Kniha Exodus   -   Ex 7,1 – 11,10

17,1Pán však povedal Mojžišovi: "Pozri, dávam ťa faraónovi za božstvo a tvoj brat Áron bude tvojím prorokom. 2Ty mu rozpovieš všetko, čím som ťa poveril, a tvoj brat Áron bude hovoriť faraónovi, aby prepustil Izraelitov zo svojej krajiny. 3Ja však zatvrdím faraónovo srdce, aby som urobil veľa svojich znamení a zázrakov v egyptskej krajine. 4A faraón vás nebude počúvať, ja však položím svoju ruku na Egypťanov a za veľkých súdov vyvediem svoje voje a svoj izraelský ľud z Egypta. 5Potom poznajú Egypťania, že ja som Pán, keď vystriem proti Egypťanom svoju ruku, aby som spomedzi nich vyviedol Izraelitov." 6A Mojžiš a Áron urobili tak, ako im rozkázal Pán. Tak urobili. 7Mojžiš mal osemdesiat rokov a Áron osemdesiattri rokov, keď rokovali s faraónom.

Zázrak s hadom na potvrdenie Mojžišovho poslania. - 88-13Pán ďalej hovoril Mojžišovi a Áronovi: 9"Keď bude faraón od vás žiadať: »Nože, urobte zázrak!«, povieš Áronovi: »Vezmi svoju palicu a hoď ju pred faraóna!«, a premení sa na hadiu potvoru." 10Potom Mojžiš a Áron išli k faraónovi a robili tak, ako im prikázal Pán. Áron hodil svoju palicu pred faraóna a pred jeho služobníkov a ona sa premenila na hadiu potvoru. 11Faraón dal však zavolať (svojich) mudrcov a čarodejníkov a oni, egyptskí zaklínači, svojimi čarami urobili to isté: 12Každý z nich hodil svoju palicu a ony sa premenili na hadie potvory. Áronova palica však požrala ich palice. 13No faraónovo srdce zostalo tvrdé a nepočúvol ich, ako im predpovedal Pán.

Egyptské rany, 7,14 - 10,29

Prvá rana: Premenenie nílskej vody na krv. - 1414 n.Nato hovoril Pán Mojžišovi: "Faraónovo srdce je tvrdé. Nechce prepustiť ľud. 15Zrána choď k faraónovi - on pôjde vtedy k vode - a na nílskom brehu mu podíď v ústrety! Palicu však, čo sa premenila na hada, vezmi si do ruky 16a povieš mu: »Pán, Boh Hebrejov, ma poslal k tebe s rozkazom. Prepusť môj ľud, aby mi slúžil na púšti! Ale ty si neposlúchol doteraz. 1717Preto toto hovorí Pán: Podľa tohoto poznáš, že ja som Pán: Pozri, ja teraz udriem palicou, čo je v mojej ruke, nílsku vodu a premení sa na krv. 18Aj ryby, čo sú v Níle, podochnú a Níl bude páchnuť, takže sa Egypťanom bude priečiť piť vodu z Nílu.«"

19Potom Pán vravel Mojžišovi: "Povedz Áronovi: »Vezmi si svoju palicu a vystri ruku nad egyptské vody, nad ich potoky, kanále, jazerá a nad všetky ich vodné nádrže, aby sa premenili na krv. A bude krv v celom Egypte, ešte aj v drevených a kamenných nádobách!«" 20A Mojžiš a Áron urobili tak, ako im prikázal Pán. Zdvihol svoju palicu pred faraónom a jeho služobníkmi, udrel nílsku vodu a všetka nílska voda premenila sa na krv. 21Ryby v Níle podochli a Níl zapáchal tak, že Egypťania nemohli piť z Nílu vodu. A krv bola v celej egyptskej krajine. 22Ale egyptskí zaklínači svojimi čarami urobili to isté, a tak faraónovo srdce ostalo zatvrdnuté a nepočúvol ich, ako predpovedal Pán.

23Faraón sa obrátil a šiel domov, a nepripúšťal si to vôbec k srdcu. 24Všetci Egypťania kopali okolo Nílu pitnú vodu, lebo nílska voda sa piť nedala. 25Takto prešlo sedem dní odvtedy, čo Pán udrel Níl.

Druhá rana: Žaby. - 26A Pán povedal Mojžišovi: "Vojdi k faraónovi a povedz mu: »Toto hovorí Pán: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil! 27Ak ho neprepustíš, ja navštívim žabami celý tvoj kraj!« 28Potom sa Níl bude hemžiť žabami a vyjdú von a natisnú sa do tvojho paláca, do tvojej spálne, do tvojej postele, aj do príbytkov tvojich služobníkov a tvojho ľudu, do tvojich pekární i korýt na cesto. 29Áno, žaby budú skákať po tebe, aj po tvojich poddaných a po všetkých tvojich sluhoch!"

1Pán prikázal Mojžišovi aj toto: "Povedz Áronovi: »Vystri ruku so svojou palicou nad rieky, kanále a rybníky a priveď žaby na egyptskú krajinu!«" 2I vystrel Áron ruku nad egyptské vodstvo, a tu povyliezali žaby a pokryli egyptskú krajinu. 3Ale aj zaklínači svojimi čarami urobili to isté. Aj oni priviedli žaby na egyptskú krajinu.

4Vtedy faraón dal zavolať Mojžiša a Árona a povedal: "Poproste Pána, aby odňal odo mňa a od môjho ľudu tie žaby. Potom prepustím ľud, aby šiel Pánovi priniesť obetu." 5A Mojžiš povedal faraónovi: "Urči mi, nakedy mám vyprosiť tebe i tvojim služobníkom a tvojmu ľudu, aby žaby zmizli od teba a z tvojich domov a aby zostali iba v Níle?!" 6On odvetil: "Na zajtra!" Mojžiš povedal: "Bude podľa tvojho slova, aby si poznal, že nik nie je ako Pán, náš Boh. 7Žaby sa teda vzdialia od teba a z tvojich domov, aj od tvojich služobníkov a od tvojho ľudu, iba v Níle ostanú." 8Nato Mojžiš a Áron odišli od faraóna a Mojžiš prosil Pána za sľub, ktorý dal faraónovi. 9A Pán urobil podľa Mojžišovej prosby: Žaby podochli v domoch, v nádvoriach i na poliach 10a pozhŕňali ich na veľké hromady, takže zem páchla. 11Keď faraón videl, že nastala úľava, zatvrdil si srdce a nepočúvol ich, ako predpovedal Pán.

Tretia rana: Komáre. - 12Potom Pán povedal Mojžišovi: "Povedz Áronovi: »Vystri svoju palicu a udri prach zeme, aby sa po celej egyptskej krajine premenil na komáre!«" 13Aj tak urobili. Áron vystrel ruku so svojou palicou a udrel prach zeme. I nastali komáre na ľuďoch a na dobytku. Všetok prach egyptskej krajiny sa premenil na komáre. 14Aj zaklínači robili podobne, aby vyvolali komáre, ale im sa to nepodarilo. Boli teda komáre na ľuďoch i na dobytku. 15Tu povedali zaklínači faraónovi: "To je Boží prst!" Iba faraónovo srdce ostalo zatvrdnuté a on ich nepočúval, ako predpovedal Pán.

Štvrtá rana: Muchy. - 16Potom hovoril Pán Mojžišovi: "Zajtra na úsvite predstúp pred faraóna, pôjde vtedy k vode, a povedz mu: »Toto hovorí Pán: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil!« 17Lebo ak neprepustíš môj ľud, ja privediem na teba, na tvojich služobníkov, na tvoj ľud i na tvoje domy jedovaté muchy. Domy Egypťanov, ba ešte aj pôda, na ktorej stoja, budú preplnené muchami. 18S krajom Gessen však, kde býva môj ľud, urobím v tom istom čase výnimku, takže tam nebude nijakých múch, aby si zvedel, že na zemi som Pánom ja. 19Urobím rozdiel medzi mojím a tvojím ľudom. Zajtra sa stane toto znamenie!" 20A Pán urobil tak. Dostavili sa v rojoch jedovaté muchy do faraónovho paláca, do príbytkov jeho služobníkov a po celej egyptskej krajine. A krajina ťažko trpela od múch. 21Nato dal faraón zavolať Mojžiša a Árona a povedal: "Choďte a obetujte svojmu Bohu tu v krajine!" 228,22Mojžiš však odpovedal: "Tak sa to nedá urobiť, lebo my budeme prinášať nášmu Bohu obety, ktoré sú pre Egypťanov ohavnosťou. Ak by sme pred ich očami prinášali obety, ktoré sú pre nich ohavnosťou, vari by nás neukameňovali? 23Vyberieme sa na tri dni cesty na púšť, aby sme Pánovi, nášmu Bohu, priniesli obetu tak, ako nám prikázal." 24A faraón odpovedal: "Ja vás prepustím, aby ste Pánovi, svojmu Bohu, priniesli obetu na púšti, len sa nevzďaľujte veľmi ďaleko! Pomodlite sa za mňa!" 25Vtedy Mojžiš povedal: "Hľa, ja teraz od teba odídem a budem prosiť Pána a zajtra sa vzdialia muchy od faraóna, od jeho služobníkov a od jeho ľudu. Len nech nás faraón zasa neoklame, keď potom nebude chcieť prepustiť ľud, aby priniesol obetu Pánovi." 26Keď Mojžiš vyšiel od faraóna, orodoval u Pána. 27A Pán urobil podľa Mojžišovej prosby a odňal muchy od faraóna, od jeho služobníkov a od jeho ľudu. Neostalo ani len jedinej. 28Ale faraónovo srdce sa zatvrdilo aj tento raz a neprepustil ľud.

Piata rana: Mor na dobytku. - 1Potom Pán povedal Mojžišovi: "Choď k faraónovi a povedz mu: »Toto hovorí Pán, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil!« 2Lebo ak odoprieš prepustiť ho a budeš ho zdržiavať, 3Pánova ruka bude na tvojom dobytku na poli, na koňoch, osloch, ťavách, býkoch a ovciach ako hrozná nákaza. 4Pán však urobí rozdiel medzi izraelským a egyptským dobytkom a z toho, čo patrí Izraelitom, nezahynie ani kus. 5Pán označil aj čas, keď povedal: »Zajtra to Pán urobí v krajine.«" 6A Pán to nasledujúci deň urobil: pohynul všetok egyptský dobytok, kým z izraelského dobytka nezahynul ani jeden kus. 7Faraón si to dal zistiť, a naozaj z izraelského dobytka nezahynul ani jeden kus. Srdce faraóna však ostalo tvrdé a neprepustil ľud.

Šiesta rana: Vredy. - 8Nato Pán prikázal Mojžišovi a Áronovi: "Naberte si plné hrste sadzí z pece! Mojžiš nech to potom rozsype pred očami faraóna proti nebu. 9Ony sa rozšíria ako jemný prach po celej egyptskej krajine a spôsobia na ľuďoch a na dobytku vredy a zdurené pľuzgiere po celej egyptskej krajine." 10I vzali sadze z pece a predstavili sa pred faraóna a Mojžiš ich rozsypal proti nebu. Tu vznikli na ľuďoch a na dobytku zdurené pľuzgiere, ktoré sa potom rozšírili. 11Zaklínači sa však nemohli dostaviť pred Mojžiša pre vredy, lebo vredy boli na nich ako na všetkých Egypťanoch. 12Ale Pán zatvrdil faraónovo srdce a on ich nepočúval, ako Pán predpovedal Mojžišovi.

Siedma rana: Ľadovec. - 13Potom Pán prikázal Mojžišovi: "Ráno vstaň, predstúp pred faraóna a povedz mu: »Toto hovorí Pán, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil! 14Lebo tentoraz zošlem všetky svoje rany na teba i na tvojich služobníkov a na tvoj dobytok, aby si poznal, že na celej zemi nie je nik taký, ako som ja. 15Už teraz som mohol vystrieť ruku a teba i tvoj ľud udrieť morom tak, že by si bol vyhubený zo zeme. 16No náročky som ťa nechal nažive, aby som ti ukázal svoju moc a aby sa tak sláva môjho mena rozšírila po celej zemi. 17Ak budeš aj naďalej zdržiavať môj ľud a neprepustíš ho, 18zajtra o tejto hodine zošlem veľký ľadovec, aký ešte v Egypte nebol odvtedy, čo trvá, až podnes. 19A teraz sa rýchlo postaraj o svoj dobytok a o všetko, čo máš na poli! Lebo všetko, ľudia, dobytok, čo bude na poli a nebude utiahnuté pod strechu, zahynie, keď sa na nich spustí ľadovec.«" 20Ktorí sa z faraónových služobníkov báli Pánovej hrozby, tí zaviedli svoju čeľaď a svoj dobytok pod strechu. 21Kto však nedbal na Pánovu hrozbu, nechal svoju čeľaď a svoj dobytok na poli.

22Vtedy Pán povedal Mojžišovi: "Vystri ruku oproti nebu, nech sa spustí ľadovec na celú egyptskú krajinu, na ľudí i na dobytok a na všetko poľné rastlinstvo v egyptskej krajine!" 23Mojžiš vystrel svoju palicu oproti nebu a Pán zoslal hrmenie a ľadovec. Blesky dopadali na zem a Pán dával ľadovcu padať na egyptskú krajinu. 24Počas ľadovca sa hrozne blýskalo a ľadovec bol taký veľký, aký ešte nebol v celej egyptskej krajine, odkedy vznikol národ. 25A ľadovec zbil po celej egyptskej krajine všetko, čo bolo na poli, od ľudí až po dobytok; aj všetko poľné rastlinstvo zničil ľadovec a polámal všetky stromy, čo boli na poli. 26Iba v Gesene, kde bývali Izraeliti, nebolo nijakého ľadovca. 27Tu si dal faraón zavolať Mojžiša a Árona a povedal im: "Tentoraz som zhrešil! Pán je spravodlivý, ja však a môj ľud sme hriešni. 28Oroduj u Pána! Veď primnoho je už toho hrozného hrmenia a ľadovca. Ja vás prepustím, nemusíte tu zostať!" 29A Mojžiš mu odvetil: "Len čo vyjdem z mesta, roztiahnem ruky k Pánovi a hrmenie prestane a ľadovec nebude viac padať, aby si vedel, že zem je Pánova. 30Ale ty a tvoji služobníci, ja viem, že sa ešte nebojíte Pána, Boha." 31Ľan a jačmeň boli zbité, lebo jačmeň bol už v klasoch a ľan bol v kvete, 329,32pšenica a tenkeľ zbité neboli, lebo sú neskoršie. 33A Mojžiš odišiel od faraóna za mesto a rozopäl ruky k Pánovi. Tu prestalo hrmenie i ľadovec a nelial sa ani dážď na zem. 34Keď však faraón videl, že dážď, ľadovec a hrmenie prestalo, pokračoval vo svojom hriechu a zatvrdil si srdce on i jeho služobníci; 35faraónovo srdce sa zatvrdilo a neprepustil Izraelitov, ako predpovedal Pán prostredníctvom Mojžiša.

Ôsma rana: Kobylky. - 110,1Potom Pán povedal Mojžišovi: "Choď k faraónovi, lebo ja som mu zatvrdil srdce, aj jeho služobníkom, aby som na ňom urobil tieto svoje znamenia 2a aby si rozprával svojim deťom a vnukom, čo som vykonal Egypťanom, aké znamenia som na nich robil, aby ste vedeli, že ja som Pán." 3Mojžiš a Áron išli k faraónovi a hovorili mu: "Toto povedal Pán, Boh Hebrejov: »Dokedy sa budeš zdráhať pokoriť sa mi? Prepusť môj ľud, aby mi slúžil! 4Lebo ak sa budeš zdráhať prepustiť môj ľud, zajtra privediem do tvojho kraja kobylky. 5Ony tak pokryjú povrch zeme, že nebude možno vidieť zem a zožerú zvyšok toho, čo sa zachránilo a zostalo po ľadovci, a poobžierajú všetky stromy, ktoré rastú na vašom poli. 6Ba naplnia aj tvoje domy a domy všetkých tvojich služobníkov i všetkých Egypťanov tak, ako to tvoji otcovia a tvoji dedovia nezažili odvtedy, čo boli na zemi, až po dnešný deň.«" Potom sa obrátil a odišiel od faraóna.

7Tu vraveli služobníci faraónovi: "Dokedy nám tento bude na nešťastie? Prepusť ľud, nech slúži Pánovi. Či nevidíš, že Egypt sa rúti do záhuby?" 8I vrátili Mojžiša a Árona k faraónovi a on im povedal: "Choďte, uctite si Pána, svojho Boha! Ktorí sú to však, čo majú odísť?" 9Mojžiš odvetil: "Odídeme so svojimi deťmi a starcami, odídeme so svojimi synmi a dcérami, so svojimi ovcami a dobytkom, lebo máme sviatok Pána." 10Tu im on povedal: "Nech je tak s vami Boh, ako vás ja nechám odísť s vašimi deťmi! Pozrite, vy máte niečo zlé za lubom! 1111Nestane sa tak! Vy, mužovia, môžete ísť a slúžte Pánovi, veď to bola vaša žiadosť!" A nato ich vyhnali od faraóna.

12Tu rozkázal Pán Mojžišovi: "Vystri ruku ponad egyptskú krajinu ku kobylkám, aby sa dostavili na egyptskú zem a aby zožrali všetky rastliny v krajine, všetko, čo ešte ponechal ľadovec." 13A Mojžiš vystrel svoju palicu nad egyptskú krajinu. Tu Pán dal duť nad krajinou východnému vetru celý deň a celú noc a keď nastalo ráno, východný vietor doniesol kobylky. 14Tak prišli kobylky na celú egyptskú krajinu a zniesli sa vo všetkých končinách Egypta v ohromnom množstve. Nikdy predtým (tam) nebolo toľko kobyliek, ako bolo týchto, a nikdy tam toľko ani po nich nebude. 15Pokryli povrch celej krajiny, až sa v krajine zotmelo. Zožrali všetky poľné byliny a všetko ovocie na stromoch, čo zostalo po ľadovci, takže v celej egyptskej krajine nezostalo ani zeleného lístka na stromoch a na poľných rastlinách.

16I poponáhľal sa faraón zavolať Mojžiša a Árona a povedal: "Zhrešil som proti Pánovi, vášmu Bohu, aj proti vám! 17A teraz mi ešte tentoraz odpusťte môj hriech a proste Pána, svojho Boha, aby odvrátil odo mňa aspoň toto smrtiace nebezpečenstvo!" 18Mojžiš teda odišiel od faraóna a orodoval u Pána. 19A Pán dal duť silnému vetru od Stredozemného mora, ktorý kobylky odniesol a vrhol ich do Červeného mora. Na celom území Egypta neostalo ani jednej kobylky. 20Ale Pán zatvrdil faraónovo srdce a on neprepustil Izraelitov.

Deviata rana: Tma. - 21Potom Pán povedal Mojžišovi: "Vystri ruku oproti nebu, aby na celú egyptskú krajinu doľahla tma; taká tma, že ju možno nahmatať!" 22I vystrel Mojžiš ruku k nebu a v celej egyptskej krajine nastala hustá trojdňová tma. 23Nik nevidel druhého a tri dni sa nemohol nik pohnúť zo svojho miesta. Izraeliti však mali všetci svetlo vo svojich príbytkoch. 24Tu dal faraón zavolať Mojžiša a Árona a povedal im: "Odíďte, slúžte Pánovi! Len vaše ovce a váš dobytok nech tu zostanú. Aj vaše deti nech idú s vami!" 25Mojžiš však odvetil: "Musíš nám dať aj na zápalné a na celostné obety, aby sme ich priniesli Pánovi, nášmu Bohu. 26My zoberieme svoj dobytok, nezostane tu ani kopyta, lebo my musíme z neho vybrať, aby sme tak slúžili Pánovi; a ani sami nevieme, čím máme slúžiť Pánovi, kým ta nedôjdeme." 27Tu Pán zatvrdil faraónovo srdce a on ich nechcel prepustiť. 28Ba faraón povedal Mojžišovi: "Prac sa odo mňa! A neopováž sa viac prísť mi na oči! Lebo keď sa mi ukážeš na oči, budeš synom smrti!" 29A Mojžiš odvetil: "Nech je tak, ako si povedal, už sa viac neukážem pred tebou!"

Východ z Egypta, 11,1 - 13,16

Mojžiš oznamuje smrť prvorodených. - 1Pán hovoril Mojžišovi: "Ešte jednou ranou budem biť faraóna a Egypt. Potom vás už stadiaľto prepustí. Nielenže vás prepustí, lež bude vás hnať odtiaľto. 211,2Povedz všetkému ľudu, aby si mužovia i ženy vyžiadali od svojich známych strieborné a zlaté predmety!" 3A Pán prebudil v Egypťanoch priazeň voči ľudu. Aj Mojžiš bol veľmi váženým mužom v egyptskej krajine, tak v očiach faraónových úradníkov, ako aj v očiach ľudu.

411,4-8Potom Mojžiš vravel: "Toto hovorí Pán: »O polnoci prejdem Egyptom. 5Vtedy zomrie každý prvorodený v egyptskej krajine, od prvorodeného faraónovho, ktorý má sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného otrokyne, čo je pri žarnove, aj všetko prvorodené z dobytka.« 6A bude nárek po celej egyptskej krajine, aký dosiaľ nebol, ani viac nebude. 7Ale u Izraelitov ani pes nezaštekne ani na človeka ani na dobytča, aby ste poznali, že Pán obdivuhodne rozlišuje Egypťanov od Izraelitov. 8Potom prídu všetci títo tvoji služobníci ku mne, padnú predo mnou a budú prosiť: »Odíď ty aj tvoj ľud, čo ti je poddaný!« A potom pôjdem." A odišiel od faraóna veľmi rozhnevaný. 9Pán však povedal Mojžišovi: "Faraón vás nepočúval len preto, aby pribudlo mojich divov v egyptskej krajine."

10Mojžiš a Áron robili pred faraónom všetky tieto zázraky, Pán však zatvrdzoval faraónovo srdce a on neprepustil Izraelitov zo svojej krajiny.