Posviacka chrámu. – 143,1Potom ma zaviedol k bráne. K bráne, ktorá bola obrátená smerom na východ. 2A hľa, velebnosť Izraelovho Boha prichádzala smerom od východu, jej hukot bol ako hukot veľkých vôd a zem sa jagala od jeho velebnosti. 33Výzor zjavu, ktorý som videl, bol ako videnie, ktoré som mal, keď prichádzal spustošiť mesto; a podoby ako pri videní, ktoré som mal pri rieke Chobar. I padol som na tvár.

4Pánova velebnosť vtiahla do domu cez bránu, ktorá bola obrátená smerom na východ. 5Vtedy ma duch zdvihol a zaniesol ma do vnútorného nádvoria; a hľa, dom bol naplnený Pánovou velebnosťou! 66Vtedy som počul, že ktosi hovorí ku mne z domu – no muž stál pri mne. 7I riekol mi: „Syn človeka, to je to miesto pre môj trón a miesto pre stopy mojich nôh; tu chcem bývať naveky uprostred Izraelových synov. Izraelov dom nech viac nepoškvrní moje sväté meno – ani oni, ani ich králi – svojimi smilstvami a mŕtvolami svojich kráľov, svojimi výšinami. 88Keď stavali svoje prahy k môjmu prahu a svoje dvere vedľa mojich dverí tak, že len múr bol medzi mnou a medzi nimi, poškvrnili moje sväté meno svojimi ohavnosťami, ktoré páchali. Preto som ich strávil vo svojom hneve. 9Teraz nech odstránia svoje smilstvá a mŕtvoly svojich kráľov odo mňa, potom budem bývať uprostred nich naveky.

10Ty však, syn človeka, opíš Izraelovmu domu chrám – nech sa zahanbia pre svoje viny –, jeho rozmery i jeho vzorec! 1111A keď sa zahanbia pre všetko, čo popáchali, oznám im a opíš pred očami podobu domu, jeho zariadenie, jeho východy i vchody a celú jeho podobu, všetky jeho predpisy (celú jeho podobu) a celý jeho poriadok; nech zachovávajú celý jeho poriadok a všetky jeho predpisy a nech ich prevádzajú! 1212Toto je zákon chrámu: Na temene vrchu má byť svätosvätou celá jeho oblasť; hľa, toto je zákon chrámu!“