List Efezanom   –   Ef 4,1–16

II. Mravné povinnosti, 4,1 – 6,20

Výzva na jednotu. – 1Preto vás prosím ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, 2so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske 3a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. 4Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. 5Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. 6Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.

Dary milosti na budovanie Cirkvi. – 7Ale každý z nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus. 84, 8Preto hovorí:

„Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov,
ľuďom dal dary.“

99-10A čo iné znamená to „vystúpil“, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? 10Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil ponad všetky nebesia, aby naplnil všetko.

1111On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, 12aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, 1313-14kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku, 14aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu. 15Ale žime podľa pravdy a v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista. 1616Z neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v láske.