Kniha Deuteronómium   –   Dt 31,1 – 34,12

Dodatok, 31 – 34

Jozue sa stáva vodcom ľudu. – 1Potom Mojžiš pokračoval a hovoril celému Izraelu tieto slová: 231,2„Ja mám teraz stodvadsať rokov a nemôžem viac sem-tam chodiť, a aj Pán mi povedal: »Ty tento Jordán neprekročíš!« 3Sám Pán, tvoj Boh, pôjde pred tebou a on vyhubí pred tebou všetky tie národy a ty ich ovládneš. Jozue pôjde pred tebou, ako povedal Pán. 44Pán s nimi naloží tak, ako urobil s amorejskými kráľmi Sehonom a Ogom a s ich krajinou, ktorú zničil. 55Pán vám ich vydá a vy s nimi naložíte podľa rozkazu, ktorý som vám dal. 6Buďte chrabrí a udatní; nebojte sa a neľakajte sa ich, veď s tebou ide sám Pán, tvoj Boh; on ťa nenechá a neopustí.“

7Potom Mojžiš zavolal Jozueho a povedal mu v prítomnosti celého Izraela: „Buď chrabrý a udatný, lebo ty vovedieš tento ľud do krajiny, o ktorej sa Pán zaviazal prísahou ich otcom, že im ju dá, a ty im ju rozdelíš žrebom. 8Pán, ktorý je vaším vodcom, bude s tebou, nenechá a neopustí ťa. Neboj sa, ani sa neľakaj!“

Pokyny o čítaní zákona. – 9Mojžiš tento zákon napísal a dal ho kňazom – levitom, ktorí nosili Pánovu archu zmluvy, a všetkým starším Izraela. 1010A nariadil im: „Každý siedmy rok, v roku úľavy, na sviatok Stánkov, 11keď sa celý Izrael zhromaždí pred tvár Pána, svojho Boha, na mieste, ktoré si Pán vyvolí, budeš čítať slová tohto zákona pred celým Izraelom a oni budú počúvať. 12Zhromaždíš všetok ľud: mužov, ženy, deti, cudzincov, ktorí sú v tvojom bydlisku, aby ich počuli a naučili sa ich, aby sa báli Pána, svojho Boha, a zachovávali všetky slová tohto zákona. 13Nech počúvajú aj ich nevedomé deti a nech sa učia báť sa Pána, svojho Boha, po všetky dni, čo budete žiť v krajine, ktorú sa chystáte zaujať, keď prejdete cez Jordán.“

Boh predpovedá Mojžišovu smrť a odpad Izraela. – 14Potom Pán povedal Mojžišovi: „Tvoje dni sa blížia k smrti. Zavolaj Jozueho a dostavte sa do stanu zhromaždenia, dám mu pokyny.“ Mojžiš a Jozue šli a vošli do stanu zhromaždenia. 1515Tu sa v oblačnom stĺpe v stane zjavil Pán a oblačný stĺp zastal pri vchode do stanu. 16Potom Pán povedal Mojžišovi: „Hľa, ty sa odoberieš na odpočinok so svojimi otcami a tento ľud vstane a bude smilniť s inými bohmi krajiny, do ktorej sa uberá, aby v nej býval. Tam ma opustí a poruší zmluvu, ktorú som s ním uzavrel. 17Vtedy zahorí proti nemu môj hnev, ja ho opustím, skryjem svoju tvár pred nimi a bude hynúť, zastihne ho všetko zlo a súženie a v ten deň bude hovoriť: »Či ma nezastihli tieto pohromy preto, že nie je so mnou môj Boh?!« 18Ja v ten deň skryjem svoju tvár pre všetko zlé, čo spáchal, lebo sa obrátil k iným bohom.

Rozkaz o Mojžišovej piesni. – 19Teraz im napíš túto pieseň a nauč ju Izraelitov; vlož im ju do úst, aby táto pieseň bola svedkom proti Izraelu. 20Veď ich vovediem do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, ktorú som pod prísahou sľúbil ich otcom. Ale keď sa najedia dosýta a keď stučnejú, obrátia sa k iným bohom a budú im slúžiť; mnou opovrhnú a moju zmluvu zrušia. 21Keď ho však zastihne všetko zlo a súženie, bude svedčiť táto pieseň ako svedok proti nemu – lebo nevymizne z pamäti jeho potomstva nikdy –, veď ja poznám jeho zmýšľanie, ako sa ono prejavuje dnes, prv, než som ho voviedol do krajiny, ktorú som mu pod prísahou sľúbil.“ 22A Mojžiš v ten deň napísal túto pieseň a naučil ju Izraelitov.

23Jozuemu však, Nunovmu synovi, Pán prikázal: „Buď chrabrý a udatný, lebo ty vovedieš Izrael do krajiny, ktorú som im prísahou prisľúbil, a ja budem s tebou!“ 24Keď Mojžiš napísal slová tejto piesne dôkladne do knihy, 25prikázal Mojžiš levitom, ktorí nosili Pánovu archu zmluvy: 26„Vezmite túto knihu spolu s piesňou a položte ju k boku archy zmluvy Pána, svojho Boha! Nech je tam ako svedok proti tebe! 27Veď ja poznám spurnosť a tvrdosť tvojej šije. Veď aj teraz, keď som ešte medzi vami živý, spriečili ste sa Pánovi! O čo skôr to bude tak po mojej smrti! 28Zhromaždite ku mne všetkých starších a vedúcich z vašich kmeňov a ja im do uší oznámim tieto slová a za svedkov proti nim zavolám nebo i zem. 2929Viem ja, že po mojej smrti budete zle robiť a že sa odkloníte od cesty, ktorú som vám určil. I zastihne vás pohroma na konci časov, keď budete stvárať, čo sa neľúbi Pánovi, a popudíte ho výtvormi svojich rúk do hnevu.“

30Tu Mojžiš predniesol pred zhromaždením celého Izraela zreteľne v celom znení slová tejto piesne:

MOJŽIŠOVA PIESEŇ

I.

11-632,1

„Nebesá, čujte, rozprávať budem,
zem nech načúva slovám mojich úst!

2

Nech spŕcha ako dážď moje učenie,
nech kvapká sťa rosa moja výrečnosť;
ako dážď na zeleň,
sťa kvapky na trávnik.

3

Lebo budem hlásať Pánovo meno:
pripravte oslavu nášmu Pánovi!

4

Skalou je: dokonalé je jeho dielo,
lebo všetky jeho cesty sú spravodlivé.
Boh je verný a bez neprávosti,
spravodlivý je a priamy.

5

Zle sa k nemu zachovali synovia nezdarní,
pokolenie zlé a zaťaté.

6

Takto sa odplácate Pánovi,
ľud zadubený a hlúpy?!
A nie je on tvoj otec, ktorý ťa stvoril,
nie on ťa stvárnil a pevne postavil?

II.

77 n.

Spomni si na dni zašlé dávno,
uvážte roky všetkých pokolení!
Spýtaj sa svojho otca a on ti vyjaví,
starcov svojich a rozpovedia ti:

8

kedy určoval Najvyšší kraje národom,
kedy podelil Adamových synov,
vymedzil národom hranice
dľa počtu synov Izraelových.

9

Pánovým podielom je totiž jeho ľud,
Jakub je údelom jeho dedičstva.

1010-12

Našiel ho na pustej zemi,
na mieste divokom, v revúcej pustine.
Ujal sa ho a dával naň pozor,
striehol ho ako zrenicu oka.

11

Jak orol zobúdza svoje hniezdo,
krúži nad svojimi mláďatami,
tak rozpäl svoje krídla, chytil ho,
niesol ho na svojich perutiach.

12

Pán sám ho viedol,
nijaký cudzí boh nebol mu na pomoc.

1313

Doviedol ho na výšiny zeme,
sýtil ho poľnými plodmi,
sať mu dal med zo skaly
a olej z tvrdého kremeňa;

1414

maslo kravské i mlieko od oviec
s tukom jahňacím a baraním.
Býky a capy z Bášanu
s mastným jadrom pšenice,
a krv viniča si pil, vína prevzácne.

III.

1515 n.

Jakub jedol a nasýtil sa,
stučnel miláčik a spriečil sa,
stučnel, vykŕmil, vypásol sa;
zanechal Boha, svojho Tvorcu,
pohrdol Skalou svojej spásy.

16

Dráždievali ho cudzími bohmi,
rozhorčovali ho ohavnosťami.

1717

Obetovali besom, čo nie sú bohmi,
bohom, o ktorých nemali tušenia.
Novým, čo prišli nedávno,
ktorých si nectili vaši otcovia.

18

Skalu si zanedbal, ktorá ťa zrodila,
a zabudol si na Boha, svojho Tvorcu.

IV.

19

Pán to videl a pohrdol nimi,
rozhnevaný svojimi synmi a dcérami.

20

A povedal: »Svoju tvár ukryjem pred nimi,
uvidím, ako skončia,
veď sú zvrhlým pokolením,
synovia, v ktorých viery niet.

21

Oni mňa dráždili tým, ktorý nie je boh,
rozhorčovali ma svojimi klamnými modlami.
Ja ich podráždim tým, ktorý nie je ľud
– pochabým národom ich rozhorčím.

2222

Bo oheň zažal sa od môjho hnevu
a páľou prenikne až na dno podsvetia
a zhltne zem i jej plody
a do tla vypáli základy hôr;

2323

a nakopím im nešťastí na nešťastia
a vypustím na nich všetky svoje šípy.

24

Umoria sa hladom a spália horúčkou
a nákazou odpornou.
Aj zuby zverov poštvem na nich
a plazy s jedom sa vlečúce po zemi.

2525

Vonku ich bude ničiť meč
a hrôza v komorách:
mladíka tak ako pannu,
kojenca so starcom.

V.

2626-27

Vyriekol by som: Vnivoč ich privediem,
vyhladím pamiatku na nich u ľudu –

27

keby som sa pýchy nepriateľa nebál,
aby to ich protivníci nechápali zle,
aby azda nevraveli: ‚Naša ruka sa vyvýšila,
nič z toho neurobil Pán!‘

2828-31

Lebo ten ľud je bezradný
a vnímavosti v nich niet.

29

Keby múdri boli, chápali by to,
spoznali by, aký ich čaká koniec:

30

Akože, jeden bude prenasledovať tisíce
a dvaja zaženú desaťtisíc?
Či nie zato, že ich vlastný Boh predal
a Pán ich vydal?!«

31

Veď ich boh nie je naroveň nášmu Bohu,
aj naši nepriatelia sami sú svedkami!

32

Naisto, z révy Sodomčanov je ich réva
a z rolí gomorských;
ich hrozno je hrozno otravné,
strapce má zhorknuté.

33

Dračí jed je ich víno
a hadia žlč ukrutná.

34

»Vari sa to u mňa neopatruje,
zapečatené v mojich pokladniciach?

3535

Moja bude pomsta a odveta
v deň, keď sa im podlomia nohy.
Veď ich deň záhubný sa približuje
a ich krutý osud je nablízku.«

VI.

3636 n.

Lebo Pán uchránil právo svojho ľudu
a milosrdný bude k svojim sluhom.
Keď uzrie ochabovať ruku
a hynúť otrokov i slobodných,

37

povie: »Kdeže sú ich bohovia,
skala, ku ktorej sa utiekali?

38

Tí, čo z ich obetí jedávali tuk,
obetné víno píjavali od nich?
Nože, nech vstanú a nech vám pomôžu,
nech sú vám záštitou!

39

Pozrite: Ja som sám jediný
a niet Boha okrem mňa;
ja zabíjam, aj život navraciam,
zraňujem, aj uzdravujem;
a niet toho, kto by z mojej ruky vykĺzol!

VII.

4040 n.

Veru, pozdvihujem k nebu svoju ruku
a poviem: Žiť budem naveky,

41

keď naostrím si blýskavý svoj meč
a priberie sa moja ruka k súdu,
vrátim pomstu svojim protivníkom
a poodplácam tým, čo ma nenávidia.

42

Napojím krvou svoje šípy
a môj meč hltať bude mäso –
z krvi pobitých a zajatých,
z hlavy nepriateľských vodcov!«

4343

Plesajte, národy, nad jeho ľudom,
lebo sa vypomstí za krv svojich sluhov,
pomstou odplatí svojim protivníkom
a očistí svoju zem i svoj ľud!“

Posledné Mojžišove napomenutia. – 44Mojžiš prišiel a hlasno predniesol všetky slová tejto piesne ľudu – on a Nunov syn Jozue. 45A keď Mojžiš dokončil všetky tieto slová, ktoré prednášal Izraelovi, 46povedal im: „Uložte si všetky tieto slová, ktoré vám dnes ohlasujem, do srdca a prikazujte ich zachovávať svojim synom, konať a plniť všetko, čo je predpísané v tomto zákone. 47Lebo sa vám neukladajú nadarmo, ale aby ste skrze ne žili. Keď ich splníte, budete dlho nažive v krajine, do ktorej sa uberáte, aby ste ju vlastnili, keď prejdete cez Jordán.“

Boh oznamuje Mojžišovi smrť. – 4848-52A v ten istý deň hovoril Pán Mojžišovi: 49„Vystúp tam na pohorie Abarim, na vrch Nebo, ktorý je v kraji Moab oproti Jerichu, pozri si krajinu Kanaán, ktorú chcem dať Izraelu do vlastníctva, a tam na vrchu zomri! 50Keď naň vystúpiš, pripojíš sa k svojmu ľudu tak, ako umrel tvoj brat Áron na vrchu Hor a pripojil sa k svojmu ľudu, 51lebo ste sa previnili proti mne uprostred Izraela pri vode Meríba-Kádeš na púšti Sin; pretože ste ma neohlasovali ako Svätého uprostred Izraela. 52Preto len zblízka uvidíš krajinu, ale do krajiny, ktorú dám synom Izraela, nevkročíš.“

Posledné Mojžišovo požehnanie. – 133,1Toto je požehnanie, ktorým Boží muž Mojžiš požehnal pred svojou smrťou synov Izraela. 22-3Povedal:

„Od Sinaja prišiel Pán,
zažiaril zo Seiru,
zjavil sa od vrchu Fáran,
došiel k vodám Meríba-Kádeš,
z jeho pravice ohnivý zákon vychádzal pre nich.

3

Miluje svoj ľud,
všetci svätí sú v jeho ruke
a tí, čo sa mu k nohám blížia,
od neho poučenie obsiahnu.

4

Zákon nám Mojžiš dal,
Jakubovej pospolitosti dedičstvo.

55

Kráľom bol miláčikovi,
keď sa hlavy ľudu zhromaždili
s kmeňmi Izraela dovedna.

66

Nech žije Ruben a nech nezomrie,
hoc bude počtom malý!“

77

Toto pre Júdu hovoril:
„Počuj, Pane, Júdov hlas
a k jeho ľudu priveď ho,
jeho ruky nech zaň bojujú
a ochrancom pred nepriateľmi mu buď!“

88

O Lévim hovoril:
„Tvoje tumim a tvoje urim
patria mužovi, čo zasvätený ti je,
ktorého si vyskúšal v Masse
a zastával pri vodách Meríby.

99

Jeho, ktorý povedal otcovi a matke:
»Ja ich nepoznám«
a svojim bratom: »Neviem o vás,«
o vlastných synoch nechcel nič vedieť,
ale zachovávali tvoje slová
a dbali na tvoju zmluvu.

1010-11

Jakuba naúčali tvojim nariadeniam
a Izraela tvojmu zákonu.
Tvojmu čuchu prinášali obeť tymianu
a celostné žertvy na tvoj oltár kládli.

11

Žehnaj, Pane, jeho imaniu
a prijmi skutky ich rúk,
ich nepriateľov bi po chrbtoch,
aj ich nenávistníkov, aby nepovstali!“

1212

O Benjamínovi hovoril:
„Miláčik Pánov nech bezpečne si býva;
on ho bude vždy chrániť
a na jeho pleciach bude odpočívať.“

1313-17

A o Jozefovi hovoril:
„Jeho kraj nech požehnáva Pán
darmi nebies zhora
a mora, čo v hlbinách leží,

14

darmi, čo slnko vyvádza,
darmi, čo mesiace dajú, …

15

darmi starodávnych vrchov,
darmi odvekých pahorkov,

16

darmi zeme a toho, čo ju plní.
Požehnanie toho, ktorý sa zjavil v kríku,
nech príde na Jozefovu hlavu,
na temä toho, čo je kniežaťom medzi bratmi!

17

Jeho krása nech je ako prvorodeného býka
a jeho rohy ako rohy jednorožca;
nech nimi ubíja všetky národy
až na kraj sveta napospol!
To sú myryady Efraimove
a tisíce Manassesove.“

1818-19

O Zabulonovi hovoril:
„Raduj sa, Zabulon, na svojich cestách
a ty, Isachar, vo svojich stanoch!

19

Volať budú na vrch národy,
žertvovať tam budú pravé obety.
Bohatstvo mora budú požívať
a poklady ukryté v piesku.“

2020-21

O Gadovi hovoril:
„Nech je zvelebený ten, čo Gada rozšíri!
Sťa lev si leží tu
a trhá rameno i hlavu.

21

Vyhliadol si to najlepšie,
čo dostať sa malo vodcovi.
S náčelníkmi ľudu sa ponáhľal,
vykonal spravodlivosť Pánovu
a rozsudok jeho spolu s Izraelom.“

2222

O Danovi hovoril:
„Dan je lev mladý,
čo vyrazí z Bášanu.“

2323

O Neftalim hovoril:
„Neftali oplýva šťastím,
naplnený požehnaním Pána,
západ a juh nech mu je vlastníctvom!“

2424

A o Aserovi hovoril:
„Medzi synmi je požehnaný Aser;
nech je vyznačený medzi svojimi bratmi!
V oleji si nohu namáčaj!

25

Jeho závory nech sú železo a meď,
a ako tvoje dni, taká nech je aj tvoja sila!“

2626 n.

„Niet iného, ako je miláčikov Boh,
ktorý sa vznáša na nebesiach, aby ti pomohol,
na oblakoch vo svojej nádhere.

27

Tam hore je jeho sídlo,
tu dolu sú jeho ramená večité;
zaháňa pred tebou nepriateľa
a hovorí: »Nech je na prach zdrvený!«

2828

Izrael bude bývať v bezpečí,
osobitne prameň Jakubov,
v krajine oleja a vína mladého
a jeho nebo bude kropiť rosu.

29

Šťastný si, Izrael! Kto sa ti vyrovná?
Ľud, ktorého spásou je Pán!
On je tvoj štít ochranný,
on je tvoj meč slávny;
nepriatelia sa ti budú líškať
a ty im budeš šliapať po šijach.“

Mojžišova smrť. – 134,1Potom Mojžiš vystúpil na Moabské výšiny, na vrch Nebo, končiar pohoria Fasgy, čo je oproti Jerichu, a Pán mu ukázal celý kraj od Galaádu až po Dan, 2celý Neftalim a krajinu Efraim i Manassesa, a celé územie Júdovo až po Západné more, 3a južný kraj s okrajom roviny od Jericha až po Segor. 4A Pán mu povedal: „Toto je tá krajina, o ktorej som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi: »Dám ju tvojmu potomstvu!« Dal som ti ju uzrieť na vlastné oči, nevojdeš však do nej!“ 5A Mojžiš, Pánov služobník, zomrel tam v moabskej krajine podľa Pánovho rozkazu. 66Pochovali ho v Údolí v moabskej krajine naproti Bet-Peoru, ale o jeho hrobe nevie nik dodnes.

Mojžiš, najväčší prorok. – 77Keď Mojžiš zomrel, mal stodvadsať rokov. Oči sa mu nezakalili a jeho životná sila sa nepodlomila. 8Synovia Izraela ho tridsať dní oplakávali na Moabskej stepi. Keď sa dni smútku minuli, 99Nunov syn Jozue sa ukázal plný ducha múdrosti – veď Mojžiš naň vložil ruku –, Izrael ho počúval a robil tak, ako Mojžišovi prikázal Pán.

1010-12Ale odvtedy sa už nezjavil v Izraeli taký prorok, ako bol Mojžiš, s ktorým by sa Pán stýkal z tváre do tváre, 11ani (podobný) v zázrakoch a všetkých znameniach, ktoré mu rozkázal robiť v Egypte na faraónovi, na všetkých jeho služobníkoch a na celej jeho krajine, 12ani v nesmiernej a divotvornej moci, ktorú Mojžiš vykonával pred celým Izraelom.