Úvod a vďakyvzdanie. – 11, 1Pavol a Timotej, služobníci Krista Ježiša, všetkým svätým v Kristovi Ježišovi, čo sú vo Filipách, aj biskupom a diakonom: 2Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista. 3Vzdávam vďaky svojmu Bohu zakaždým, keď si na vás spomeniem; 4vždy, v každej svojej modlitbe, keď s radosťou prosím za vás všetkých, 55za vašu účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz. 66A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša. 7A právom si to myslím o vás všetkých, veď vás v srdci nosím, lebo vy všetci máte účasť na mojej milosti tak v mojich okovách, ako aj pri obrane a utvrdzovaní evanjelia. 8Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša. 9A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní, 10aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie, a aby ste boli čistí a bez hany pre Kristov deň, 11plní ovocia spravodlivosti, ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu.

Pavlovo väznenie je na osoh evanjeliu. – 12Bratia, chcem, aby ste vedeli, že to, čo sa deje okolo mňa, obrátilo sa skôr na osoh evanjeliu: 1313moje okovy sa stali známymi v Kristovi v celom pretóriu a medzi všetkými ostatnými 14a mnohí z bratov v Pánovi, posmelení mojimi okovami, oveľa odvážnejšie, bez strachu hlásajú slovo. 15Pravda, niektorí hlásajú Krista aj zo závisti a nevraživosti, no niektorí aj z oddanosti; 16títo z lásky, lebo vedia, že som tu na obranu evanjelia, 17tamtí zasa ohlasujú Krista z nevraživosti, nie úprimne, a myslia si, že spôsobia súženie mojim okovám. 18Čo na tom?! Len nech sa akýmkoľvek spôsobom, či už pod dajakou zámienkou, alebo úprimne zvestuje Kristus. A ja sa tomu teším a budem sa tešiť, 19lebo viem, že mi to bude slúžiť na spásu pre vašu modlitbu a pomoc Ducha Ježiša Krista. 20Ako túžobne očakávam a dúfam, že nebudem v ničom zahanbený, pevne dúfam, že ako vždy, tak aj teraz, bude oslávený Kristus v mojom tele, či už životom alebo smrťou.

21Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. 22Ale ak žiť v tele znamená pre mňa plodnú prácu, neviem, čo si vyvoliť. 2323Oboje na mňa dolieha: túžim zomrieť a byť s Kristom, a to by bolo oveľa lepšie, 24ale zostať v tele je zasa potrebnejšie pre vás. 25A s istotou viem, že zostanem a budem s vami všetkými na váš osoh a radosť z viery, 26aby ste sa mnou mohli ešte viac chváliť v Ježišovi Kristovi, keď zasa k vám prídem.

Výzva na vytrvalosť. – 2727Len žite tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu, aby som – či už prídem a uvidím vás, alebo budem vzdialený – počul o vás, že pevne stojíte v jednom Duchu a svorne bojujete za vieru evanjelia 28a v ničom sa nedáte zastrašiť protivníkmi, čo je pre nich znamením zatratenia, ale pre vás spásy, a to od Boha. 29Veď vy ste dostali milosť nielen v Krista veriť, ale aj trpieť pre neho 3030tým, že vediete ten istý zápas, ktorý ste videli na mne a teraz o mne počúvate.

Výzva na svornosť a pokoru. – 1Ak teda jestvuje nejaké potešenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie, 2dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ! 32, 3-11Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. 4Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.

Kristus, príklad pokory. – 5Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš:

Výzva na svätosť. – 12A preto, moji milovaní, ako ste vždy poslúchli, a nielen v mojej prítomnosti, ale oveľa viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. 13Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči. 14Všetko robte bez šomrania a pochybovania, 15aby ste boli bezúhonní a úprimní, Božie deti bez hany uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia, medzi ktorým svietite ako svetlá na svete 16tým, že sa držíte slova života na moju slávu v Kristov deň, že som nebežal nadarmo a nenamáhal sa zbytočne. 1717A keby som mal aj svoju krv vyliať na obetu a svätú službu vašej viery, radujem sa a radujem sa s vami všetkými. 18Takisto sa aj vy radujte a radujte sa so mnou!

Poslanie Timoteja a Epafrodita. – 19Mám nádej v Pánu Ježišovi, že k vám čoskoro pošlem Timoteja, aby som mal aj ja pokojnú myseľ, keď sa dozviem, čo je s vami. 20Veď nemám nikoho, kto by tak zmýšľal a tak úprimne sa o vás staral, 21lebo všetci hľadajú vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista. 22Ale o ňom viete, ako sa osvedčil, veď ako syn otcovi slúžil so mnou evanjeliu. 23Dúfam teda, že ho pošlem, len čo uvidím, čo bude so mnou. 24A pevne dúfam v Pánovi, že aj ja sám čoskoro prídem.

2525Ale pokladal som za potrebné poslať k vám Epafrodita, môjho brata, spolupracovníka a spolubojovníka a vášho vyslanca a služobníka v mojich potrebách, 26veď túžil po vás všetkých a znepokojoval sa, že ste sa dopočuli, že ochorel. 27A naozaj bol chorý až na smrť, ale Boh sa nad ním zmiloval, a nielen nad ním, ale aj nado mnou, aby som nemal zármutok na zármutok. 28Preto som ho čím prv poslal, aby ste sa znova radovali, keď ho uvidíte, a ja aby som mal menej zármutku. 29Prijmite ho teda v Pánovi s veľkou radosťou a takýchto si vážte! 30Veď on sa pre Kristovo dielo priblížil až k smrti a svoj život vystavil nebezpečenstvu, aby doplnil to, čo chýbalo vašej službe voči mne.

Pravá spravodlivosť; smer ku Kristovi. – 1Napokon, bratia moji, radujte sa v Pánovi. Nelení sa mi písať vám to isté a pre vás je to zábezpeka.