Prosba za Onezima. – 8Preto, hoci by som ti mohol v Kristovi smelo rozkázať, čo máš urobiť, 99radšej prosím pre lásku ja, Pavol, už starec a teraz aj väzeň Krista Ježiša: 1010prosím ťa za svojho syna Onezima, ktorého som splodil v okovách. 1111Kedysi ti bol neužitočný, ale teraz je užitočný aj tebe, aj mne. 1212Poslal som ti ho naspäť; jeho, to jest moje srdce. 13Chcel som si ho ponechať pri sebe, aby mi v okovách pre evanjelium slúžil namiesto teba.

14Ale nechcel som nič urobiť bez tvojho súhlasu, aby tvoj dobrý skutok nebol akoby vynútený, ale dobrovoľný. 15Veď azda preto odišiel na čas, aby si ho dostal navždy. 1616Už nie ako otroka, ale oveľa viac ako otroka: ako milovaného brata, milého najmä mne – a o čo viac tebe – i podľa tela aj v Pánovi.

1717Ak ma teda pokladáš za druha, prijmi ho ako mňa samého. 1818A ak ťa v niečom poškodil alebo ak ti je niečo dlžen, mne to pripočítaj. 1919Ja, Pavol – píšem vlastnou rukou –, ja to zaplatím; aby som ti nemusel povedať, že ty mne dlhuješ aj seba samého. 20Veru, brat môj, kiež mám ja z teba úžitok v Pánovi. Osviež moje srdce v Kristovi.

Záver. – 2121Píšem ti v dôvere v tvoju poslušnosť a viem, že urobíš viac, ako hovorím.