List Filipanom   –   Flp 2,1–4. 5–11

Výzva na svornosť a pokoru. – 1Ak teda jestvuje nejaké potešenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie, 2dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ! 32, 3-11Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. 4Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.

Kristus, príklad pokory. – 5Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš:

66

On, hoci má božskú prirodzenosť,
nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,

77

ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu,
stal sa podobný ľuďom
a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.

8

Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť,
až na smrť na kríži.

99

Preto ho Boh nad všetko povýšil
a dal mu meno,
ktoré je nad každé iné meno,

1010-11

aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno
v nebi, na zemi i v podsvetí

11

a aby každý jazyk vyznával:
„Ježiš Kristus je Pán!“
na slávu Boha Otca.