Záhuba Jeruzalema. – 1214,12-19Potom prehovoril Pán ku mne takto: 13„Syn človeka, ak sa krajina prehreší proti mne a spácha spreneveru, vystriem proti nej svoju ruku a dolámem jej oporu chleba, pošlem na ňu hlad a vyhubím z nej ľudí i zvieratá. 14Ak v nej budú títo traja mužovia: Noe, Daniel a Jób, oni si spravodlivosťou zachránia životy, hovorí Pán, Jahve. 15Ak privediem do krajiny divú zver a vyľudním ju, že bude pustatinou, cez ktorú pre zver neprejde nik, 16títo traja mužovia – ako žijem, hovorí Pán, Jahve – nezachránia si synov ani dcéry, iba sami sa zachránia, krajina však bude púšťou. 17Alebo ak privediem na tú krajinu meč a poviem: Nech cez krajinu tiahne meč; a vyhubím z nej ľudí i zvieratá 18a budú v nej títo traja mužovia – ako žijem, hovorí Pán, Jahve –, nezachránia si synov ani dcéry, iba sami sa zachránia. 1919Alebo ak pošlem na tú krajinu mor a s krvou vylejem na ňu svoj hnev, aby som z nej vyhubil ľudí i zvieratá, 20a budú v nej Noe, Daniel a Jób – ako žijem, hovorí Pán, Jahve – nezachránia si syna ani dcéru, len sami si zachránia život svojou spravodlivosťou.

2121-23Lebo toto hovorí Pán, Jahve: I keď pošlem štyri svoje súdy, meč, hlad, divú zver a mor na Jeruzalem, aby som z neho vyhubil ľudí i zvieratá, 22nechám v ňom zachránených, ktorí vyvedú synov a dcéry. Hľa, vytiahnu k vám; až uvidíte ich cestičky a ich činy, potešíte sa pre nešťastie, ktoré som priviedol na Jeruzalem; pre všetko, čo som naň priviedol. 23Potešia vás, až uvidíte ich cestičky a ich činy a dozviete sa, že nie bez príčiny som s ním naložil tak, ako som naložil,“ hovorí Pán, Jahve.