Proti vrchu Seir. – 1Pán prehovoril ku mne takto: 235,2„Syn človeka, obráť si tvár proti vrchu Seir a prorokuj proti nemu. 3Povedz mu: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, som proti tebe, vrch Seir, vystriem proti tebe svoju ruku a urobím ťa pustým a opusteným. 4Z tvojich miest urobím zborenisko, ty však budeš spustnutý a budeš vedieť, že ja som Pán. 55Pretože si prechovával večné nepriateľstvo a synov Izraela si vydal do moci meča v čase ich nešťastia, v čase krajnej viny, 66preto, ako žijem – hovorí Pán, Jahve –, obrátim ťa na krv a krv ťa bude stíhať. Preto, že si nenávidel krv, krv ťa bude stíhať. 7Vrch Seir obrátim na púšť a vyhubím z neho, čo odchádza i prichádza. 8Jeho vrchy naplním prebodnutými: na tvojich kopcoch, v tvojich údoliach i vo všetkých tvojich riečiskách budú padať prebodnutí mečom. 9Večnou pustatinou ťa urobím a tvoje mestá nebudú obývané; i budete vedieť, že ja som Pán. 1010 n.Pretože si povedal: »Oba národy a obe krajiny budú moje, opanujem ich,« hoci tam bol Pán, 11preto, ako žijem, hovorí Pán, Jahve, urobím podľa tvojho hnevu a podľa tvojej žiarlivosti, akou si vo svojej nenávisti nakladal s nimi, a dám sa im poznať, keď ťa budem súdiť. 12Budeš teda vedieť, že ja som Pán. Počul som všetky tvoje rúhania, ktoré si vyriekol proti vrchom Izraela: »Pusté sú, nám sa dostali za pokrm.« 13A svojimi ústami ste sa vyvyšovali nado mňa, kopili ste proti mne svoje reči, ja som to počul. 14Toto hovorí Pán, Jahve: Keď sa bude radovať celá zem, teba urobím pustatinou. 15Ako si sa radoval nad dedičstvom Izraelovho domu, lebo bol pustý, tak naložím s tebou; budeš pustý, vrch Seir a celý Edom; i budú vedieť, že ja som Pán.