Kniha Exodus   –   Ex 10

Ôsma rana: Kobylky. – 110,1Potom Pán povedal Mojžišovi: „Choď k faraónovi, lebo ja som mu zatvrdil srdce, aj jeho služobníkom, aby som na ňom urobil tieto svoje znamenia 2a aby si rozprával svojim deťom a vnukom, čo som vykonal Egypťanom, aké znamenia som na nich robil, aby ste vedeli, že ja som Pán.“ 3Mojžiš a Áron išli k faraónovi a hovorili mu: „Toto povedal Pán, Boh Hebrejov: »Dokedy sa budeš zdráhať pokoriť sa mi? Prepusť môj ľud, aby mi slúžil! 4Lebo ak sa budeš zdráhať prepustiť môj ľud, zajtra privediem do tvojho kraja kobylky. 5Ony tak pokryjú povrch zeme, že nebude možno vidieť zem a zožerú zvyšok toho, čo sa zachránilo a zostalo po ľadovci, a poobžierajú všetky stromy, ktoré rastú na vašom poli. 6Ba naplnia aj tvoje domy a domy všetkých tvojich služobníkov i všetkých Egypťanov tak, ako to tvoji otcovia a tvoji dedovia nezažili odvtedy, čo boli na zemi, až po dnešný deň.«“ Potom sa obrátil a odišiel od faraóna.

7Tu vraveli služobníci faraónovi: „Dokedy nám tento bude na nešťastie? Prepusť ľud, nech slúži Pánovi. Či nevidíš, že Egypt sa rúti do záhuby?“ 8I vrátili Mojžiša a Árona k faraónovi a on im povedal: „Choďte, uctite si Pána, svojho Boha! Ktorí sú to však, čo majú odísť?“ 9Mojžiš odvetil: „Odídeme so svojimi deťmi a starcami, odídeme so svojimi synmi a dcérami, so svojimi ovcami a dobytkom, lebo máme sviatok Pána.“ 10Tu im on povedal: „Nech je tak s vami Boh, ako vás ja nechám odísť s vašimi deťmi! Pozrite, vy máte niečo zlé za lubom! 1111Nestane sa tak! Vy, mužovia, môžete ísť a slúžte Pánovi, veď to bola vaša žiadosť!“ A nato ich vyhnali od faraóna.

12Tu rozkázal Pán Mojžišovi: „Vystri ruku ponad egyptskú krajinu ku kobylkám, aby sa dostavili na egyptskú zem a aby zožrali všetky rastliny v krajine, všetko, čo ešte ponechal ľadovec.“ 13A Mojžiš vystrel svoju palicu nad egyptskú krajinu. Tu Pán dal duť nad krajinou východnému vetru celý deň a celú noc a keď nastalo ráno, východný vietor doniesol kobylky. 14Tak prišli kobylky na celú egyptskú krajinu a zniesli sa vo všetkých končinách Egypta v ohromnom množstve. Nikdy predtým (tam) nebolo toľko kobyliek, ako bolo týchto, a nikdy tam toľko ani po nich nebude. 15Pokryli povrch celej krajiny, až sa v krajine zotmelo. Zožrali všetky poľné byliny a všetko ovocie na stromoch, čo zostalo po ľadovci, takže v celej egyptskej krajine nezostalo ani zeleného lístka na stromoch a na poľných rastlinách.

16I poponáhľal sa faraón zavolať Mojžiša a Árona a povedal: „Zhrešil som proti Pánovi, vášmu Bohu, aj proti vám! 17A teraz mi ešte tentoraz odpusťte môj hriech a proste Pána, svojho Boha, aby odvrátil odo mňa aspoň toto smrtiace nebezpečenstvo!“ 18Mojžiš teda odišiel od faraóna a orodoval u Pána. 19A Pán dal duť silnému vetru od Stredozemného mora, ktorý kobylky odniesol a vrhol ich do Červeného mora. Na celom území Egypta neostalo ani jednej kobylky. 20Ale Pán zatvrdil faraónovo srdce a on neprepustil Izraelitov.

Deviata rana: Tma. – 21Potom Pán povedal Mojžišovi: „Vystri ruku oproti nebu, aby na celú egyptskú krajinu doľahla tma; taká tma, že ju možno nahmatať!“ 22I vystrel Mojžiš ruku k nebu a v celej egyptskej krajine nastala hustá trojdňová tma. 23Nik nevidel druhého a tri dni sa nemohol nik pohnúť zo svojho miesta. Izraeliti však mali všetci svetlo vo svojich príbytkoch. 24Tu dal faraón zavolať Mojžiša a Árona a povedal im: „Odíďte, slúžte Pánovi! Len vaše ovce a váš dobytok nech tu zostanú. Aj vaše deti nech idú s vami!“ 25Mojžiš však odvetil: „Musíš nám dať aj na zápalné a na celostné obety, aby sme ich priniesli Pánovi, nášmu Bohu. 26My zoberieme svoj dobytok, nezostane tu ani kopyta, lebo my musíme z neho vybrať, aby sme tak slúžili Pánovi; a ani sami nevieme, čím máme slúžiť Pánovi, kým ta nedôjdeme.“ 27Tu Pán zatvrdil faraónovo srdce a on ich nechcel prepustiť. 28Ba faraón povedal Mojžišovi: „Prac sa odo mňa! A neopováž sa viac prísť mi na oči! Lebo keď sa mi ukážeš na oči, budeš synom smrti!“ 29A Mojžiš odvetil: „Nech je tak, ako si povedal, už sa viac neukážem pred tebou!“