Dve sestry: Samária a Jeruzalem. – 123,1-4Pán prehovoril ku mne takto: 2„Syn človeka, boli dve ženy, dcéry jednej matky. 3Smilnili v Egypte, vo svojej mladosti smilnili. Tam im ohmatávali prsia, tam im stláčali panenské prsníky. 4A ich mená: staršia Oola a jej sestra Ooliba. Patrili mne a porodili synov a dcéry. Ich mená však boli Samária Oola a Jeruzalem Ooliba.

5Oola sa mi spreneverila, zahorela k svojim milovníkom Asýrom, ktorí sa k nej blížili 6poobliekaní do purpuru; k miestodržiteľom a vojvodcom, samým to žiaducim mladíkom, k jazdcom, čo sa nosia na koňoch. 7Tiahlo ju k nim jej smilstvo, ku všetkým tým vyberaným synom Asýrov, a poškvrnila sa všetkými, ku ktorým zahorela, i všetkými ich modlami. 8Ale ani svoje egyptské necudnosti neopustila, veď oni s ňou súložili v jej mladosti, oni stláčali jej panenské prsia a zahrňovali ju svojím smilstvom. 99-10Preto som ju vydal do ruky asýrskych synov, ku ktorým zahorela. 10Oni odhalili jej hanbu, jej synov a dcéry zajali a ju zabili mečom, takže sa stala povestnou pred ženami. Takto na nej splnili súdy.

1111-13Jej sestra Ooliba to videla a zahorela ešte horšie než tamtá, jej smilstvo bolo horšie ako sestrino. 12Zahorela k synom Asýrov, k miestodržiteľom a vojvodcom, ktorí sa k nej blížili poobliekaní do purpuru; k jazdcom, čo sa nosia na koňoch, k samým to žiaducim mladíkom. 13Vtedy som videl, že sa poškvrnila, jednou cestou kráčali obe. 1414Ona však stupňovala svoju necudnosť. Uvidela mužov maľovaných na múre, obrazy Chaldejcov, maľovaných na červeno, 15opásaných okolo bedier pásom, s otočeným turbanom na hlavách, že každý vyzeral ako veliteľ; obrazy synov Bábelu, Chaldejsko je ich rodnou krajinou. 1616Len čo ich jej oči zazreli, zahorela k nim a poslala k nim do Chaldejska svojich poslov. 17Synovia Bábelu teda prišli k nej užívať lásku a poškvrnili ju svojou necudnosťou; poškvrnila sa nimi, potom sa im však odcudzila jej duša. 18Odhalila svoje smilstvo, odhalila svoju hanbu; vtedy sa mi odcudzila jej duša, ako sa mi odcudzila duša jej sestry. 19Rozmnožovala svoju necudnosť, lebo sa rozpamätala na dni svojej mladosti, keď smilnila v egyptskej krajine. 2020Zahorela k ich rozkošníkom, ktorých telo je ako telo oslov a ich výron je ako výron žrebcov. 21Vyhľadala si zločin svojej mladosti, keď ti Egypťania chytali prsia, stláčali tvoje mladistvé prsníky.

22Preto Ooliba, toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja popudím proti tebe tvojich milovníkov, ktorým sa ti odcudzila duša, a privediem ich proti tebe zo všetkých strán. 2323Synov Babylonu a všetkých Chaldejcov, príslušníkov Pekodu, Soy a Koy, všetkých asýrskych synov s nimi, všetko to žiaducich mladíkov, miestodržiteľov a vojvodcov, veliteľov a vznešených, ktorí všetci jazdia na koňoch. 24A prídu vyzbrojení proti tebe; s vozmi, kolesami a zástupmi ľudí; štít, brnenie a prilbu namieria vôkol proti tebe, im oddám súd a budú ťa súdiť podľa svojich práv. 2525Namierim proti tebe svoju žiarlivosť, že budú zlostne zaobchádzať s tebou, odrežú ti nos a uši a tvoj dorast padne pod mečom. Oni ti zajmú synov a dcéry a tvoj dorast spáli oheň. 26Povyzliekajú ťa zo šiat a zoberú ti ozdobné predmety. 27Takto vyhubím z teba tvoje výčiny a tvoje smilstvo od egyptskej krajiny; už si k nim nepozdvihneš oči a viac si nespomenieš na Egypt. 28Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, vydám ťa do ruky, ktorú nenávidíš, do ruky, ktorej sa ti odcudzila duša! 29Nenávistne budú s tebou nakladať, zoberú všetok tvoj zisk, nechajú ťa nahú a holú a zjaví sa hanba tvojej necudnosti, tvoje výčiny a tvoje smilstvá. 30Toto ti urobili, lebo si pachtila po národoch, poškvrnila si sa ich modlami. 31Kráčala si cestou svojej sestry, preto ti dám do ruky jej kalich. 3232-34Toto hovorí Pán, Jahve:

35Preto takto hovorí Pán, Jahve: „Pretože si ma zabudla a zahodila si si ma za chrbát, nes aj ty svoju vinu a svoje necudnosti!“

36Pán mi povedal: „Syn človeka, chceš súdiť Oolu a Oolibu? Rozpovedz im ich ohavnosti: 3737že cudzoložili a krv majú na rukách. Cudzoložili so svojimi modlami a aj synov, ktorých porodili mne, zaháňali im na pokrm. 38I toto spáchali proti mne: poškvrnili v ten deň moju svätyňu a znesvätili moje soboty. 3939Lebo keď zabili svojich synov pre svoje modly, v ten istý deň prišli do mojej svätyne poškvrniť ju. Áno, toto robili v mojom dome. 4040 n.Dokonca posielali po chlapov, ktorí prichádzali zďaleka, prichádzali vtedy, keď poslali po nich posla. Kvôli nim si sa kúpala, maľovala si si oči a krášlila si sa skvostmi. 41Sedela si na nádhernom lôžku, pred tebou bol prikrytý stôl a položila si naň moje kadidlo a môj olej. 42Pri nej a pri chlapoch sa ozývalo hulákanie, viac ako keď sa z púšte privedie množstvo ožranov, a dávali im na ruky náramnice a na hlavy ozdobné koruny. 4343Vtedy som riekol: Či necudzoložili takto? Páchali výčiny necudnej ženy. 44Vchádzajú k nej ako k žene neviestke. Tak vchádzali k hriešnym ženám Oole a Oolibe. 4545Ale spravodliví mužovia ich budú súdiť podľa práva cudzoložníc a podľa práva krviprelievačov, lebo cudzoložnicami sú a krv majú na rukách. 4646 n.Vskutku toto hovorí Pán, Jahve: Priviesť proti nim zástup a vydať ich týraniu a lúpeži! 47Zástup nech ich ukameňuje a nech ich postína mečom: ich synov a dcéry nech pozabíjajú a ich domy nech spália ohňom. 48Takto odstránim z krajiny zločin, všetky ženy budú mať výstrahu a nebudú hrešiť ako vy. 49Vaše zločiny naložia na vás, ponesiete svoje hriechy s modlami a budete vedieť, že ja som Pán, Jahve.“

Zánik Jeruzalema. Podobenstvo o hrdzavom hrnci. – 124,1V deviatom roku, v desiatom mesiaci, desiaty deň mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto: 22„Syn človeka, napíš si meno dňa, totiž tohto dňa; babylonský kráľ sa práve tento deň vzoprie proti Jeruzalemu. 3Potom prednes odbojnému domu podobenstvo a povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Postav hrniec; postav, a nalej doň vody! 4Pozbieraj doň jeho kúsky, rozličné dobré kúsky zo stehna a lopatky, naplň ho vyberanými kosťami! 55Vezmi vyberané barančatá, naklaď podeň hŕbu dreva, nechaj vrieť jeho kúsky, i kosti nech sa v ňom uvaria!

66Preto takto hovorí Pán, Jahve: Beda krvavému mestu, hrncu, na ktorom je hrdza a z ktorého hrdza nezíde. Kus za kusom ho vyprázdni, nemusí naň padnúť žreb. 77Veď je v ňom krv, na holý kameň ju položilo, nevylialo ju na zem, aby ju zakrylo zemou. 8Aby som priviedol hnev, aby som sa ukrutne pomstil, dal som jeho krv na holý kameň, aby sa nezakryla.

9Preto takt o hovorí Pán Jahve: Beda krvavému mestu; aj ja urobím veľkú vatru. 1010Naklaď dreva, zapáľ oheň, dovar mäso, uvar miešaninu, kosti však nech zhoria! 1111 n.Potom ho polož prázdny na jeho uhlie, nech sa rozohreje a jeho kov nech sa rozpáli, aby sa mu vnútri pustila nečistota a stratila sa jeho hrdza.

12Veľmi som sa ustával, no nakopená hrdza nezišla z neho v ohni. 13V tvojej nečistote je zločin. Pretože som ťa čistil, no neočistil si sa od svojej špiny, ani sa už neočistíš, kým neukojím na tebe svoj hnev. 14Ja, Pán, som hovoril; príde a urobím. Nepopustím, nebudem šetriť a nezľutujem sa. Podľa tvojich ciest a podľa tvojich výčinov ťa budem súdiť,“ hovorí Pán, Jahve.

Zajatci sa zhrozia nad pádom Jeruzalema. – 15Pán prehovoril ku mne takto: 16„Syn človeka, pozri, ja ti odnímem, čo je milé tvojim očiam, ale nenariekaj a neplač; slzy nech ti netečú! 1717Vzdychaj tíško, nárek za mŕtvymi neusporiadaj, uviaž si turban, obuj si obuv na nohy, pery si nezahaľuj a nejedz smútočný chlieb!“

18Hovoril som teda k ľudu za rána. Večer potom mi zomrela žena a ráno som robil, ako mi bolo rozkázané. 19Ľud mi povedal: „Nepovieš nám, čo to pre nás znamená, že takto robíš?“ 20Odpovedal som im: „Pán ku mne prehovoril takto: 21Povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Jahve: Veruže znesvätím svoju svätyňu, pýchu vášho mocnárstva, žiadosť vašich očí a túžbu vašej duše! A vaši synovia a dcéry, ktorých ste zanechali, padnú pod mečom. 2222 n.Vtedy budete robiť, ako robím ja, pery si nebudete zahaľovať a nebudete jesť smútočný chlieb. 23Svoje turbany budete mať na hlavách a obuv na nohách, nebudete plakať ani nariekať, ale budete hynúť pre svoje hriechy a druh k druhovi vzdychať. 24Ezechiel vám však bude znamením, robte všetko, ako robí on, keď to príde. A budete vedieť, že ja som Pán, Jahve.

25Ty však, syn človeka, v ten deň, keď im odnímem ich pevnosť, ich okrasnú radosť, žiadosť ich očí a túžbu ich duše, ich synov a ich dcéry; 26v ten deň, keď príde utečenec, aby ti to oznámil, 27v ten deň sa ti otvoria ústa v prítomnosti utečenca. Budeš hovoriť a viac neonemieš a budeš im znamením. Tak sa dozvedia, že ja som Pán.“

Proroctvá proti pohanom, hl. 25 – 32

Proti Amončanom. – 125,1-2Pán prehovoril ku mne takto: 2„Syn človeka, obráť si tvár proti synom Amona a prorokuj proti nim. 3Povedz synom Amona: Čujte slovo Pána, Jahveho: Toto hovorí Pán, Jahve: Pretože si hovoril: »Haha« na moju svätyňu, keď ju znesvätili, a na krajinu Izraela, keď ju spustošili, a na dom Júdu, keď išiel do zajatia: 44preto ťa dám do vlastníctva synom Východu, zriadia v tebe svoje táboriská a postavia v tebe svoje obydlia: oni budú jesť tvoje ovocie a oni budú piť tvoje mlieko. 55Z Raby urobím pastvu tiav a synov Amona košariskom oviec. Vtedy sa dozviete, že ja som Pán. 6Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Pretože si tlieskal rukami a dupotal nohami a s celou náruživosťou z duše si sa tešil nad krajinou Izraela: 7preto, hľa, ja vystriem proti tebe svoju ruku, odovzdám ťa národom za korisť, vyhubím ťa spomedzi národov, vyničím ťa spomedzi krajín. Zničím ťa a budeš vedieť, že ja som Pán.“

Proti Moabu. – 825,8-11Toto hovorí Pán, Jahve: „Pretože Moab a Seir povedal: »Hľa, dom Júdu je ako všetky národy!«, 9preto otvorím svah Moabu, že nebude mať miest, nebude mať svojich miest, nebude mať hraníc. Ozdobu krajiny, Betiesimot, Belmeon a Kariataim 10pridám k Amončanom do vlastníctva synom Východu, aby medzi národmi nebolo viac o ňom (o Amončanoch) spomienky. 11V Moabsku však zavediem súdy a budú vedieť, že ja som Pán.“

Proti Edomu. – 1212Toto hovorí Pán, Jahve: „Pretože Edom konal veľmi pomstivo proti Júdovmu domu a ťažko sa previnil, keď sa mu pomstil, 1313preto hovorí Pán, Jahve: Vystriem ruku proti Edomu, vyhubím z neho ľudí i zvieratá a urobím ho púšťou. Od Temanu po Dedan padnú pod mečom. 14Svoju pomstu na Edome vložím do rúk svojho ľudu, Izraela, a urobia s Edomskom podľa môjho hnevu a podľa mojej rozhorčenosti, že zakúsia moju pomstu,“ hovorí Pán, Jahve.

Proti Filištíncom. – 15Toto hovorí Pán, Jahve: „Pretože Filištínci konali pomstivo a hrozne sa pomstili, náruživo, z duše, chceli pustošiť večným nepriateľstvom, 1616preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja vystriem svoju ruku proti Filištíncom, vyhubím Kréťanov a vyničím zvyšky morského pobrežia 17a v hneve si vezmem na nich dôkladnú pomstu; i budú vedieť, že ja som Pán, keď na nich uvalím svoju pomstu.“

Proti Týru. – 126,1V jedenástom roku, prvý deň mesiaca, prehovoril ku mne Pán takto: 22„Syn človeka, pretože Týrus hovorí proti Jeruzalemu:

3preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, som proti tebe, Týrus, a privediem proti tebe mnohé národy, ako more privaľuje svoje vlny. 4Zrúcajú múry Týru a pováľajú jeho veže. Potom z neho povymetám jeho prach a premením ho na holú skalu. 5Sušiarňou pre siete bude uprostred mora, lebo som hovoril ja, hovorí Pán, Jahve. Bude za korisť národom. 66A jeho dcéry, ktoré sú na pevnine, budú pozabíjané mečom a budú vedieť, že ja som Pán.

7Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja privediem proti Týru Nabuchodonozora, babylonského kráľa, od severu, kráľa kráľov s koňmi, vozmi, jazdcami a zástupom početných národov. 88Tvoje dcéry na pevnine pozabíja mečom, proti tebe však postaví val, nakopí proti tebe násyp a zhotoví proti tebe štít. 99Údermi svojich baranov sa pustí do tvojich múrov a svojimi zbraňami zrúca tvoje veže. 10Pre nával jeho koní pokryje ťa prach, od lomozu jazdcov, kolies a vozov zatrasú sa ti múry, keď vtiahne do tvojich brán, ako sa tiahne do dobytého mesta. 1111Kopytami svojich koní rozšliape všetky tvoje ulice, tvoj ľud pozabíja mečom a tvoje mocné stĺpy sa zrútia na zem. 12Vykoristia tvoje bohatstvo a vylúpia tvoj tovar, zrúcajú tvoje múry a tvoje skvostné domy zváľajú; kamene, drevá a prach z teba pohádžu doprostred vody. 13Urobím koniec zvuku tvojich piesní a viac nebude znieť hlas tvojich hárf. 14Obrátim ťa na holú skalu, na sušiareň pre siete; nepostavia ťa viac, pretože ja, Pán, som hovoril,“ hovorí Pán, Jahve.

15Toto hovorí Pán, Jahve, Týru: „Či sa nebudú triasť od lomozu tvojho pádu ostrovy, keď budú stonať ranení, keď bude v tvojom strede zabíjať meč? 16A zostúpia zo svojich trónov všetky kniežatá mora, zložia svoje plášte, vyzlečú svoje pestré rúcha, oblečú sa do smútku, budú sedieť na zemi, podchvíľou sa budú triasť a budú zdesení pre teba. 1717Začnú o tebe žalospev a povedia ti:

19Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Keď urobím z teba spustošené mesto, podobné mestám neobývaným, keď zavalím nad tebou priepasť a pokryje ťa množstvo vôd, 2020vtedy ťa zvrhnem s tými, čo zostupujú do jamy k dávnemu ľudu, dám ti bydlisko v krajine podsvetia, v pradávnych spustliskách s tými, čo zostupujú do jamy, aby si nebolo obývané, aby si neostalo v krajine živých. 2121Odovzdám ťa hrôzam, nebude ťa; budú ťa hľadať, no nikdy viac ťa nenájdu,“ hovorí Pán, Jahve.

1Pán prehovoril ku mne takto: 2„Ty teda, syn človeka, začni žalospev nad Týrom! 3A povedz Týru, ktorý býva pri vstupe na more a na mnohých ostrovoch kupčí s národmi: Toto hovorí Pán, Jahve:

Všetky lode mora a ich námorníci boli u teba, aby prevážali tvoj tovar.

1010Peržania, Lúd a Pút boli v tvojom vojsku, boli tvojimi bojovníkmi, u teba si vešali štít a prilbu, oni ti dodávali lesku. 1111Synovia Aradu a tvoje vojsko boli na tvojich múroch dookola a boli strážcami v tvojich vežiach; tulce si vešali dookola na tvojich múroch, oni ti zdokonaľovali krásu. 1212Taršiš bol tvojím kupcom pre množstvo rôzneho bohatstva; dodávali tvoj tovar za striebro, železo, cín a olovo. 1313Javan, Tubal a Mešek boli tvojimi kupcami; ľudské duše a kovové náradie dovážali na tvoj trh. 1414Z Togormovho domu dávali na výmenu kone, tátoše a mulice. 1515Synovia Dedanu boli tvojimi obchodníkmi, početné ostrovy ti boli príručnými kupcami, ako platbu ti donášali slonovinu a ebenové drevo. 1616Aram bol kupcom pre množstvo tvojich výrobkov; karbunkul, purpur, výšivky, bysus, koraly a rubíny ti dávali na výmenu. 1717Júda a Izraelov dom boli tvojimi kupcami, obilie z Minitu, voňavky, med, olej a balzam ti dávali na výmenu. 1818Damask bol tvojím kupcom pre množstvo tvojich výrobkov, pre množstvo rozličného bohatstva, chelbonského vína a krásnofarebnej vlny. 1919Dan, Javan, Uzal ti dávali na výmenu kované železo, škoricu a trsť. Bolo ti to miesto platby. 2020-21Dedan kupčil s tebou s vlnenými prikrývkami pre jazdu. 21Arabi a všetky kniežatá Kedaru boli tvojimi príručnými kupcami, kupčili s tebou barančatami, baranmi a capmi. 2222Kupci zo Sáby a Rémy, to boli tvoji kupci, rozličné prvotriedne voňavky, rôzne drahokamy a zlato ti dávali na výmenu. 2323Haran, Chene a Eden, kupci zo Sáby, Asýr a Chelmad boli tvojimi kupcami. 24Oni kupčili s tebou na tvojich tržiskách so vzácnymi látkami, plášťmi z modrého purpuru, výšivkami a pestrými prikrývkami, pletenými a trvácimi povrazmi. 2525-27Taršišské lode ti dovážali výmenný tovar.

27Tvoj majetok, články tovaru, námorníci, kormidelníci, tí, čo zaprávali na tebe trhliny a prevážali tvoj tovar, všetci tvoji bojovníci, čo ich len bolo na tebe, a celý zástup, ktorý bol na tebe, padne doprostred mora v deň tvojho stroskotania.

Pýcha a záhuba týrskeho kráľa. – 1Pán prehovoril ku mne takto: 2„Syn človeka, povedz týrskemu kniežaťu: Toto hovorí Pán, Jahve:

11Pán prehovoril ku mne takto: 1212„Syn človeka, začni žalospev o kráľovi Týru a povedz mu: Toto hovorí Pán, Jahve: Bol si vzornou pečaťou, plný múdrosti a vrcholnej krásy. 1313 n.Bol si v Edene, Božej záhrade, pokrývali ťa rozličné drahokamy: karneol, topás a jaspis, chryzolit, beryl a ónyx, zafír, karbunkul a smaragd, rukou umelca do zlata zapravené a obložené boli na tebe v deň, keď si bol stvorený. 14Bol si cherubom, pomazaným ochrancom; dal som ťa na svätý Boží vrch, prechádzal si sa pomedzi ohnivé kamene. 15Bezchybný si bol na svojich cestách odo dňa, čo si bol stvorený, až kým sa nenašla na tebe vina. 16Pri tvojom rozsiahlom kupčení naplnilo sa ti vnútro zločinom a zhrešil si, vtedy som ťa zvrhol z Božieho vrchu, odstránil som ťa, ochranný cherub, spomedzi ohnivých kameňov. 17Srdce ti spyšnelo pre nádheru; pre krásu si si pohubil múdrosť. Na zem som ťa hodil, vystavil som ťa pohľadom kráľov, aby sa dívali na teba. 1818Množstvom svojich zločinov, nepoctivosťou svojho kupčenia znesvätil si svoje svätyne; vtedy som z tvojho vnútra vyvolal oheň, ktorý ťa strávil. Urobil som z teba popol na zemi pred očami všetkých, čo ťa videli. 19Všetci, ktorí ťa poznali medzi národmi, zhrozili sa nad tebou, postrachom si sa stal a už ťa viac niet.“

Trest Sidona. – 20Pán prehovoril ku mne takto: 21„Syn človeka, obráť si tvár proti Sidonu a prorokuj proti nemu, 2222povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, som proti tebe, Sidon, oslávim sa uprostred teba. Vtedy budú vedieť, že ja som Pán, keď v ňom zavediem súdy a ukážem na ňom, že som svätý. 23Pošlem naň mor a na jeho ulice krv; prebodnutí budú v jeho strede padať pod mečom, ktorý bude proti nemu zo všetkých strán. Vtedy budú vedieť, že ja som Pán, Jahve.

24A už viac nebudú domu Izraela pichľavým tŕňom a raniacim bodliakom všetci tí, čo sú okolo neho, čo ním opovrhujú, a budú vedieť, že ja som Pán. 25Toto hovorí Pán, Jahve: Keď zhromaždím synov Izraela spomedzi národov, kde sú roztratení, ukážem na nich pred očami národov, že som svätý. I budú bývať vo svojej krajine, ktorú som dal svojmu sluhovi Jakubovi. 26Budú v nej bývať bezpečne, budú stavať domy a vysádzať vinice. Budú bývať v bezpečí, keď zavediem súdy proti všetkým, čo nimi opovrhujú zo všetkých strán, i budú vedieť, že ja som Pán, ich Boh.“

Proti Egyptu. – 129,1V desiatom roku, jedenásty deň desiateho mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto: 2„Syn človeka, obráť si tvár proti faraónovi, kráľovi Egypta, a prorokuj proti nemu a proti celému Egyptu. 33Hovor a povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, som pri tebe, faraón, kráľ Egypta, ty veľký krokodíl, ktorý sa vyvaľuješ v prostriedku jeho tokov a ktorý hovoríš: »Mne patrí môj Níl a ja som ho urobil.« 44Nuž vtiahnem ti krúžky do čeľustia a všetky ryby tvojich tokov ti popriliepam na šupiny; i vyzdvihnem ťa z prostriedku tvojich riek, pričom ti budú všetky ryby tvojich tokov visieť na šupinách. 5Potom ťa zahodím na pustatinu, teba i všetky ryby tvojich tokov; padneš na otvorené pole, nezdvihnú ťa a nepozbierajú, zverine zeme a vtákom neba ťa dám za pokrm. 66 n.A všetci obyvatelia Egypta budú vedieť, že ja som Pán, pretože boli Izraelovmu domu trstenou palicou. 7Keď ťa chytia do ruky, zlomíš sa a pretrhneš im celé plece, a keď sa oprú o teba, prelomíš sa a rozhegáš im celý pás – 8preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja privediem proti tebe meč a vyhubím z teba ľudí i zvieratá. 9Vtedy bude egyptská krajina samotou a púšťou a budú vedieť, že ja som Pán; pretože povedal: »Níl je môj, ja som ho urobil.« 1010Preto som proti tebe a proti tvojim tokom a egyptskú krajinu obrátim na púšť, znivočenú mečom od Magdoly po Syene, ba až po hranice Etiópska. 11Ľudská noha ňou neprejde, ani noha zvieraťa neprejde cez ňu a bude neobývaná štyridsať rokov. 12Egyptskú krajinu urobím pustou medzi pustými krajinami, jej mestá budú opustené medzi opustenými mestami štyridsať rokov. Egypťanov však rozhádžem medzi národy a rozosejem ich po krajinách.

13Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Po uplynutí štyridsiatich rokov pozbieram Egypťanov z národov, kde sú roztratení. 1414Obrátim osud Egypta a zavediem ich späť do krajiny Patros, do krajiny ich pôvodu, a budú tam podlým kráľovstvom. 15Podlejším než (ostatné) kráľovstvá a viac sa nepovznesú nad národy. Umenším ich, aby nepanovali nad národmi. 1616A viac nebude Izraelovmu domu oporou, pripomienkou viny, že sa obracal k nim; a budú vedieť, že ja som Pán, Jahve.“

Nabuchodonozor proti Egyptu. – 17V dvadsiatom siedmom roku, prvý deň prvého mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto: 18„Syn človeka, babylonský kráľ Nabuchodonozor dal svojmu vojsku konať ťažkú službu proti Týru; každá hlava je plešivá, každé plece odreté, ale od Týru sa jemu a jeho vojsku nedostalo mzdy za službu, ktorú konal. 19Preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi dám Egypt! Nech odnesie jeho bohatstvo, nech ho dôkladne vydrancuje a vyplieni, to bude mzda pre jeho vojsko. 20Ako odmenu, za ktorú slúžil, dám mu egyptskú krajinu, pretože pracovali za mňa, hovorí Pán, Jahve. 2121V ten deň spôsobím, aby Izraelovmu domu vyklíčil roh, tebe však dám, aby si si mohol uprostred nich otvoriť ústa; a budú vedieť, že ja som Pán.“

Spustošenie Egypta. – 1Pán prehovoril ku mne takto: 2„Syn človeka, prorokuj a povedz: Toto hovorí Pán:

7Spustnutí budú uprostred spustnutých krajín a jeho mestá budú opustené uprostred opustených miest. 8I budú vedieť, že ja som Pán, keď v Egypte podložím oheň a zlomia sa všetci jeho pomocníci. 99V ten deň vyjdú odo mňa posli na člnoch, aby podesili bezpečnosť Etiópie; a bude u nich zdesenie ako v deň Egypta, lebo veru to príde.

10Toto hovorí Pán, Jahve: Prostredníctvom babylonského kráľa Nabuchodonozora urobím koniec zástupu Egypta. 11On a jeho ľud s ním – najväčší násilníci národov – budú privedení znivočiť krajinu, vytasia svoje meče proti Egyptu a naplnia krajinu ranenými. 12Vtedy z riek urobím suchú zem; krajinu vydám do ruky zločincov a prostredníctvom cudzincov znivočím krajinu a všetko, čo je v nej; ja, Pán, som hovoril.

1313Toto hovorí Pán, Jahve: Vyhubím sochy a vyničím modly z Memfisu, nebude viac kniežaťa z egyptskej krajiny, v egyptskej krajine rozšírim strach. 1414Spustoším Patros, v Tanise podložím oheň a v Tébach zavediem súdy. 1515Vylejem svoj hnev na Pelusium, pevnosť Egypta, a vyhubím zástup Téb. 16V Egypte podložím oheň, v kŕčoch sa bude zvíjať Pelusium, Téby budú rozbité a v Memfise bude úzkosť deň čo deň. 1717Mladíci Heliopolisu a Bubastisu padnú pod mečom a pôjdu do zajatia. 1818V Tafnese sa zatmie deň, keď tam polámem berly Egypta a bude koniec jeho pyšnej moci; pokryje ho oblak a jeho dcéry pôjdu do zajatia. 19V Egypte prevediem súdy a budú vedieť, že ja som Pán.“

Zláme sa rameno faraónovo. – 20V jedenástom roku, siedmy deň prvého mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto: 2121„Syn človeka, zlomil som rameno faraóna, egyptského kráľa, a veru ho neobviažu, aby sa vyhojilo, nedajú obväz na zavinutie, aby zmocnelo a mohlo chytiť meč. 22Preto takto hovorí Pán, Jahve: Veru som proti faraónovi, egyptskému kráľovi, zlámem jeho rameno, to zdravé i to zlomené, a vyrazím mu meč z ruky. 23A Egypt rozhádžem medzi národy a rozosejem po krajinách. 24Upevním rameno babylonského kráľa a svoj meč vložím do jeho ruky, faraónove ramená však dolámem, že bude pred ním stenať, ako stenú ranení. 25Ramená babylonského kráľa upevním, ale faraónove ramená klesnú. I budú vedieť, že ja som Pán, keď dám svoj meč do ruky babylonského kráľa, ktorý ho vystrie na egyptskú krajinu. 26A Egypt rozhádžem medzi národy a rozosejem ich po krajinách, vtedy budú vedieť, že ja som Pán.“

Pyšný céder sa vyvalí. – 1V jedenástom roku, prvý deň tretieho mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto: 2„Syn človeka, povedz faraónovi, kráľovi Egypta, a jeho zástupu: »Komu sa podobáš svojou veľkosťou?«

1010Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože je na vzrast vysoký, svojím vrcholcom sa vzpína až medzi oblaky a pre výšku sa mu vzdúva srdce: 11dal som ho do ruky mocnému národu, nech s ním nakladá; pre jeho zločin som ho odohnal. 1212Vyťali ho cudzinci, najsilnejšie národy, a pohodili ho. Na vrchy a do všetkých dolín padali jeho konáre, dolámali sa mu vetvy do všetkých riečíšť zeme, z jeho tieňa odišli všetky národy, odvrhnú ho. 13Na jeho vývrate bývali všetky vtáky neba a na jeho vetvách boli všetky zvieratá poľa, 1414aby sa nijaký strom pri vode nevyvyšoval pre svoj vzrast a aby sa svojím vrcholcom nevypínal medzi oblaky. Pre svoju výšku nech sa nespolieha na seba nič, čo pije vodu, pretože všetci budú vydaní na smrť, do podzemia, medzi ľudských synov, k tým, čo zostupujú do jamy.

1616Rachotom jeho pádu som podesil národy, keď som ich strčil do podsvetia k tým, čo zostupujú do jamy. A v podsvetí sa potešili všetky stromy Edenu, vyberané a najlepšie z Libanonu, všetky, čo pijú vodu. 1717Lebo aj tie zostúpili s ním do podsvetia k tým, čo ich prebodol meč, aj jeho pomocníci, ktorí spočívali v jeho tôni medzi národmi. 1818Tak, komuže si sa podobal vznešenosťou a veľkosťou medzi stromami Edenu? Zrútil si sa so stromami Edenu do podsvetia. Medzi neobrezancami ležíš s tými, čo ich prebodol meč.

To je faraón a celý jeho zástup,“ hovorí Pán, Jahve.

Žalospev o faraónovi. – 1V dvanástom roku, dvanásty mesiac, prvý deň mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto: 232,2„Syn človeka, začni žalospev o faraónovi, kráľovi Egypta, a povedz mu:

932,9I popudím srdce mnohých národov, keď zavediem tvojich zajatcov medzi národy, do krajín, ktoré nepoznáš. 10A podesím pre teba mnohé národy, ich králi sa strašne zhrozia pre teba, keď budem mihať svojím mečom pred ich tvárami; v deň tvojho pádu sa bude každý razom chvieť o svoj život.

11Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Meč babylonského kráľa príde na teba. 12Mečmi silákov porazím tvoj zástup; sú to všetko najsilnejšie národy, nuž znivočia pýchu Egypta a vyhynie celý jeho zástup. 13Aj všetky jeho zvieratá vyhubím z početných vôd, takže ich ľudská noha viac nepomúti, ani paprčky zvierat ich nerozbúria. 14Vtedy dám ich vodám ustáť sa a ich riekam dám tiecť ako oleju, hovorí Pán, Jahve. 15Keď urobím egyptskú krajinu pustou a zem bude prázdna, bez svojej náplne, keď porazím všetkých, čo v nej bývajú, vtedy budú vedieť, že ja som Pán. 16Toto je žalospev, nech ho spievajú; dcéry národov ho majú spievať; nad Egyptom a nad celým jeho zástupom ho majú spievať,“ hovorí Pán, Jahve.

Faraón v podsvetí. – 1732,17V dvanástom roku, v prvom mesiaci, pätnásty deň mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto: 1832,18„Syn človeka, kvíľ nad zástupom Egypta a strhni ho – jeho a dcéry mocných národov – do podzemia s tými, čo zostúpili do jamy. 1932,19-21Od koho si krajší? Zostúp a daj sa uložiť s neobrezanými! 20Padnú medzi tých, ktorých prebodol meč. Meč je pripravený. Pritiahni ho i celý jeho zástup. 21Najmocnejší z hrdinov i s jeho pomocníkmi budú k nemu hovoriť zo stredu podsvetia. Zostúpili, ležia neobrezaní, prebodnutí mečom.

22Tam je Asýr a celé jeho zhromaždenie, jeho hroby sú vôkol neho. To všetko sú prebodnutí, padli pod mečom, 23a dali im hrob na dne jamy; jeho zástup je však okolo jeho hrobu. Prebodnutí sú, padli pod mečom všetci, ktorí v krajine živých šírili strach.

2432,24Tam je Elam a celý jeho zástup je okolo jeho hrobu. Prebodnutí sú, padli pod mečom všetci, čo zostúpili do podsvetia neobrezaní, čo v krajine živých šírili strach. Nuž nesú svoju potupu s tými, čo zostúpili do jamy. 25Uprostred prebodnutých mu dali lôžko s celým jeho zástupom, jeho hroby sú vôkol neho, všetci sú neobrezaní, prebodnutí mečom, pretože sa z nich šíril strach v krajine živých; nesú teda svoju potupu s tými, čo zostúpili do jamy, sú položení uprostred prebodnutých.

2626Tam je Mosoch a Tubal a celý jeho zástup, jeho hroby sú vôkol neho, všetci sú neobrezaní, prebodnutí mečom, pretože šírili strach v krajine živých. 2727A neležia s hrdinami, ktorí padli odpradávna, ktorí zostúpili do podsvetia s celým svojím vojenským výstrojom a ktorí si meče položili pod hlavy. Ale ich zločin je na ich kostiach, pretože boli postrachom hrdinov v krajine živých. 28Nuž aj ty budeš zdrvený medzi neobrezanými a budeš ležať s tými, ktorých prebodol meč.

29Tam je Edom, jeho králi a všetky jeho kniežatá, ktorých s ich hrdinstvom dali dovedna s prebodnutými mečom; ležia s neobrezanými a s tými, čo zostúpili do jamy. 30Tam sú všetci vládcovia severu a všetci Sidonci, ktorí zahanbení zostúpili s prebodnutými i napriek strachu z ich hrdinstva. I ležia neobrezaní s tými, ktorých prebodol meč, a nesú svoju potupu s tými, čo zostúpili do jamy.

3131Týchto uvidí faraón a poteší sa i celé jeho vojsko; faraóna a celý jeho zástup prebodnú mečom – hovorí Pán, Jahve. 32Pretože šíril strach v krajine živých, položia ho – faraóna a celý jeho zástup – uprostred neobrezaných s tými, ktorých prebodol meč.“