavné a hnusné modly – drevo a kameň, striebro a zlato, ktoré mali ony. 18Nech niet medzi vami muža ani ženy, rodiny ani kmeňa, ktorý by dnes odvrátil svoje srdce od Pána, nášho Boha, a šiel by slúžiť bohom tých národov; nech niet medzi vami koreňa, z ktorého vyrastá otrava a jed. 1919-21A ak bude taký, čo počuje slová tejto kliatby, a pritom všetkom sa bude utešovať v srdci: »Ja budem mať pokoj, aj keď budem chodiť v zatvrdlivosti srdca, preto nech zhynie mokré so suchým!« 20Takému Pán neodpustí, lebo vtedy veľmi zahorí Pánovo rozhorčenie a hnev proti tomu človekovi; doľahnú naň všetky kliatby, ktoré sú napísané v tejto knihe, Pán vytrie jeho meno spopod neba 21a kliatbou skazy ho odlúči od všetkých kmeňov Izraela podľa kliatieb, ktoré obsahuje táto kniha zákona a zmluvy.

22Vtedy povie budúce pokolenie, synovia, ktorí sa potom narodia, aj cudzinci, čo prídu zďaleka, keď uvidia navštívenie a biedu tejto krajiny, ktorými ju Pán bude sužovať 23– spáli ju sírou a žeravou soľou tak, že ju už nebudú osievať, ani nič zeleného nebude rodiť, obdobne ako zničený kraj Sodomy, Gomory, Adamy a Seboim, ktorý Pán zničil vo svojom rozhorčení –, 24aj všetky národy povedia: »Prečo to Pán urobil tejto krajine?! Prečo toľké jeho rozhorčenie a hnev?!« 25A odpovedia im: »Pretože opustili zmluvu Pána, svojho Boha, ktorú uzavrel s nimi, keď ich vyviedol z Egypta, 26a slúžili iným bohom, klaňali sa tým, ktorých nepoznali, ktorým ich on nezveril. 27Preto vzbĺkol Pánov hnev nad touto krajinou a priviedol na ňu všetky kliatby, napísané v tejto knihe, 28a preto ich Pán vyrval vo svojom hneve, rozhorčení a nevôli z ich krajiny a vyhnal ich do cudzej krajiny, ako je to dnes.« 2929Čo je tajné, to patrí Pánovi, nášmu Bohu; čo je zjavné, to je pre nás a našich synov až naveky: aby sme plnili tento zákon až do ostatného slova.

Božie milosrdenstvo s kajúcim ľudom. – 1Keď sa na tebe vyplnia všetky tieto slová, požehnanie alebo kliatba, ktoré som ti predložil, a pripustíš si ich k srdcu – medzi všetkými národmi, kam ťa zaženie Pán, tvoj Boh –, 2a keď sa zasa obrátiš k Pánovi, svojmu Bohu, a budeš mu poslušný z celého srdca a z celej svojej duše aj so svojimi synmi tak, ako ti to dnes prikazujem, 3Pán zmení tvoj údel, zľutuje sa nad tebou a zozbiera ťa spomedzi národov, kam ťa rozprášil. 4A keby si bol zahnaný až na kraj nebies, aj odtiaľ ťa Pán, tvoj Boh, pritiahne späť a dovedie nazad; 5Pán, tvoj Boh, ťa privedie do krajiny, ktorú prevzali tvoji otcovia do vlastníctva, a ty ju zasa zaujmeš a on ťa požehná a rozmnoží ťa viac ako tvojich otcov. 6Potom Pán obreže tebe a tvojmu potomstvu srdce, aby si miloval Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej svojej duše, aby si mohol žiť. 7A všetky tieto kliatby Pán zošle na tvojich nepriateľov a odporcov, ktorí ťa prenasledovali. 8Ty sa však vrátiš a budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, a vyplníš všetky jeho príkazy, ktoré ti ja dnes ukladám. 9A Pán, tvoj Boh, ti dá oplývať pri každom podujatí tvojich rúk potomstvom tvojho života, prírastkom tvojho dobytka, úrodou tvojej zeme a nadbytkom všetkých vecí, lebo Pán bude mať zasa radosť z teba v (tvojom) šťastí tak, ako sa radoval z tvojich otcov: 10ak budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, a zachováš jeho príkazy a nariadenia, ktoré sú napísané v tomto zákone, ak sa vrátiš opäť k Pánovi, svojmu Bohu, z celého srdca a celej svojej duše.

Ľahkosť zachovať zákon. – 1130,11-14Veď tento príkaz, ktorý ti dnes dávam, nie je pre teba vysoký ani ďaleký; 12nie je v nebesách, aby si mohol vravieť: »Ktože vystúpi za nás do neba a kto nám ho znesie a dá nám ho počuť, aby sme ho plnili?« 13Ani za morom nie je, aby si sa nevyhováral a nepovedal: »Ktože prejde za nás cez more a kto nám ho prinesie, aby sme ho mohli počuť a zachovať?!« 14Naopak, veľmi blízko sú tie slová; (sú) v tvojich ústach, v tvojom srdci, aby si ich uskutočnil.

Voľba medzi životom a smrťou. – 1515-20Hľa, dnes som predložil pred teba život i šťastie a smrť i nešťastie 16a prikazujem ti, aby si miloval Pána, svojho Boha, kráčal po jeho cestách a zachovával jeho príkazy, ustanovenia a nariadenia. Potom budeš žiť a rozmnožíš sa – a Pán, tvoj Boh, ťa bude žehnať v krajine, do ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva. 17Ale ak sa tvoje srdce odvráti, ak nebudeš poslúchať a dáš sa zviesť a budeš sa klaňať iným bohom a uctievať ich, 18tak ti dnes oznamujem, že naisto zahynieš a nepobudneš dlho v krajine, do ktorej po prechode cez Jordán vojdeš, aby si ju zaujal.

19Za svedkov proti vám volám nebo i zem: Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo, 20keď budeš milovať Pána, svojho Boha, a poslušne a verne sa vinúť k nemu; lebo pre teba to znamená život a dlhodobé prebývanie v krajine, o ktorej prisahal Pán, tvoj Boh, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že im ju dá.“

Dodatok, 31 – 34

Jozue sa stáva vodcom ľudu. – 1Potom Mojžiš pokračoval a hovoril celému Izraelu tieto slová: 231,2„Ja mám teraz stodvadsať rokov a nemôžem viac sem-tam chodiť, a aj Pán mi povedal: »Ty tento Jordán neprekročíš!« 3Sám Pán, tvoj Boh, pôjde pred tebou a on vyhubí pred tebou všetky tie národy a ty ich ovládneš. Jozue pôjde pred tebou, ako povedal Pán. 44Pán s nimi naloží tak, ako urobil s amorejskými kráľmi Sehonom a Ogom a s ich krajinou, ktorú zničil. 55Pán vám ich vydá a vy s nimi naložíte podľa rozkazu, ktorý som vám dal. 6Buďte chrabrí a udatní; nebojte sa a neľakajte sa ich, veď s tebou ide sám Pán, tvoj Boh; on ťa nenechá a neopustí.“

7Potom Mojžiš zavolal Jozueho a povedal mu v prítomnosti celého Izraela: „Buď chrabrý a udatný, lebo ty vovedieš tento ľud do krajiny, o ktorej sa Pán zaviazal prísahou ich otcom, že im ju dá, a ty im ju rozdelíš žrebom. 8Pán, ktorý je vaším vodcom, bude s tebou, nenechá a neopustí ťa. Neboj sa, ani sa neľakaj!“

Pokyny o čítaní zákona. – 9Mojžiš tento zákon napísal a dal ho kňazom – levitom, ktorí nosili Pánovu archu zmluvy, a všetkým starším Izraela. 1010A nariadil im: „Každý siedmy rok, v roku úľavy, na sviatok Stánkov, 11keď sa celý Izrael zhromaždí pred tvár Pána, svojho Boha, na mieste, ktoré si Pán vyvolí, budeš čítať slová tohto zákona pred celým Izraelom a oni budú počúvať. 12Zhromaždíš všetok ľud: mužov, ženy, deti, cudzincov, ktorí sú v tvojom bydlisku, aby ich počuli a naučili sa ich, aby sa báli Pána, svojho Boha, a zachovávali všetky slová tohto zákona. 13Nech počúvajú aj ich nevedomé deti a nech sa učia báť sa Pána, svojho Boha, po všetky dni, čo budete žiť v krajine, ktorú sa chystáte zaujať, keď prejdete cez Jordán.“

Boh predpovedá Mojžišovu smrť a odpad Izraela. – 14Potom Pán povedal Mojžišovi: „Tvoje dni sa blížia k smrti. Zavolaj Jozueho a dostavte sa do stanu zhromaždenia, dám mu pokyny.“ Mojžiš a Jozue šli a vošli do stanu zhromaždenia. 1515Tu sa v oblačnom stĺpe v stane zjavil Pán a oblačný stĺp zastal pri vchode do stanu. 16Potom Pán povedal Mojžišovi: „Hľa, ty sa odoberieš na odpočinok so svojimi otcami a tento ľud vstane a bude smilniť s inými bohmi krajiny, do ktorej sa uberá, aby v nej býval. Tam ma opustí a poruší zmluvu, ktorú som s ním uzavrel. 17Vtedy zahorí proti nemu môj hnev, ja ho opustím, skryjem svoju tvár pred nimi a bude hynúť, zastihne ho všetko zlo a súženie a v ten deň bude hovoriť: »Či ma nezastihli tieto pohromy preto, že nie je so mnou môj Boh?!« 18Ja v ten deň skryjem svoju tvár pre všetko zlé, čo spáchal, lebo sa obrátil k iným bohom.

Rozkaz o Mojžišovej piesni. – 19Teraz im napíš túto pieseň a nauč ju Izraelitov; vlož im ju do úst, aby táto pieseň bola svedkom proti Izraelu. 20Veď ich vovediem do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, ktorú som pod prísahou sľúbil ich otcom. Ale keď sa najedia dosýta a keď stučnejú, obrátia sa k iným bohom a budú im slúžiť; mnou opovrhnú a moju zmluvu zrušia. 21Keď ho však zastihne všetko zlo a súženie, bude svedčiť táto pieseň ako svedok proti nemu – lebo nevymizne z pamäti jeho potomstva nikdy –, veď ja poznám jeho zmýšľanie, ako sa ono prejavuje dnes, prv, než som ho voviedol do krajiny, ktorú som mu pod prísahou sľúbil.“ 22A Mojžiš v ten deň napísal túto pieseň a naučil ju Izraelitov.

23Jozuemu však, Nunovmu synovi, Pán prikázal: „Buď chrabrý a udatný, lebo ty vovedieš Izrael do krajiny, ktorú som im prísahou prisľúbil, a ja budem s tebou!“ 24Keď Mojžiš napísal slová tejto piesne dôkladne do knihy, 25prikázal Mojžiš levitom, ktorí nosili Pánovu archu zmluvy: 26„Vezmite túto knihu spolu s piesňou a položte ju k boku archy zmluvy Pána, svojho Boha! Nech je tam ako svedok proti tebe! 27Veď ja poznám spurnosť a tvrdosť tvojej šije. Veď aj teraz, keď som ešte medzi vami živý, spriečili ste sa Pánovi! O čo skôr to bude tak po mojej smrti! 28Zhromaždite ku mne všetkých starších a vedúcich z vašich kmeňov a ja im do uší oznámim tieto slová a za svedkov proti nim zavolám nebo i zem. 2929Viem ja, že po mojej smrti budete zle robiť a že sa odkloníte od cesty, ktorú som vám určil. I zastihne vás pohroma na konci časov, keď budete stvárať, čo sa neľúbi Pánovi, a popudíte ho výtvormi svojich rúk do hnevu.“

30Tu Mojžiš predniesol pred zhromaždením celého Izraela zreteľne v celom znení slová tejto piesne:

MOJŽIŠOVA PIESEŇ

I.

11-632,1

„Nebesá, čujte, rozprávať budem,
zem nech načúva slovám mojich úst!

2

Nech spŕcha ako dážď moje učenie,
nech kvapká sťa rosa moja výrečnosť;
ako dážď na zeleň,
sťa kvapky na trávnik.

3

Lebo budem hlásať Pánovo meno:
pripravte oslavu nášmu Pánovi!

4

Skalou je: dokonalé je jeho dielo,
lebo všetky jeho cesty sú spravodlivé.
Boh je verný a bez neprávosti,
spravodlivý je a priamy.

5

Zle sa k nemu zachovali synovia nezdarní,
pokolenie zlé a zaťaté.

6

Takto sa odplácate Pánovi,
ľud zadubený a hlúpy?!
A nie je on tvoj otec, ktorý ťa stvoril,
nie on ťa stvárnil a pevne postavil?

II.

77 n.

Spomni si na dni zašlé dávno,
uvážte roky všetkých pokolení!
Spýtaj sa svojho otca a on ti vyjaví,
starcov svojich a rozpovedia ti:

8

kedy určoval Najvyšší kraje národom,
kedy podelil Adamových synov,
vymedzil národom hranice
dľa počtu synov Izraelových.

9

Pánovým podielom je totiž jeho ľud,
Jakub je údelom jeho dedičstva.

1010-12

Našiel ho na pustej zemi,
na mieste divokom, v revúcej pustine.
Ujal sa ho a dával naň pozor,
striehol ho ako zrenicu oka.

11

Jak orol zobúdza svoje hniezdo,
krúži nad svojimi mláďatami,
tak rozpäl svoje krídla, chytil ho,
niesol ho na svojich perutiach.

12

Pán sám ho viedol,
nijaký cudzí boh nebol mu na pomoc.

1313

Doviedol ho na výšiny zeme,
sýtil ho poľnými plodmi,
sať mu dal med zo skaly
a olej z tvrdého kremeňa;

1414

maslo kravské i mlieko od oviec
s tukom jahňacím a baraním.
Býky a capy z Bášanu
s mastným jadrom pšenice,
a krv viniča si pil, vína prevzácne.

III.

1515 n.

Jakub jedol a nasýtil sa,
stučnel miláčik a spriečil sa,
stučnel, vykŕmil, vypásol sa;
zanechal Boha, svojho Tvorcu,
pohrdol Skalou svojej spásy.

16

Dráždievali ho cudzími bohmi,
rozhorčovali ho ohavnosťami.

1717

Obetovali besom, čo nie sú bohmi,
bohom, o ktorých nemali tušenia.
Novým, čo prišli nedávno,
ktorých si nectili vaši otcovia.

18

Skalu si zanedbal, ktorá ťa zrodila,
a zabudol si na Boha, svojho Tvorcu.

IV.

19

Pán to videl a pohrdol nimi,
rozhnevaný svojimi synmi a dcérami.

20

A povedal: »Svoju tvár ukryjem pred nimi,
uvidím, ako skončia,
veď sú zvrhlým pokolením,
synovia, v ktorých viery niet.

21

Oni mňa dráždili tým, ktorý nie je boh,
rozhorčovali ma svojimi klamnými modlami.
Ja ich podráždim tým, ktorý nie je ľud
– pochabým národom ich rozhorčím.

2222

Bo oheň zažal sa od môjho hnevu
a páľou prenikne až na dno podsvetia
a zhltne zem i jej plody
a do tla vypáli základy hôr;

2323

a nakopím im nešťastí na nešťastia
a vypustím na nich všetky svoje šípy.

24

Umoria sa hladom a spália horúčkou
a nákazou odpornou.
Aj zuby zverov poštvem na nich
a plazy s jedom sa vlečúce po zemi.

2525

Vonku ich bude ničiť meč
a hrôza v komorách:
mladíka tak ako pannu,
kojenca so starcom.

V.

2626-27

Vyriekol by som: Vnivoč ich privediem,
vyhladím pamiatku na nich u ľudu –

27

keby som sa pýchy nepriateľa nebál,
aby to ich protivníci nechápali zle,
aby azda nevraveli: ‚Naša ruka sa vyvýšila,
nič z toho neurobil Pán!‘

2828-31

Lebo ten ľud je bezradný
a vnímavosti v nich niet.

29

Keby múdri boli, chápali by to,
spoznali by, aký ich čaká koniec:

30

Akože, jeden bude prenasledovať tisíce
a dvaja zaženú desaťtisíc?
Či nie zato, že ich vlastný Boh predal
a Pán ich vydal?!«

31

Veď ich boh nie je naroveň nášmu Bohu,
aj naši nepriatelia sami sú svedkami!

32

Naisto, z révy Sodomčanov je ich réva
a z rolí gomorských;
ich hrozno je hrozno otravné,
strapce má zhorknuté.

33

Dračí jed je ich víno
a hadia žlč ukrutná.

34

»Vari sa to u mňa neopatruje,
zapečatené v mojich pokladniciach?

3535

Moja bude pomsta a odveta
v deň, keď sa im podlomia nohy.
Veď ich deň záhubný sa približuje
a ich krutý osud je nablízku.«

VI.

3636 n.

Lebo Pán uchránil právo svojho ľudu
a milosrdný bude k svojim sluhom.
Keď uzrie ochabovať ruku
a hynúť otrokov i slobodných,

37

povie: »Kdeže sú ich bohovia,
skala, ku ktorej sa utiekali?

38

Tí, čo z ich obetí jedávali tuk,
obetné víno píjavali od nich?
Nože, nech vstanú a nech vám pomôžu,
nech sú vám záštitou!

39

Pozrite: Ja som sám jediný
a niet Boha okrem mňa;
ja zabíjam, aj život navraciam,
zraňujem, aj uzdravujem;
a niet toho, kto by z mojej ruky vykĺzol!

VII.

4040 n.

Veru, pozdvihujem k nebu svoju ruku
a poviem: Žiť budem naveky,

41

keď naostrím si blýskavý svoj meč
a priberie sa moja ruka k súdu,
vrátim pomstu svojim protivníkom
a poodplácam tým, čo ma nenávidia.

42

Napojím krvou svoje šípy
a môj meč hltať bude mäso –
z krvi pobitých a zajatých,
z hlavy nepriateľských vodcov!«

4343

Plesajte, národy, nad jeho ľudom,
lebo sa vypomstí za krv svojich sluhov,
pomstou odplatí svojim protivníkom
a očistí svoju zem i svoj ľud!“

Posledné Mojžišove napomenutia. – 44Mojžiš prišiel a hlasno predniesol všetky slová tejto piesne ľudu – on a Nunov syn Jozue. 45A keď Mojžiš dokončil všetky tieto slová, ktoré prednášal Izraelovi, 46povedal im: „Uložte si všetky tieto slová, ktoré vám dnes ohlasujem, do srdca a prikazujte ich zachovávať svojim synom, konať a plniť všetko, čo je predpísané v tomto zákone. 47Lebo sa vám neukladajú nadarmo, ale aby ste skrze ne žili. Keď ich splníte, budete dlho nažive v krajine, do ktorej sa uberáte, aby ste ju vlastnili, keď prejdete cez Jordán.“

Boh oznamuje Mojžišovi smrť. – 4848-52A v ten istý deň hovoril Pán Mojžišovi: 49„Vystúp tam na pohorie Abarim, na vrch Nebo, ktorý je v kraji Moab oproti Jerichu, pozri si krajinu Kanaán, ktorú chcem dať Izraelu do vlastníctva, a tam na vrchu zomri! 50Keď naň vystúpiš, pripojíš sa k svojmu ľudu tak, ako umrel tvoj brat Áron na vrchu Hor a pripojil sa k svojmu ľudu, 51lebo ste sa previnili proti mne uprostred Izraela pri vode Meríba-Kádeš na púšti Sin; pretože ste ma neohlasovali ako Svätého uprostred Izraela. 52Preto len zblízka uvidíš krajinu, ale do krajiny, ktorú dám synom Izraela, nevkročíš.“

Posledné Mojžišovo požehnanie. – 133,1Toto je požehnanie, ktorým Boží muž Mojžiš požehnal pred svojou smrťou synov Izraela. 22-3Povedal:

„Od Sinaja prišiel Pán,
zažiaril zo Seiru,
zjavil sa od vrchu Fáran,
došiel k vodám Meríba-Kádeš,
z jeho pravice ohnivý zákon vychádzal pre nich.

3

Miluje svoj ľud,
všetci svätí sú v jeho ruke
a tí, čo sa mu k nohám blížia,
od neho poučenie obsiahnu.

4

Zákon nám Mojžiš dal,
Jakubovej pospolitosti dedičstvo.

55

Kráľom bol miláčikovi,
keď sa hlavy ľudu zhromaždili
s kmeňmi Izraela dovedna.

66

Nech žije Ruben a nech nezomrie,
hoc bude počtom malý!“

77

Toto pre Júdu hovoril:
„Počuj, Pane, Júdov hlas
a k jeho ľudu priveď ho,
jeho ruky nech zaň bojujú
a ochrancom pred nepriateľmi mu buď!“

88

O Lévim hovoril:
„Tvoje tumim a tvoje urim
patria mužovi, čo zasvätený ti je,
ktorého si vyskúšal v Masse
a zastával pri vodách Meríby.

99

Jeho, ktorý povedal otcovi a matke:
»Ja ich nepoznám«
a svojim bratom: »Neviem o vás,«
o vlastných synoch nechcel nič vedieť,
ale zachovávali tvoje slová
a dbali na tvoju zmluvu.

1010-11

Jakuba naúčali tvojim nariadeniam
a Izraela tvojmu zákonu.
Tvojmu čuchu prinášali obeť tymianu
a celostné žertvy na tvoj oltár kládli.

11

Žehnaj, Pane, jeho imaniu
a prijmi skutky ich rúk,
ich nepriateľov bi po chrbtoch,
aj ich nenávistníkov, aby nepovstali!“

1212

O Benjamínovi hovoril:
„Miláčik Pánov nech bezpečne si býva;
on ho bude vždy chrániť
a na jeho pleciach bude odpočívať.“

1313-17

A o Jozefovi hovoril:
„Jeho kraj nech požehnáva Pán
darmi nebies zhora
a mora, čo v hlbinách leží,

14

darmi, čo slnko vyvádza,
darmi, čo mesiace dajú, …

15

darmi starodávnych vrchov,
darmi odvekých pahorkov,

16

darmi zeme a toho, čo ju plní.
Požehnanie toho, ktorý sa zjavil v kríku,
nech príde na Jozefovu hlavu,
na temä toho, čo je kniežaťom medzi bratmi!

17

Jeho krása nech je ako prvorodeného býka
a jeho rohy ako rohy jednorožca;
nech nimi ubíja všetky národy
až na kraj sveta napospol!
To sú myryady Efraimove
a tisíce Manassesove.“

1818-19

O Zabulonovi hovoril:
„Raduj sa, Zabulon, na svojich cestách
a ty, Isachar, vo svojich stanoch!

19

Volať budú na vrch národy,
žertvovať tam budú pravé obety.
Bohatstvo mora budú požívať
a poklady ukryté v piesku.“

2020-21

O Gadovi hovoril:
„Nech je zvelebený ten, čo Gada rozšíri!
Sťa lev si leží tu
a trhá rameno i hlavu.

21

Vyhliadol si to najlepšie,
čo dostať sa malo vodcovi.
S náčelníkmi ľudu sa ponáhľal,
vykonal spravodlivosť Pánovu
a rozsudok jeho spolu s Izraelom.“

2222

O Danovi hovoril:
„Dan je lev mladý,
čo vyrazí z Bášanu.“

2323

O Neftalim hovoril:
„Neftali oplýva šťastím,
naplnený požehnaním Pána,
západ a juh nech mu je vlastníctvom!“

2424

A o Aserovi hovoril:
„Medzi synmi je požehnaný Aser;
nech je vyznačený medzi svojimi bratmi!
V oleji si nohu namáčaj!

25

Jeho závory nech sú železo a meď,
a ako tvoje dni, taká nech je aj tvoja sila!“

2626 n.

„Niet iného, ako je miláčikov Boh,
ktorý sa vznáša na nebesiach, aby ti pomohol,
na oblakoch vo svojej nádhere.

27

Tam hore je jeho sídlo,
tu dolu sú jeho ramená večité;
zaháňa pred tebou nepriateľa
a hovorí: »Nech je na prach zdrvený!«

2828

Izrael bude bývať v bezpečí,
osobitne prameň Jakubov,
v krajine oleja a vína mladého
a jeho nebo bude kropiť rosu.

29

Šťastný si, Izrael! Kto sa ti vyrovná?
Ľud, ktorého spásou je Pán!
On je tvoj štít ochranný,
on je tvoj meč slávny;
nepriatelia sa ti budú líškať
a ty im budeš šliapať po šijach.“

Mojžišova smrť. – 134,1Potom Mojžiš vystúpil na Moabské výšiny, na vrch Nebo, končiar pohoria Fasgy, čo je oproti Jerichu, a Pán mu ukázal celý kraj od Galaádu až po Dan, 2celý Neftalim a krajinu Efraim i Manassesa, a celé územie Júdovo až po Západné more, 3a južný kraj s okrajom roviny od Jericha až po Segor. 4A Pán mu povedal: „Toto je tá krajina, o ktorej som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi: »Dám ju tvojmu potomstvu!« Dal som ti ju uzrieť na vlastné oči, nevojdeš však do nej!“ 5A Mojžiš, Pánov služobník, zomrel tam v moabskej krajine podľa Pánovho rozkazu. 66Pochovali ho v Údolí v moabskej krajine naproti Bet-Peoru, ale o jeho hrobe nevie nik dodnes.

Mojžiš, najväčší prorok. – 77Keď Mojžiš zomrel, mal stodvadsať rokov. Oči sa mu nezakalili a jeho životná sila sa nepodlomila. 8Synovia Izraela ho tridsať dní oplakávali na Moabskej stepi. Keď sa dni smútku minuli, 99Nunov syn Jozue sa ukázal plný ducha múdrosti – veď Mojžiš naň vložil ruku –, Izrael ho počúval a robil tak, ako Mojžišovi prikázal Pán.

1010-12Ale odvtedy sa už nezjavil v Izraeli taký prorok, ako bol Mojžiš, s ktorým by sa Pán stýkal z tváre do tváre, 11ani (podobný) v zázrakoch a všetkých znameniach, ktoré mu rozkázal robiť v Egypte na faraónovi, na všetkých jeho služobníkoch a na celej jeho krajine, 12ani v nesmiernej a divotvornej moci, ktorú Mojžiš vykonával pred celým Izraelom.