Kniha Genezis   –   Gn 1,1 – 11,32

Prahistória, 1, 1 – 11, 26

Stvorenie sveta, 1, 1 – 2, 4a

11, 1Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. 22Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami.

Dielo prvého dňa. – 3Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo. 44-5Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. 5A Boh nazval svetlo „dňom“ a tmu nazval „nocou“. A nastal večer, a nastalo ráno, deň prvý.

Dielo druhého dňa. – 66-8Potom Boh povedal: „Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami!“ 7I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak. 8A Boh nazval oblohu „nebom“. A nastal večer, a nastalo ráno, deň druhý.

Dielo tretieho dňa. – 99-10Potom Boh povedal: „Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš!“ A stalo sa tak. 10A Boh nazval súš „zemou“ a zhromaždište vôd nazval „morom“. A Boh videl, že je to dobré. 11Tu Boh povedal: „Zem, vyžeň trávu, rastliny s plodom semena a ovocné stromy, prinášajúce plody, v ktorých je ich semeno podľa svojho druhu na zemi!“ A stalo sa tak. 12Zem vyhnala trávu a rastliny s plodom semena podľa svojho druhu i stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je ich semeno podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. 13A nastal večer, a nastalo ráno, deň tretí.

Dielo štvrtého dňa. – 14Tu Boh povedal: „Buďte svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci! A buďte na znamenie pre obdobia, dni a roky! 15I buďte svetlami na nebeskej oblohe, aby ste osvetľovali zem!“ A stalo sa tak. 16A Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie, aby vládlo nad dňom, a menšie, aby vládlo nad nocou, a aj hviezdy. 17Umiestnil ich na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem 18a aby vládli nad dňom a nad nocou, a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré. 19A nastal večer, a nastalo ráno, deň štvrtý.

Dielo piateho dňa. – 2020-24Tu Boh povedal: „Vody, hemžite sa množstvom živých tvorov, a okrídlené tvory, lietajte ponad zem na nebeskej oblohe!“ 21A Boh stvoril veľké morské zvieratá a všetky živočíchy, ktoré sa hýbu a hemžia vo vode podľa svojho druhu, ako i všetky okrídlené lietajúce tvory podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. 22Boh ich požehnal a povedal: „Ploďte a množte sa a naplňte morské vody, aj vtáctvo nech sa rozmnožuje na zemi!“ 23A nastal večer, a nastalo ráno, deň piaty.

Dielo šiesteho dňa. – 24Potom Boh povedal: „Zem, vydaj živé bytosti podľa svojho druhu: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu!“ A stalo sa tak. 25Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky plazy podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.

2626Nato Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba, i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“

27

A stvoril Boh človeka na svoj obraz,
na Boží obraz ho stvoril,
muža a ženu ich stvoril.

2828Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“

29Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm! 30Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi, v čom je dych života, (dávam) všetku zelenú trávu.“ A stalo sa tak. 31A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer, a nastalo ráno, deň šiesty.

1Takto boli ukončené nebo a zem, a všetky ich voje. 2V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. 32,3I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil. 44Taký je pôvod neba a zeme, keď boli stvorené.

Človek v pozemskom raji a jeho pád, 2,4b – 3,24

Opis stvorenia prvého človeka. – V tom čase, keď Pán, Boh, urobil zem a nebo, 5nebolo ešte na zemi nijaké poľné krovie a nepučala ešte ani poľná tráva, lebo Pán, Boh, nedal pršať na zem a nebolo ani človeka, ktorý by obrábal zem 6a privádzal na zem vodu (kanálov) a zavlažoval celý povrch zeme. 77Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.

Miesto prvého človeka: raj. – 88Potom Pán, Boh, vysadil na východe, v Edene, raj a tam umiestnil človeka, ktorého utvoril. 99A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad krásnym a na jedenie chutným, i stromu života v strede raja a stromu poznania dobra a zla. 1010-14Z Edenu vytekala rieka, ktorá mala zavlažovať raj, a rozdeľovala sa odtiaľ a tvorila štyri toky. 11Meno prvého je Pišon. To je ten, čo obteká celú krajinu Havilah, kde sa vyskytuje zlato, 12a zlato tej zeme je rýdze. Tam sa nachodí aj bdélium a kameň ónyx. 13Meno druhej rieky je Gihon. Tá obteká celú zem Kuš. 14Meno tretej je Hidekel (Tigris). Tá tečie naproti Asýrii. A štvrtá rieka je Perát (Eufrat).

15I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil. 1616A Pán, Boh, prikázal človekovi: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. 17Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš.“

Stvorenie ženy. – 18Potom Pán, Boh, povedal: „Nie je dobre byť človeku samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná.“ 19Keď Pán, Boh, utvoril z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ho k Adamovi, aby videl, ako by ho nazval, lebo ako ho nazve, také bude jeho meno. 20A nazval Adam menom všetok dobytok, všetko nebeské vtáctvo a všetku poľnú zver. Ale pomoc, ktorá by mu bola podobná, nenašiel. 21Tu Pán, Boh, dopustil na Adama tvrdý spánok, a keď zaspal, vybral mu jedno rebro a jeho miesto zaplnil mäsom. 2222A z rebra, ktoré vybral Adamovi, utvoril Pán, Boh, ženu a priviedol ju k Adamovi.

2323Vtedy Adam povedal:

„Toto je teraz kosť z mojich kostí
a mäso z môjho mäsa;
preto sa bude volať mužena,
lebo je vzatá z muža.“

24

Preto muž opustí svojho otca
i svoju matku
a prilipne k svojej manželke,
a budú jedným telom.

25A obaja, Adam i jeho žena, boli nahí a nehanbili sa jeden pred druhým.

Pokúšanie a hriech. – 13,1-6No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh, a vravel žene: „Naozaj povedal Boh: »Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!«?“ 2Žena odpovedala hadovi: „Z ovocia rajských stromov môžeme jesť, 3ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, nám Boh povedal: »Nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli!«“ 4– Tu povedal had žene: „Nie, nezomriete, 5ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo.“ – 6A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol.

Následky hriechu a trest. – 77-13I otvorili sa obom oči a spoznali, že sú nahí. Zošili figové listy a urobili si zásterky. 8A potom, keď počuli hlas Pána, Boha, ktorý sa za denného vánku prechádzal po záhrade, skryl sa Adam i jeho žena pred Pánom, Bohom, medzi stromami záhrady.

9I zavolal Pán, Boh, Adama a povedal mu: „Kde si?“ 10On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý, a preto som sa skryl.“ 11Vravel mu: „Kto ťa upozornil, že si nahý?! Jedol si azda zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?!“ 12Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol.“ 13Potom povedal Pán, Boh, žene: „Prečo si to urobila?!“ A ona odpovedala: „Had ma naviedol, i jedla som.“

Potrestanie a prísľub Mesiáša: prvá blahozvesť – protoevanjelium. 14Tu povedal Pán, Boh, hadovi:

„Preto, že si to urobil, prekliaty budeš
medzi všetkým dobytkom
a medzi všetkou poľnou zverou!
Na bruchu sa budeš plaziť
a prach zeme hltať po celý svoj život!

1515

Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou,
medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom,
ono ti rozšliape hlavu
a ty mu zraníš pätu.“

1616Žene povedal:

„Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť;
v bolesti budeš rodiť deti
a hoci budeš po mužovi túžiť,
on bude vládnuť nad tebou.“

17A Adamovi povedal: „Preto, že si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal: »Nesmieš z neho jesť!«,

nech je prekliata zem pre teba;
s námahou sa z nej budeš živiť
po všetky dni svojho života.

18

Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť
a ty budeš jesť poľné byliny.

19

V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb,
kým sa nevrátiš do zeme,
z ktorej si bol vzatý,
lebo prach si a na prach sa obrátiš!“

2020Adam nazval svoju ženu menom Eva (Život), lebo sa stala matkou všetkých žijúcich.

Výkon trestu. – 2121-24Pán, Boh, urobil Adamovi a jeho žene kožený odev a obliekol ich. 22Potom im Pán, Boh, povedal: „Hľa, človek sa stal ako jeden z nás! Poznal dobro i zlo. Len aby teraz nenačiahol svoju ruku po strome života a nejedol, a nežil naveky!“ 23A Pán, Boh, ho vykázal z raja Edenu, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý. 24Ba vyhnal človeka a na východ od raja Edenu postavil cherubov a vytasený ohňový meč, aby strážili cestu k stromu života.

Synovia prarodičov: Kain a Ábel. – 11-24,1Adam potom poznal svoju ženu Evu a ona počala a porodila Kaina, a povedala: „Získala som človeka od Pána.“ 2A opäť porodila – jeho brata, Ábela. Ábel bol pastier oviec, Kain roľník.

33-4Po nejakom čase Kain priniesol obetu Pánovi z poľných plodín. 4Aj Ábel obetoval podobne z prvotín svojich oviec, z tých najtučnejších. A Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu. 5Na Kaina však a na jeho obetu nezhliadol. Kain sa veľmi rozhneval a zamračila sa mu tvár.

66-7Tu povedal Pán Kainovi: „Prečo sa hneváš a prečo sa ti zamračila tvár? 7Či nie je to takto: Ak robíš dobre, môžeš sa vystrieť, ale ak dobre nerobíš, číha hriech pri dverách a sleduje ťa jeho žiadostivosť, a predsa ty ju máš ovládať?“ 88-16Tu Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: „Vyjdime si von!“ A keď boli na poli, napadol Kain svojho brata Ábela a zabil ho. 9A Pán povedal Kainovi: „Kde je tvoj brat Ábel?“ On však odvetil: „Neviem. Či som ja strážca svojho brata?“ 10Pán povedal: „Čo si to urobil?! Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne. 11Buď teraz prekliaty zo zeme, ktorá otvorila ústa, aby pila krv tvojho brata z tvojich rúk! 12Keď budeš obrábať pôdu, neprinesie ti nijakú úrodu. Budeš nestály a túlavý na zemi.“ 13Kain povedal Pánovi: „Môj zločin je väčší, než aby mi bol odpustený. 14Hľa, ty ma dnes odháňaš od zeme a budem sa skrývať pred tvojou tvárou; nestály a túlavý budem na zemi. A ktokoľvek ma nájde, zabije ma.“ 15Pán mu však povedal: „Nie tak! Lebo každý, kto zabije Kaina, sedemnásobnú pomstu si odnesie!“ Potom Pán urobil Kainovi znak, aby ho nik, kto ho nájde, nezabil. 16A Kain sa vzdialil od Pána a zdržoval sa v kraji Nod na východ od Edenu.

Kainovi potomkovia. – 1717A Kain poznal svoju ženu a ona počala, a porodila Henocha. Potom vystaval mesto a nazval ho menom svojho syna Henocha. 18Henochovi sa narodil zasa Irad, Iradovi Maviel, Mavielovi Matusael a Matusaelovi Lamech. 1919-22Lamech si vzal dve ženy. Jedna mala meno Ada a druhá mala meno Sela. 20Ada porodila Jabela; on je praotcom tých, čo bývajú v stanoch a chovajú dobytok. 21Meno jeho brata bolo Jubal. On je praotcom všetkých, čo hrajú na citare a na flaute. 22Aj Sela porodila Tubalkaina, kováča, ktorý robil všelijaké veci z medi a zo železa. Tubalkainova sestra bola Noema.

2323-24Raz povedal Lamech svojim ženám, Ade a Sele:

„Počujte môj hlas, Lamechove ženy,
nakloňte sluch k mojej reči!
Zabijem muža, ktorý ma poraní,
a mládenca, ktorý ma udrie.

24

Sedem ráz pomstený bude Kain,
Lamech však sedemdesiatsedem ráz.“

Rodokmeň Setovcov. – 2525Adam opäť poznal svoju ženu a ona porodila syna, a dala mu meno Set, hovoriac: „Veď Boh mi nahradil iného potomka namiesto Ábela, ktorého zabil Kain.“ 264,26Aj Setovi sa narodil syn a dal mu meno Enos. Vtedy sa začalo vzývať meno Pánovo.

15,1Toto je zoznam Adamovho potomstva: Keď Boh stvoril Adama, urobil ho na Božiu podobu, 22-32muža a ženu ich stvoril, požehnal ich a dal im meno človek, keď boli stvorení. 3Keď mal Adam stotridsať rokov, narodil sa mu syn, jemu podobný, podľa jeho obrazu, a nazval ho menom Set. 4Po Setovom narodení žil Adam ešte osemsto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 5A všetkých dní Adamovho života bolo deväťstotridsať rokov, a potom zomrel.

6Keď mal Set stopäť rokov, narodil sa mu Enos. 7A Set po Enosovom narodení žil ešte osemstosedem rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 8Všetkých Setových dní bolo deväťstodvanásť rokov a potom zomrel.

9Keď mal Enos deväťdesiat rokov, narodil sa mu Kainan. 10Po Kainanovom narodení žil Enos ešte osemstopätnásť rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 11Všetkých Enosových dní bolo deväťstopäť rokov a potom zomrel.

12Keď mal Kainan sedemdesiat rokov, narodil sa mu Malaleel. 13Po Malaleelovom narodení žil Kainan ešte osemstoštyridsať rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 14Všetkých Kainanových dní bolo deväťstodesať rokov a potom zomrel.

15Keď mal Malaleel šesťdesiatpäť rokov, narodil sa mu Jared. 16Po Jaredovom narodení žil Malaleel ešte osemstotridsať rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 17Všetkých Malaleelových dní bolo osemstodeväťdesiatpäť rokov a potom zomrel.

18Keď mal Jared stošesťdesiatdva rokov, narodil sa mu Henoch. 19Po narodení Henocha žil Jared ešte osemsto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 20Všetkých Jaredových dní bolo deväťstošesťdesiatdva rokov a potom zomrel.

2121-24Keď mal Henoch šesťdesiatpäť rokov, narodil sa mu Matuzalem. 22A Henoch chodil s Bohom. Po Matuzalemovom narodení žil ešte tristo rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 23Všetkých Henochových dní bolo tristošesťdesiatpäť rokov. 24Henoch chodil s Bohom a nebolo ho, lebo Boh ho vzal.

25Keď mal Matuzalem stoosemdesiatsedem rokov, narodil sa mu Lamech. 26Po Lamechovom narodení žil Matuzalem ešte sedemstoosemdesiatdva rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 27Všetkých Matuzalemových dní bolo deväťstošesťdesiatdeväť rokov a potom zomrel.

28Keď mal Lamech stoosemdesiatdva rokov, narodil sa mu syn 29a dal mu meno Noe, hovoriac: „Tento nás poteší pri našej robote a námahách na zemi, ktorú Pán preklial.“ 30Po Noemovom narodení žil Lamech ešte päťstodeväťdesiatpäť rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 31Všetkých Lamechových dní bolo sedemstosedemdesiatsedem rokov a potom zomrel.

32Keď mal Noe päťsto rokov, narodili sa mu Sem, Cham a Jafet.

Potopa sveta, 6,1 – 9 ,17

Príčina potopy: Ľudská skazenosť. – 16,1-7Keď sa ľudia začali na zemi množiť a keď sa im narodili dcéry, 2Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú pekné, a brali si z nich za ženy, koľko len chceli. 3A Pán povedal: „Môj Duch neostane dlho v ľuďoch (pre ich poblúdenie), lebo sú len telo. Ich dní bude iba stodvadsať rokov.“ 4V tom čase boli na zemi obri – ba aj neskôr –, a keď Boží synovia obcovali s ľudskými dcérami, ony im rodili obrov. To sú hrdinovia dávnych čias, slávni mužovia.

5Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé, 6Pán oľutoval, že stvoril človeka na zemi. Bol skormútený v srdci a povedal: 7„Vyničím zo zemského povrchu ľudí, ktorých som stvoril: človeka i zvieratá, plazy i nebeské vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich urobil.“ 8Iba Noe našiel milosť u Pána.

Boh ohlasuje potopu sveta. – 99-11Toto je Noemova história: Noe bol najspravodlivejší a najbezúhonnejší muž medzi svojimi súčasníkmi. Noe viedol bohumilý život. 10Noemovi sa narodili traja synovia: Sem, Cham a Jafet. 11Zem však bola skazená pred Bohom, zem bola plná nerestí. 12I videl Boh, že zem je veľmi skazená, lebo všetko ľudstvo blúdilo na svojej ceste. 13Tu povedal Boh Noemovi: „Predo mnou nastal koniec všetkému, čo má telo, lebo zem je preplnená ich neprávosťou a ja ich zničím aj so zemou. 14Urob si koráb z cyprusového dreva, v korábe urob priehrady a znútra i zvonka ho vymaž smolou! 15A postav ho takto: tristo lakťov bude jeho dĺžka, päťdesiat lakťov jeho šírka a tridsať lakťov jeho výška. 16Na korábe sprav aj otvor na jeden lakeť, urob ho hore dookola! Aj dvere daj na bok korába a urob spodné, stredné a vrchné poschodie.

17Lebo ja privediem na zem vody potopy, aby som zničil každé telo, v ktorom je dych života pod nebom. Všetko, čo je na zemi, zahynie. 1818S tebou však uzavriem zmluvu: do korába vojdeš ty i tvoji synovia, tvoja žena aj ženy tvojich synov s tebou. 19A z každého druhu živočíchov vezmeš do korába po jednom páre, aby sa s tebou zachovali nažive, teda samca i samicu. 20Zo všetkých vtákov podľa svojho druhu, z dobytka podľa svojho druhu a z plazov podľa svojho druhu vojdú po dvoch do korába s tebou, aby mohli žiť. 21Ty však naber z každého jedla, čo sa jedáva, a vezmi so sebou! To bude tebe aj im za pokrm.“ 22A Noe urobil všetko tak, ako mu prikázal urobiť Boh.

Priebeh potopy. – 17,1-16Potom Pán povedal Noemovi: „Vojdi ty a celá tvoja rodina do korába, lebo som videl, že iba ty si spravodlivý predo mnou v  tomto pokolení. 2Zo všetkých čistých zvierat vezmi po sedem samcov a samíc, zo zvierat čo sú nečisté, po dvoch, samca a samicu. 3Aj z nebeského vtáctva vezmi po sedem samcov a samíc, aby sa zachovalo nažive semä na celej zemi. 4Lebo už len sedem dní – a potom dám pršať na zem štyridsať dní a štyridsať nocí a vyhubím z povrchu zeme všetky bytosti, ktoré som urobil.“ 5A Noe urobil všetko tak, ako mu rozkázal Pán.

6Noe mal šesťsto rokov, keď bola potopa vôd na zemi. 7I vošiel Noe a s ním aj jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov pred zátopou vody do korába. 8Aj z čistých i z nečistých zvierat, z vtáctva a zo všetkého, čo sa hýbe na zemi, 9vošlo po dvoch, samec a samica, do korába s Noemom, ako mu prikázal Pán.

10Po siedmich dňoch sa privalili na zem vody potopy. 11V šesťstom roku Noemovho života, v druhom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca vyvalili sa všetky pramene veľkej hlbočiny a otvorili sa nebeské priepusty. 12A pršalo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí. 13A práve v ten deň vošiel do korába Noe, jeho synovia: Sem, Cham a Jafet, jeho žena a ženy jeho synov s nimi. 14Oni a všetky zvieratá podľa svojho druhu i všetky plazy, čo sa plazia po zemi, podľa svojho druhu a všetko vtáctvo podľa svojho druhu – všetky operence a okrídlence – 15vošli k Noemovi do korába po páre z každého tela, v ktorom bol dych života. 16A čo vošlo, bol samec a samica z každého živočícha, ako mu prikázal Boh. A Pán zavrel Noema zvonku.

17I nastala štyridsaťdenná potopa na zemi. Vody pribúdali a vyzdvihli koráb zo zeme do výšky. 18Vody veľmi stúpali a zaplavili všetko na zemskom povrchu, koráb však plával na vodách. 19A vody vzrastali ďalej na zemi, takže zaliali všetky, aj vysoké vrchy, ktoré sú pod šírym nebom. 20Voda prevyšovala o pätnásť lakťov vrchy, ktoré pokrývala. 21I zahynulo každé telo, ktoré sa pohybovalo na zemi: vtáctvo, dobytok, zver, plazy, čo sa plazia po zemi, aj všetci ľudia. 22Všetko, čo malo v nozdrách dych života, všetko, čo žilo na suchu, zomrelo. 23Zahubil všetky bytosti, čo boli na zemi: ľudí aj dobytok, plazy i nebeské vtáctvo, a boli vyhubené zo zeme. Ostal iba Noe a to, čo bolo s ním v korábe. 24A vody ovládali zem ešte stopäťdesiat dní.

Potopa prestáva, Noe vychádza z korába. – 1Tu si Boh spomenul na Noema a na všetku zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe, a Boh dal zaviať vetru nad zemou a vody upadávali. 2Zatvorili sa aj žriedla hlbočín a nebeské priepusty a prestal pršať dážď z neba. 3Vody prúdili a odtekali a vracali sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch vôd ubudlo. 4A v siedmom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca koráb zastal na vrchu Ararat. 5Vody odchádzali a upadávali až do desiateho mesiaca. V prvý deň desiateho mesiaca sa zjavili temená vrchov. 6A keď uplynulo štyridsať dní, Noe otvoril okno korába, ktoré bol urobil, 7a vypustil krkavca. On odlietal a vracal sa, kým nevyschli vody na zemi. 8Po ňom vypustil holubicu, aby zvedel, či sa už vody stiahli zo zeme. 9Ale keď holubica nenašla miesto, kde by spočinula jej noha, vrátila sa späť k nemu do korába, lebo vody boli ešte na povrchu celej zeme. On vystrel ruku, chytil ju a vzal ju k sebe do korába. 10Potom čakal ďalších sedem dní a opäť vypustil z korába holubicu. 11A holubica priletela k nemu iba v podvečer a v zobáku mala čerstvú olivovú ratolesť. 12Tu Noe poznal, že vody zo zeme zmizli. Čakal však ešte ďalších sedem dní a zasa vypustil holubicu, ale tá sa už k nemu nevrátila. 13V šesťstoprvom roku teda, v prvom mesiaci, v prvý deň mesiaca vyschli vody na zemi. 14Tu Noe odstránil strechu korába, aby videl, a zemský povrch bol suchý. 15V druhom mesiaci, na dvadsiaty siedmy deň mesiaca bola zem suchá.

Vtedy povedal Boh Noemovi: 16„Vyjdi z korába ty aj tvoja žena, tvoji synovia a ženy tvojich synov s tebou! 17A vyveď všetky druhy živočíchov, ktoré sú s tebou: vtáctvo, dobytok a všetky plazy, čo sa plazia po zemi, aby sa hemžili na zemi a aby sa množili a napĺňali zem.“ 18Vyšiel teda Noe a jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov s ním; 19všetka zver, všetky plazy a všetko vtáctvo, všetko, čo sa pohybuje na zemi, vyšlo podľa svojich druhov z korába. 20Tu Noe postavil Pánovi oltár, vzal zo všetkého čistého dobytka a zo všetkých čistých vtákov a priniesol zápalnú obetu na oltári. 218, 21I zavoňal Pán príjemnú vôňu a povedal si: „Už nikdy viac neprekľajem zem pre človeka, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetko živé, ako som to urobil. 22Kým potrvá zem, nikdy neprestane sejba a žatva, chladno a teplo, leto a zima, deň a noc.“

Božia zmluva s ľudstvom po potope sveta. – 19,1-7Potom Boh požehnal Noema a jeho synov a povedal im:

„Ploďte a množte sa a naplňte zem!

2

Nech majú pred vami strach
a hrôzu všetky zvieratá zeme,
všetko vtáctvo neba
a všetko, čo sa hýbe na zemi;
dostávate do rúk všetky ryby mora.

3

Všetko, čo sa hýbe a žije, nech je vám za pokrm,
všetko vám dávam tak, ako zelené byliny.

4

Iba mäso s dušou, ktorá je v krvi, nesmiete jesť.

5

Ale krv vašich duší budem vyhľadávať;
budem ju vyhľadávať od každého zvieraťa
a od každého človeka, aj keď je to brat,
budem vyhľadávať dušu človeka.

6

Kto preleje ľudskú krv,
človek nech preleje jeho krv,
lebo na Boží obraz
som stvoril človeka.

7

Vy sa však ploďte a množte sa,
rozšírte sa na zemi a naplňte ju!“

88-11Potom Boh povedal Noemovi i jeho synom, čo boli s ním: 9„Ja uzavriem zmluvu s vami a s vaším potomstvom, čo bude po vás, 10aj s každou živou bytosťou, čo je s vami: s vtáctvom, s dobytkom a so všetkou zverou, ktorá s vami vyšla z korába, so všetkými zvieratami, čo sú na zemi. 11Áno, uzavriem s vami zmluvu, že už nikdy nezahynie všetko živé vo vodách potopy a že už nikdy nebude potopa, ktorá by spustošila zem.“

1212-16A Boh hovoril ďalej: „Toto bude znakom zmluvy, ktorú uzavieram na večné pokolenia medzi mnou a vami a všetkými živými bytosťami, čo sú s vami: 13Svoj oblúk umiestňujem v oblakoch, aby bol znakom zmluvy medzi mnou a zemou. 14Keď zastriem zem oblakmi a keď sa v oblakoch zjaví moja dúha, 15vtedy si spomeniem na svoju zmluvu, ktorá je medzi mnou a medzi vami i každou živou bytosťou. Už nikdy nebude vôd potopy, ktorá by zahubila všetky živé tvory. 16V oblakoch bude oblúk, uvidím ho a spomeniem si na večnú zmluvu, uzavretú medzi Bohom a každou živou dušou všetkých živých tvorov, čo sú na zemi.“

17A Boh povedal Noemovi: „Toto je znak zmluvy, ktorú som uzavrel medzi sebou a medzi všetkými živými tvormi na zemi.“

Kliatba a požehnanie Noemovo. – 1818-19Noemovi synovia, ktorí vyšli z korába, boli Sem, Cham a Jafet. Cham je otcom Kanaána. 19Títo traja boli teda Noemovi synovia a z nich sa rozšírilo ľudstvo po celej zemi.

20Noe začal obrábať zem a vysadil vinicu. 21A keď sa napil vína, opil sa a obnažený ležal vo svojom stane. 22I uvidel Cham, Kanaánov otec, nahotu svojho otca a vonku to hovoril svojim dvom bratom. 23Ale Sem a Jafet vzali plášť, obaja si ho položili na ramená, išli chrbtom a zakryli otcovu nahotu. Tvár mali odvrátenú, takže nevideli otcovu nahotu. 24Keď sa Noe prebral z vína a keď sa dozvedel, čo mu urobil najmladší syn, 2525-27povedal:

„Buď prekliaty, Kanaán,
staň sa poníženým sluhom svojich bratov!“

26Potom pokračoval:

„Nech je zvelebený Pán, Boh Semov,
a Kanaán nech je jeho sluhom!

27

Nech Boh rozvetví Jafeta
a nech býva pod Semovými stanmi
a Kanaán nech je jeho sluhom!“

Noe žil po potope ešte tristopäťdesiat rokov. 28Všetkých Noemových dní bolo deväťstopäťdesiat rokov a potom zomrel.

Jafetovci. – 110,1-32Toto je potomstvo Noemových synov – Sema, Chama a Jafeta, lebo po potope sa im narodili synovia. 2Jafetovi synovia sú Gomer, Magog, Madai, Javan, Tubal, Mosoch a Tiras. 3Gomerovi synovia sú Askenéz, Rifat a Togorma. 4Javanovi synovia sú Elisa, Taršiš, Kitim a Dodanim. 5Z nich sa rozvetvili ostrovné národy podľa svojich krajín, jazykov, kmeňov a obyvateľstva.

Chamovci. – 66-7Chamovi synovia sú Chus, Mesraim, Fut a Kanaán. 7Chusovi synovia sú Saba, Hevila, Sabata, Regma a Sabatacha. Regmovi synovia sú Šaba a Dadan. 88-12Chusovi narodil sa tiež Nimród. On začal byť mocnárom na zemi. 9Bol udatným poľovníkom pred Pánom, takže sa hovorievalo: „Udatný poľovník pred Pánom ako Nimród!“ 10Jeho kráľovstvom bol na počiatku Bábel, Arach, Achad a Chalane v krajine Senaár. 11Z tejto krajiny tiahol do Asýrie a vystaval Ninive, mesto Rechobot, Chale 12a Rezen medzi Ninive a Chale. To je najväčšie mesto.

13Od Mesraima pochádzajú Ludovia, Anamčania, Leabčania, Naftuchovia, 14Fetrusi, Kasluchovia – z nich vzišli Filištínci – a Kaftorčania. 15Od Kanaána pochádza jeho prvorodený Sidon a Hetejci, 1616-20ďalej Jebuzejci, Amorejčania, Gergezejčania, 17Hevejci, Arachejčania, Sinijci, 18Aradovia, Samarovia a Amaťania. Potom, keď sa čeľade Kanaánčanov rozišli, 19územie Kanaánčanov siahalo od Sidonu smerom ku Gerare až po Gazu a smerom k Sodome a Gomore, Adame a Seboim až po Lesu. 20Toto sú Chamovi synovia podľa svojich čeľadí, jazykov, krajín a obyvateľstva.

Semiti. – 2121-30Aj Semovi, praotcovi všetkých Heberových synov a staršiemu Jafetovmu bratovi, sa narodili synovia. 22Semovi synovia sú Elam, Asýr, Arfaxad, Lud a Aram. 23Aramovi synovia sú Us, Hul, Geter a Mes.

24Arfaxadovi sa narodil Sale, Salemu zasa Heber. 25Heberovi sa narodili dvaja synovia, jeden sa volal Faleg, lebo za jeho čias sa rozdelila zem, a jeho brat sa volal Jektan. 26Od Jektana pochádza Elmodad, Salef, Asarmot, Jare, 27Aduram, Uzal, Dekla, 28Ebal, Abimael, Saba, 29Ofir, Hevila a Jobab. Títo všetci sú Jektanovi synovia. 30Ich sídlo siahalo od Mesy až k Sefaru, k východným vrchom. 31Toto sú Semovi synovia podľa svojich čeľadí, jazykov, krajín a obyvateľstva. 32To sú čeľade Noemových synov podľa svojich rodov a národov. Z nich sa potom po potope rozvetvili národy na zemi.

Zmätenie reči a rozídenie ľudstva. – 111,1-9Vtedy bol na celej zemi jeden jazyk a rovnaké slová. 22Keď sa pohli z východu, našli v krajine Senaár rovinu a osadili sa na nej.

3Tu si povedali jeden druhému: „Poďme, narobme tehál a vypáľme ich v ohni!“ Tehly im slúžili namiesto kameňa a asfalt namiesto malty. 4Potom povedali: „Poďme, postavme si mesto a vežu, ktorej vrchol bude siahať až do neba, spravme si tak pomník, aby sme sa neroztratili po celej zemi!“ 5Tu zostúpil Pán, aby videl mesto a vežu, ktoré stavali ľudia, 6a povedal: „Hľa, sú jedným národom, všetci majú jeden jazyk; toto je začiatok ich činov a veru neodstúpia od ničoho z toho, čo si zaumienili urobiť. 7Poďme, zostúpme a pomäťme tam ich jazyk, aby nik nerozumel reči druhého!“ 8A takto ich Pán odtiaľ rozohnal po celej zemi a mesto prestali stavať. 99Preto ho nazvali Bábelom, lebo tam Pán zmiatol reč celej zeme a Pán ich odtiaľ rozohnal po celej zemi.

Sedem rodokmeňov. – 1010-26Toto je Semovo potomstvo: Dva roky po potope, keď mal Sem sto rokov, narodil sa mu Arfaxad. 11Po Arfaxadovom narodení žil Sem päťsto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 12Keď mal Arfaxad tridsaťpäť rokov, narodil sa mu Sale. 13Po Saleho narodení žil Arfaxad ešte štyristotri rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 14Keď mal Sale tridsať rokov, narodil sa mu Heber. 15Po Heberovom narodení žil Sale ešte štyristotri rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 16Keď mal Heber tridsaťštyri rokov, narodil sa mu Faleg. 17Po Falegovom narodení žil Heber ešte štyristotridsať rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 18Keď mal Faleg tridsať rokov, narodil sa mu Reu. 19Po Reuovom narodení žil Faleg ešte dvestodeväť rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 20Keď mal Reu tridsaťdva rokov, narodil sa mu Sarug. 21Po Sarugovom narodení žil Reu ešte dvestosedem rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 22Keď mal Sarug tridsať rokov, narodil sa mu Nachor. 23Po Nachorovom narodení žil Sarug ešte dvesto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 24Keď mal Nachor dvadsaťdeväť rokov, narodil sa mu Táre. 25Po Táreho narodení žil Nachor ešte stodevätnásť rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 26Keď mal Táre sedemdesiat rokov, narodil sa mu Abram, Nachor a Aran.

Dejiny Patriarchov, 11,27 – 50,26

Dejiny Abrahámove, 11,27 – 25,10

Abrahámovo príbuzenstvo. – 2727-32Toto je Táreho potomstvo: Táremu sa narodil Abram, Nachor a Aran a Aranovi sa narodil Lot. 28Aran však zomrel ešte za života svojho otca Táreho vo svojej rodnej krajine, v Chaldejskom Ure. 29Abram a Nachor sa oženili. Abramova žena sa volala Sarai a Nachorova žena mala meno Melcha. Bola Aranovou dcérou, ktorý bol otcom Melchy a otcom Jeschy. 30Sarai však bola neplodná; nemala detí. 31A Táre vzal svojho syna Abrama, svojho vnuka, Aranovho syna Lota, aj svoju nevestu, ženu svojho syna Abrama, Sarai, vyviedol ich z Chaldejského Uru a išli do krajiny Kanaán. Prišli až do Haranu a tam sa osadili. 32Táreho dní bolo dvestopäť rokov, keď Táre zomrel v Harane.