Návrat Židov z babylonského zajatia za Zorobábela a stavba chrámu

Povolenie kráľa Kýra pre návrat

Kráľovský výnos. – 11,1V prvom roku perzského kráľa Kýra, aby sa splnilo Pánovo slovo, vyslovené Jeremiášovými ústami, Pán vzbudil ducha perzského kráľa Kýra, že dal v celom svojom kráľovstve vyhlásiť – a to aj písomne – toto:

22 n.„Takto hovorí perzský kráľ Kýros: Pán, Boh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme a on mi naložil, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judei. 3Kto z vás teda patrí k všetkému jeho ľudu, nech je s ním jeho Boh a nech ide do Jeruzalema, ktorý je v Judei, a nech buduje dom Pána, Boha Izraela; to je ten Boh, ktorý býva v Jeruzaleme. 4A každého, kto sa ešte zdržal, nech všade tam, kde hosťuje, miestni obyvatelia napomôžu striebrom, zlatom, imaním a dobytkom popri dobrovoľnom dare na Boží chrám, ktorý je v Jeruzaleme!“

Prví zajatci sa vracajú. – 5A tak sa vybrali náčelníci Júdovho a Benjamínovho rodu, takisto kňazi s levitmi a vôbec každý, komu Boh vnukol, aby šiel a staval Pánov chrám, ktorý bol v Jeruzaleme. 6Všetci navôkol ich napomáhali striebornými nádobami, zlatom, imaním, dobytkom a drahocennosťami okrem všetkého toho, čo darovali dobrovoľne.

Navrátenie chrámového riadu. – 7Kráľ Kýros vydal aj nádoby Pánovho chrámu, ktoré Nabuchodonozor odvliekol z Jeruzalema a uložil v chráme svojho boha. 88Perzský kráľ Kýros ich vydal prostredníctvom pokladníka Mitridata a ten ich odpočítal júdskemu kniežaťu Sasabasárovi.

9A toto je ich počet: Zlatých mís – tridsať, strieborných mís – tisíc, nožov – dvadsaťdeväť, 10zlatých čiaš – tridsať, podradnejších strieborných čiaš – štyristodesať, iných nádob – tisíc; 11všetkých nádob zo zlata a striebra – päťtisícštyristo. Toto všetko niesol Sasabasár naspäť, keď sa zajatý ľud sťahoval z Babylonu do Jeruzalema.

Výkaz zajatcov, ktorí putovali do vlasti

Vodcovia. – 12,1Toto sú príslušníci provincie, ktorí šli zo zajatia vo vyhnanstve, ktorých babylonský kráľ Nabuchodonozor povyvláčal do Babylonu a vrátili sa do Jeruzalema alebo do Judey, každý do vlastného mesta; 22tí, čo prišli so Zorobábelom, Jozuem, Nehemiášom, Saraiášom, Reelaiášom, Mardochejom, Bilšanom, Misparom, Bigvajom, Rechumom a Bánom.

Pospolitý ľud. – Počet mužov izraelského ľudu: 3Farošových potomkov dvetisícstosedemdesiatdva, 4Šefatiášových tristosedemdesiatdva, 5Arachových sedemstosedemdesiatpäť, 6Fachat-Moabových po Jozuem a Joabovi dvetisícosemstodvanásť, 7Elamových tisícdvestopäťdesiatštyri, 8Zatuových deväťstoštyridsaťpäť, 9Zakajových sedemstošesťdesiat, 10Baniových šesťstoštyridsaťdva, 11Bebaiho šesťstodvadsaťtri, 12Azgadových tisícdvestodvadsaťdva 13Adonikamových šesťstošesťdesiatšesť, 14Bigvaiho dvetisícpäťdesiatšesť, 15Adinových štyristopäťdesiatštyri, 16Aterových z Ezechiášovej strany deväťdesiatosem, 17Besaiho tristodvadsaťtri, 18Jorahových stodvanásť, 19Chašumových dvestodvadsaťtri, 20Gibarových deväťdesiatpäť, 2121-29Betlehemčanov stodvadsaťtri, 22Netofatčanov päťdesiatšesť, 23Anatotčanov stodvadsaťosem, 24Azmavetčanov štyridsaťdva, 25Kirjatiarimčanov, Kefirčanov a Bérotčanov sedemstoštyridsaťtri, 26Ramčanov a Gabaanov šesťstodvadsaťjeden, 27Michmasčanov stodvadsaťdva, 28Betelčanov a Haičanov dvestodvadsaťtri, 29Nebanov päťdesiatdva, 3030-32Magbiščanov stopäťdesiatšesť, 31Novoelamčanov tisícdvestopäťdesiatštyri, 32Charimčanov tristodvadsať, 3333-35Lodčanov, Chadidčanov a Onočanov sedemstodvadsaťpäť, 34Jerichovčanov tristoštyridsaťpäť, 35Senaanov tritisícšesťstotridsať.

Kňazi. – 3636-39Kňazov z Jedaiášovej krvi, Jozueho vetvy, deväťstosedemdesiattri, 37z Imerovej tisícpäťdesiatdva, 38z Paschurovej tisícdvestoštyridsaťsedem, 39z Charimovej tisícsedemnásť.

Leviti. – 4040-42Levitov, Jozueho a Kadmielových potomkov Hodaviášovej vetvy, sedemdesiatštyri.

Speváci. – 41Spevákov, Asafových potomkov, stodvadsaťosem.

Vrátnici. – 42Vrátnikov, Šalumových, Aterových, Talmonových, Akubových, Chatitových, Šobaiho potomkov spolu stotridsaťdeväť.

Nevoľníci chrámu. – 4343-54Nevoľníkov chrámu, potomkov Sichaových, Chasufových, Tabaotových, 44Kerosových, Siahaových, Padonových, 45Lebanahových, Chagabahových, Akubových, 46Chagabových, Šamlaiho, Chananových, 47Gidelových, Gacharových, Reaiášových, 48Resinových, Nekodových, Gazamových, 49Uzaových, Faseachových, Besaiho, 50Asnahových, Meunimových, Nefusimových, 51Bakbukových, Chakufových, Charchurových, 52Baslutových, Mechidových, Charšaových, 53Barkosových, Siserových, Tamachových, 54Nesiachových a Chatifaových; 5555-58z potomkov Šalamúnových služobníkov: potomkov Sotaiho, Sofertových, Ferudových, 56Jálových, Darkonových, Gidelových, 57Šefatiášových, Chatilových, Pochertových z Hasebaima a Amiových; 58všetkých chrámových nevoľníkov a potomkov Šalamúnových služobníkov bolo spolu tristodeväťdesiatdva.

Ľudia bez rodových registrov. – 59Aj títo vyšli z Tel-Melacha, Tel-Charše, Kerubu, Adanu a Imeru, lenže nevedeli preukázať čeľaď svojich otcov a svoj pôvod, či sú totiž z Izraela: 60šesťstopäťdesiatdva Delaiášových, Tobiášových a Nekodových potomkov.

6161Z kňazov Chabaiášovi a Hakosovi potomkovia, ďalej potomkovia Barzilaiho, ktorý si vzal za ženu z dcér Gileádčana Barzilaiho a bol nazvaný ich menom. 62Títo hľadali svoj zápis o rodovej príslušnosti, ale pretože nenašli, vylúčili ich z kňazstva. 6363Kráľov námestník im zakázal jesť zo svätosvätých vecí, dokiaľ nebude zasa stáť kňaz s urim a tumim.

Počet všetkých osôb, čo sa vrátili, a počet zvierat. – 64Celé toto spoločenstvo do jedného počítalo štyridsaťdvatisíctristošesťdesiat, 65okrem ich sluhov a ich slúžok, ktorých bolo sedemtisíctristotridsaťsedem; ďalej s nimi bolo dvesto spevákov a speváčok. 66Koní mali sedemstotridsaťšesť, mulíc dvestoštyridsaťpäť, 67tiav štyristotridsaťpäť a oslov šesťtisícsedemstodvadsať.

Dary na chrám. – 68Poniektorí náčelníci rodov po svojom príchode k Pánovmu chrámu, ktorý je v Jeruzaleme, dobrovoľne venovali na Boží dom, aby ho zasa postavili na tom mieste, kde stál. 6969Podľa svojej zámožnosti dali na nákladné dielo šesťdesiatjedentisíc dareikov v zlate, päťtisíc mín v striebre a sto kňazských tuník. 70Tak sa teda kňazi, leviti a poniektorí z ľudu osadili tu; speváci, vrátnici a nevoľníci chrámu vo svojich mestách; všetok Izrael takisto (býval) vo svojich mestách.

Stavba chrámu

Oltár na celopalné obety. – 13,1Keď sa blížil siedmy mesiac – Izraeliti už boli vo svojich mestách –, zišiel sa ľud do chlapa v Jeruzaleme. 22Josadakov syn Jozue so svojimi druhmi, kňazmi, a Šealtielov syn Zorobábel so svojimi druhmi sa rozhodli postaviť oltár Bohu Izraela, aby na ňom prinášali celopaly, ako je napísané v zákone Božieho muža Mojžiša. 3Postavili teda oltár na tom istom mieste, kde stál, lebo boli v strachu pred obyvateľstvom okolitých krajín, a tak na ňom prinášali celopaly Pánovi na svite a na mrku.

Slávnosť Stánkov. – 4Slávili tiež slávnosť Stánkov podľa predpisu a každý deň prinášali celopaly v (stanovenom) počte, ako žiadal na príslušný deň predpis, 5a potom ustavičný celopal i (celopaly) na novmesiace, ďalej na všetky výročité sviatky Pána, ktoré sa svätili, a vždy, keď niekto obetoval Pánovi dobrovoľnú obetu.

Základ pre nový chrám. – 6Od prvého dňa siedmeho mesiaca začali Pánovi prinášať zápalné obety, hoci Pánov chrám nebol ešte založený. 7Dali peniaze tým, ktorí lámali a kresali kameň, a stravu, nápoj a olej obyvateľom miest Sidona a Týru na dopravu cédrového dreva z Libanonu do Joppského mora podľa dovolenia, ktoré mali od perzského kráľa Kýra.

8V druhom roku po svojom návrate k Božiemu chrámu do Jeruzalema, v druhom mesiaci, začali Sealtielov syn Zorobábel a Josadakov syn Jozue s ostatnými svojimi druhmi, kňazmi, levitmi a so všetkými, ktorí prišli zo zajatia do Jeruzalema. Levitov od dvadsiatich rokov nahor poverili riadením práce na Pánovom chráme. 9A tak nastúpili Jozue, jeho synovia a jeho bratia, Kadmiel a jeho synovia s Júdovými synmi do chlapa a riadili tých, čo pracovali na stavbe Božieho chrámu; takisto Chenadadovi synovia a ich synovia a ich bratia, leviti.

10Keď sa murári brali klásť základy Pánovho chrámu, stáli kňazi vo svojom rúchu s trúbami a leviti, Asafovci, s cimbalmi, aby velebili Pána, ako prikazoval izraelský kráľ Dávid. 1111Chválili a velebili Pána zamieňavým spevom: „Lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo je večné“ nad Izraelom. A všetok ľud sa ozýval veľkým jasotom a chválil Pána, že bol položený základ Pánovho domu. 1212Ale mnohí z kňazov, levitov a náčelníkov rodín, totiž starší, ktorí videli predošlý chrám, nariekali veľkým plačom, keď pred ich očami kládli základ tohoto chrámu. Mnohí (iní) sa zas ozývali natešeným hlasom, 13takže nik nevedel rozoznať hlasitý radostný krik od hlasitého plaču ľudu, lebo ľud kričal veľkým hlasom a ďaleko bolo počuť hluk.

Zastavenie stavby pre rozličné prekážky

Odmietnutá spolupráca so Samaritánmi. – 1Keď sa dopočuli Júdovi a Benjamínovi protivníci, že po návrate zo zajatia stavajú chrám Pánovi, Bohu Izraela, 24,2prichádzali k Zorobábelovi a náčelníkom rodín a hovorili im: „Radi by sme s vami stavať, lebo uctievame vášho Boha ako vy a obetujeme mu od čias asýrskeho kráľa Esar-Chadona, ktorý nás sem doviedol.“ 3Lenže Zorobábel, Jozue a iní náčelníci izraelských rodín im odvetili: „Vy a my nesmieme spolu stavať dom nášmu Bohu, ale iba my sami postavíme Pánovi, Bohu Izraela, ako nám rozkázal perzský kráľ, kráľ Kýros.“ 4Tak sa stalo, že ľud tejto krajiny sa usiloval odobrať chuť do práce judejskému ľudu a zastrašovali ich, aby nestavali. 55Okrem toho podplácali vplyvných úradníkov, aby marili ich predsavzatie. Tak to bolo po všetky dni perzského kráľa Kýra, až kým nekraľoval perzský kráľ Dárius.

Obžaloby Židov. – 66Keď kraľoval Asuer, na začiatku jeho kraľovania napísali obžalobu na obyvateľov Judey a Jeruzalema.

77A v časoch Artaxerxa písal zas Bišlam, Mitridat a Tabel so svojimi ostatnými spolupracovníkmi perzskému kráľovi Artaxerxovi. Obžaloba bola napísaná aramejským písmom a bola preložená do aramejčiny.

8Kancelár Rechum a pisár Simsai zostavili kráľovi Artaxerxovi správu o Jeruzaleme tohto znenia: 99„Kancelár Rechum a pisár Simsai so svojimi ostatnými spolupracovníkmi, Dinajčanmi, Afarsatenčanmi, Tarpelčanmi, Afarsčanmi, Arkvančanmi, Babyloncami, Susanechičanmi, Dehavičanmi a Elamitmi, 1010ďalej s ostatnými čeľaďami, ktoré povyvážal veľký a slávny Asenapar a porozsádzal ich v samarijských mestách a inokedy po Záriečí, a tak ďalej.“

11Toto je odpis listu, ktorý mu poslali:

„Kráľovi Artaxerxovi, tvoji služobníci, ľudia spoza Rieky atď. 12Nech je kráľovi známe, že Židia, ktorí sa vybrali od teba sem hore, prišli k nám do Jeruzalema, mesta spurného a zlého, a opäť ho stavajú a opevňujú hradbami a opravujú zboreniská. 13Nech je teda kráľovi známe, že ak bude toto mesto postavené a jeho hradby budú opravené, nebudú dávať ani dane, ani dávky, ani clá, a nakoniec to bude na škodu kráľom. 14Nuž a keďže solíme soľou paláca, nepatrí sa, aby sme sa ďalej prizerali na poškodzovanie kráľa, a preto teraz podávame kráľovi túto správu, 15aby hľadali v Knihe pamätí tvojich otcov. Lebo v Knihe pamätí nájdeš a dozvieš sa, že toto mesto je mestom odbojným a škodí kráľom, ba i podrobeným krajinám, a že v ňom robievali vzbury odpradávna, a preto bolo toto mesto spustošené. 16Upozorňujeme teda kráľa, že ak toto mesto bude postavené a jeho hradby budú obnovené, nebudeš mať, veru, na Záriečí účasť.“

Zastavenie stavebných prác. – 17Kráľ poslal kancelárovi Rechumovi, pisárovi Simsaimu aj ostatným, ich spolupracovníkom, ktorí bývali v Samárii a iným na Záriečí, túto odpoveď:

„Pokoj a tak ďalej. 18Obžalobný spisok, ktorý ste nám poslali, bol jasne prečítaný v mojej prítomnosti. 19Na môj rozkaz hľadali a našli, že sa toto mesto odpradávna vzpieralo proti kráľom a že v ňom dochádzalo k odbojom a vzburám 2020a že v Jeruzaleme bývali mocní králi a panovali nad všetkými územiami, čo sú za Riekou, a platila sa im daň, poplatok a clo. 21Preto teraz vydajte rozkaz, aby sa zabránilo tým mužom stavať toto mesto, kým nevydám iný rozkaz. 22Varujte sa postupovať v tej veci nedbanlivo, aby z toho nevzrástla škoda na neprospech kráľov.“

23Keď odpis nariadenia kráľa Artaxerxa prečítali pred Rechumom, pred pisárom Simsaim a pred ich spolupracovníkmi, vybrali sa napochytro k Židom do Jeruzalema a rozkázali im prestať z vládnej moci.

24A tak bola zastavená práca na Božom príbytku v Jeruzaleme a nerobilo sa až do druhého roku kraľovania perzského kráľa Dária.

Obnovenie stavby chrámu za čias Dária a jeho dokončenie

Dvaja proroci zvú k stavbe. – 1Prorokoval však prorok Aggeus a Idov syn Zachariáš a prorokovali tým Židom, ktorí boli v Judei a v Jeruzaleme, v mene Izraelovho Boha, ktorý vládol nad nimi. 25,2I chytili sa Šealtielov syn Zorobábel a Josadakov syn Jozue a začali stavať Boží chrám v Jeruzaleme a ruka v ruke s nimi pracovali Boží proroci a podporovali ich.

Nezáväzné povolenie námestného správcu krajiny. – 33V tom čase prišiel k nim vladár Záriečia Tatenai, Šetar Bozenai a ich spolupracovníci a opýtali sa ich: „Kto vám dovolil stavať tento chrám a opravovať tieto hradby?“ 4Ďalej sa ich spytovali: „Ako sa volajú mužovia, čo stavajú túto budovu?“ 5Ale Božie oko spočívalo na starších Židoch, a tak im neprerušili prácu, kým sa nepredostrie správa Dáriovi a kým odtiaľ nedostanú rozhodnutie o tom.

Dotaz námestného správcu u Dária. – 66Odpis listu, ktorý poslal vladár Záriečia Tatenai, Šetar Bozenai a ich spolupracovníci Afarsechičania spoza Rieky kráľovi Dáriovi. 7Poslali mu správu a v nej bolo napísané toto:

8„Kráľovi Dáriovi dokonalý pokoj! Nech je známe kráľovi, že sme sa vypravili do júdskej krajiny k domu veľkého Boha. Stavajú ho z kvádrov. Steny obkladajú drevom. Pracuje sa usilovne na tom diele a ono im rastie pod rukami. 9Opýtali sme sa teda starších a takto sme im vraveli: »Kto vám dovolil stavať tento chrám a opravovať tieto hradby?« 10Opýtali sme sa ich aj na ich mená, aby sme ti dali vedieť, aj sme zaznačili mená mužov, ktorí sú ich náčelníkmi. 11Odpovedali nám takto: »My sme služobníci Boha nebies a zeme a staviame tento chrám, ktorý bol postavený už dávno pred mnohými rokmi. Staval ho a aj postavil veľký izraelský kráľ. 12Potom však, keď naši praotcovia popudili na hnev nebeského Boha, vydal ich do rúk babylonského kráľa, Chaldejca Nabuchodonozora, ktorý zboril tento chrám a ľud presídlil do Babylonu. 13Ale v prvom roku babylonského kráľa Kýra kráľ Kýros vydal nariadenie postaviť tento Boží chrám. 14Ba ešte aj zlaté a strieborné nádoby, ktoré patrili Božiemu domu a ktoré Nabuchodonozor pobral z jeruzalemského chrámu a odniesol do babylonského chrámu, kráľ Kýros vyniesol z babylonského chrámu a odovzdal ich istému mužovi menom Sasabasár, ktorého vymenoval za vladára, 1515a povedal mu: »Vezmi tieto nádoby, choď a ulož ich v jeruzalemskom chráme! Nech sa stavia Boží dom na tom mieste, kde stál!« 16Nuž a tento Sasabasár došiel, postaral sa o základy jeruzalemského chrámu Božieho a odvtedy sa stavia dosiaľ, ale dostavaný nie je.« 1717A tak teraz, ak kráľ uzná za dobré, nech sa pátra v kráľovskej klenotnici tam v Babylone, či je to tak, že kráľ Kýros vydal rozkaz stavať Boží chrám v Jeruzaleme. Nech nám teda kráľ pošle rozhodnutie v tejto veci!“

Kráľ Dárius nariaďuje pokračovať v stavbe chrámu. – 1Vtedy kráľ Dárius vydal rozkaz hľadať v klenotnici písomnosti, ktoré boli uložené až tam v Babylone. 26,2Aj sa našiel v panovníckom sídle Ekbatana, ktoré leží v médskej provincii, jeden zvitok, kde bol zaznačený tento doklad: 33„V prvom roku kráľa Kýra rozkázal kráľ Kýros vo veci jeruzalemského chrámu Božieho: Nech sa stavia tento chrám ako miesto, na ktorom sa prinášajú obety a žertvy, na základoch, ktoré znesú jeho výšku šesťdesiat lakťov a jeho šírku šesťdesiat lakťov. 4Vo tri vrstvy nech je z kresaného kameňa a potom jedna vrstva z dreva. 5Náklad nech sa dáva z kráľovského dvora. Aj zlaté a strieborné nádoby, ktoré patrili Božiemu domu a ktoré Nabuchodonozor zobral z chrámu v Jeruzaleme a doniesol do Babylonu, nech vrátia a nech putujú späť do jeruzalemského chrámu! Zlož ich v Božom chráme!“

Povolenie pokračovať v stavbe chrámu. – 6„Teraz teda choďte odtiaľ preč, vladár na Záriečí Tatenai a Šetar Bozenai so svojimi spolupracovníkmi i Afarsechičania spoza Rieky! 7Nechajte, nech sa pracuje na tom Božom dome! Nech židovský vladár a ich starší stavajú ten Boží chrám tam, kde stál predtým. 8Aj z mojej strany sa týmto vydáva rozkaz o tom, ako sa máte zachovať k židovským starším, ktorí stavajú ten Boží chrám: Nech sa z kráľovských príjmov, z toho, čo vynáša daň Záriečia, bez okolkov vyplácajú náklady tým mužom, aby dielo neviazlo. 9A čo treba, junce, barany a jahňatá na zápalné žertvy nebeskému Bohu, zrno, soľ, víno a či olej nech sa im každodenne dáva bez akéhokoľvek klamstva, o čo požiadajú kňazi, 10aby prinášali nebeskému Bohu ľúbe obety a modlili sa za blažený život kráľa a jeho rodiny. 11Ďalej sa vydáva z mojej strany rozkaz: Ktokoľvek by nedodržal toto nariadenie, nech vytrhnú z jeho domu trám, nech ho vztýčia a nech ho naň pribijú! A jeho dom nech je z trestu obrátený na rozvalenisko! 12A Boh, ktorý tam dáva prebývať svojmu menu, nech zvrhne každého kráľa a ľud, ktorí by sa odvážili toto nedodržiavať a mariť ten Boží chrám v Jeruzaleme! Ja, Dárius, som vydal tento rozkaz. Nech sa prísne dodržiava!“

Dokončenie stavby Božieho chrámu. – 13A vladár na Záriečí Tatenai, Šetar Bozenai a ich spolupracovníci urobili presne podľa toho, ako im odpovedal kráľ Dárius. 1414A tak židovskí starší mohli ďalej stavať a robota im išla od rúk, ako predpovedal prorok Aggeus a Idov syn Zachariáš. Stavali teda, až dostavali z nariadenia Izraelovho Boha a z nariadenia perzských kráľov Kýra, Dária a Artaxerxa. 1515A tak ten Boží dom dokončili do tretieho dňa mesiaca adar, v šiestom roku kraľovania kráľa Dária.

Posvätenie chrámu. – 16Potom Izraeliti, kňazi, leviti a ostatní, čo prišli zo zajatia, oslávili natešení posvätenie Božieho chrámu. 17Na posviacku tohto Božieho chrámu obetovali sto býkov, dvesto baranov, štyristo jahneniec a dvanásť capov na obetu za hriech, za celý Izrael podľa počtu izraelských kmeňov. 18Potom zadelili kňazov po ich triedach, levitov takisto po ich oddeleniach na Božiu službu v Jeruzaleme, ako sa píše v Mojžišovej knihe.

Slávnosť Veľkej noci. – 19Vtedy tí, čo prišli zo zajatia, slávili Veľkú noc, na štrnásty deň prvého mesiaca. 20Lebo kňazi a leviti sa do jedného očistili; všetci boli čistí, a tak zabíjali veľkonočného baránka všetkým, čo prišli zo zajatia aj svojim bratom kňazom, aj sebe. 21Izraeliti teda jedli veľkonočného baránka; a nielen tí, čo prišli zo zajatia, ale aj všetci, čo sa oddelili od poškvrny pohanov tej krajiny a pridali sa k nim, aby hľadali Pána, Izraelovho Boha. 22Slávili aj sviatok Nekvasených chlebov sedem dní v radosti, lebo Pán ich obdaroval radosťou, že im naklonil priazeň asýrskeho kráľa, takže im bol na pomoci pri stavaní chrámu Boha, Izraelovho Boha.