II. Mravné povinnosti, 4,1 – 6,20

Výzva na jednotu. – 1Preto vás prosím ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, 2so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske 3a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. 4Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. 5Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. 6Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.

Dary milosti na budovanie Cirkvi. – 7Ale každý z nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus. 84, 8Preto hovorí:

99-10A čo iné znamená to „vystúpil“, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? 10Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil ponad všetky nebesia, aby naplnil všetko.

1111On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, 12aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, 1313-14kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku, 14aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu. 15Ale žime podľa pravdy a v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista. 1616Z neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v láske.

Starý a nový človek. – 17Preto hovorím a dosvedčujem v Pánovi: Už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania, 18so zatemneným rozumom, odcudzení Božiemu životu pre nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila, a pre zaslepenosť ich srdca. 19Oni otupeli a oddali sa necudnosti a nenásytne žiadostivo páchajú každú nečistotu.

20Vy ste sa tak o Kristovi neučili, 21ak ste vôbec o ňom počuli a v ňom boli vyučení, ako je pravda v Ježišovi, 22že máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, 23a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, 24obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti. 2525Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojím blížnym, veď sme si navzájom údmi. 2626Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom; 27a nedávajte miesto diablovi! 28Kto kradol, nech už nekradne, ale radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho dať núdznemu. 29Z vašich úst nech nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na potrebné budovanie, aby prinášalo milosť tým, čo počúvajú. 3030A nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, v ktorom ste označení pečaťou na deň vykúpenia.

31Akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie aj každá iná zloba nech sú ďaleko od vás. 32Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!

Znaky nového života: láska a čistota. – 15, 1Napodobňujte Boha ako milované deti 22a žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône!

3Smilstvo a akákoľvek nečistota alebo lakomstvo nech sa ani len nespomenú medzi vami, ako sa patrí na svätých, 4ani mrzkosť, ani hlúpe reči a neprístojné žarty, lebo to sa nesluší; radšej vzdávajte vďaky. 5Lebo uvedomte si a pochopte, že ani jeden smilník, ani nečistý, ani chamtivec, čo je modloslužobník, nemá dedičstvo v Kristovom a Božom kráľovstve.

Žite ako deti svetla. – 6Nech vás nik nezvedie prázdnymi rečami, lebo za to prichádza Boží hnev na neposlušných synov. 7Preto nemajte s nimi nič spoločné. 88Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla! 9Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde. 10Skúmajte, čo sa páči Pánovi, 11a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte, 1212lebo to, čo oni potajomky robia, je hanba aj hovoriť. 1313-14Ale všetko, čo sa odhalí, svetlo vynesie najavo, 14a všetko, čo je zjavné, je svetlo. Preto hovorí: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!“

15Dávajte si teda veľký pozor, ako máte žiť: nie ako nemúdri, ale ako múdri. 1616Využívajte čas, lebo dni sú zlé. 17Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Pánova vôľa. 18A neopíjajte sa vínom, veď v ňom je samopaš, ale buďte naplnení Duchom 1919a hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho. 20Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista 21a podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom.

22Ženy svojim mužom ako Pánovi, 2323lebo muž je hlavou ženy, ako je aj Kristus hlavou Cirkvi, on, Spasiteľ tela. 24Ale ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom.

Kresťanské manželstvo. – 25Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, 2626aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, 2727aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená. 28Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. 29Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, 30lebo sme údmi jeho tela. 3131Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. 3232Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi. 33Ale aj vy, každý jeden nech miluje svoju manželku ako seba samého. A manželka nech si ctí muža.