Kniha Deuteronómium   –   Dt 33,10–20
1010-11

Jakuba naúčali tvojim nariadeniam
a Izraela tvojmu zákonu.
Tvojmu čuchu prinášali obeť tymianu
a celostné žertvy na tvoj oltár kládli.

11

Žehnaj, Pane, jeho imaniu
a prijmi skutky ich rúk,
ich nepriateľov bi po chrbtoch,
aj ich nenávistníkov, aby nepovstali!“

1212

O Benjamínovi hovoril:
„Miláčik Pánov nech bezpečne si býva;
on ho bude vždy chrániť
a na jeho pleciach bude odpočívať.“

1313-17

A o Jozefovi hovoril:
„Jeho kraj nech požehnáva Pán
darmi nebies zhora
a mora, čo v hlbinách leží,

14

darmi, čo slnko vyvádza,
darmi, čo mesiace dajú, …

15

darmi starodávnych vrchov,
darmi odvekých pahorkov,

16

darmi zeme a toho, čo ju plní.
Požehnanie toho, ktorý sa zjavil v kríku,
nech príde na Jozefovu hlavu,
na temä toho, čo je kniežaťom medzi bratmi!

17

Jeho krása nech je ako prvorodeného býka
a jeho rohy ako rohy jednorožca;
nech nimi ubíja všetky národy
až na kraj sveta napospol!
To sú myryady Efraimove
a tisíce Manassesove.“

1818-19

O Zabulonovi hovoril:
„Raduj sa, Zabulon, na svojich cestách
a ty, Isachar, vo svojich stanoch!

19

Volať budú na vrch národy,
žertvovať tam budú pravé obety.
Bohatstvo mora budú požívať
a poklady ukryté v piesku.“

2020-21

O Gadovi hovoril:
„Nech je zvelebený ten, čo Gada rozšíri!
Sťa lev si leží tu
a trhá rameno i hlavu.