Zmätenie reči a rozídenie ľudstva. –
111,1-9
Vtedy bol na celej zemi jeden jazyk a rovnaké slová.
22
Keď sa pohli z východu, našli v krajine Senaár rovinu a osadili sa na nej.
3Tu si povedali jeden druhému: „Poďme, narobme tehál a vypáľme ich v ohni!“ Tehly im slúžili namiesto kameňa a asfalt namiesto malty.
4Potom povedali: „Poďme, postavme si mesto a vežu, ktorej vrchol bude siahať až do neba, spravme si tak pomník, aby sme sa neroztratili po celej zemi!“
5Tu zostúpil Pán, aby videl mesto a vežu, ktoré stavali ľudia,
6a povedal: „Hľa, sú jedným národom, všetci majú jeden jazyk; toto je začiatok ich činov a veru neodstúpia od ničoho z toho, čo si zaumienili urobiť.
7Poďme, zostúpme a pomäťme tam ich jazyk, aby nik nerozumel reči druhého!“
8A takto ich Pán odtiaľ rozohnal po celej zemi a mesto prestali stavať.
99
Preto ho nazvali Bábelom, lebo tam Pán zmiatol reč celej zeme a Pán ich odtiaľ rozohnal po celej zemi.