Kniha Genezis   –   Gn 49

Jakubove požehnania. – 1Potom Jakub zavolal svojich synov a povedal:

„Zhromaždite sa, aby som vám oznámil,
čo na vás čaká v ďalekých dňoch!

2

Zídite sa a počúvajte, Jakubovi synovia,
počujte Izraela, otca svojho!
349,3

Ruben! Ty si môj prvorodený,
ty si moja sila a prvotina mojej mužskosti.
Prvý si v hodnosti a prvý v moci!

 4

Prekypoval si sťa voda: nuž nebudeš prvým,
lebo si vstúpil na lôžko svojho otca
a zneuctil si ho – na moje lôžko vystúpil!
55

Simeon a Lévi sú praví bratia,
ľstivosť a násilie sú ich zbrane,

 66

do ich kruhu moja duša nevkročí
a k ich jednote sa moja sláva nepripojí!
Veď vo svojej zúrivosti mužov povraždili
a vo svojej ukrutnosti býky mrzačili.

 7

Nech je prekliata ich zúrivosť, lebo bola náramná,
aj ich hnev, lebo taký hrozný bol!
V Jakubovi ich rozdelím
a rozhádžem ich v Izraeli.
88

Júda, ty si ten,
ktorého budú chváliť tvoji bratia!
Tvoja ruka je na šiji tvojich nepriateľov,
pred tebou sa synovia tvojho otca skláňajú.

 9

Levom mladým si, Júda:
od koristi si vstal, syn môj,
na odpočinok si si ľahol sťa lev,
ako levica: ktože ho zobudí?!

 1010

Neoddiali sa žezlo od Júdu,
ani berla od jeho nôh,
kým nepríde (Ten), ktorému prislúcha (žezlo)
a ku ktorému sa pritúlia národy.

 11

K viniču priväzuje svoje oslíča
a k vzácnej réve mláďa svojej oslice.
Vo víne si perie odev
a v hroznovej krvi svoj plášť.

 12

Jeho oči sú černejšie od vína
a jeho zuby belšie nad mlieko.
1313

Zabulon býva na morskom pobreží,
je blízko prístavu pre lode
a bok jeho hranice je pri Sidone.

 1414

Isachar je osol kostnatý,
čo odpočíva za ohradami,

 15

a keď videl, že odpočinok je taký sladký
a že kraj je taký nádherný,
sklonil svoju šiju pod bremeno
a stal sa sluhom poddaným.
1616 n.

Dan vymôže právo svojmu ľudu
ako jeden z kmeňov Izraela.

 17

Dan bude hadom na ceste,
zmijou rohatou na chodníku,
čo hryzie koňa pri kopyte,
takže jeho jazdec padá dozadu.

 18

Na tvoju spásu ja vyčkávam, Pane!
19

Gad – doliehajú naň bandy zbojnícke,
lež on im šliape na päty.

 20

Aser má jedla nadbytok,
ba dodáva i kráľovské lahôdky.

 21

Neftali je sťa rýchla jelenica,
preukáže sa krásnymi rečami.
2222-26

Ovocný stromček je Jozef
ovocný stromček pri prameni,
jeho ratoliestky prerastajú múr.

 23

I roztrpčovali ho, hádali sa s ním
a napádali ho kušostrelci.

 24

No jeho luk je pevný
a obratná je sila jeho rúk

 25

pre pomoc Mocného Jakubovho
odtiaľ, kde pastier a Skala Izraela je,
pre Boha tvojho otca, ktorý ti pomáha,
a pre Všemohúceho, ktorý ťa požehnáva
požehnaniami nebies zhora,
požehnaniami hlbín, čo ležia dolu,
požehnaniami pŕs a lona.

 26

Požehnania tvojho otca, ktoré prevyšujú
požehnania večných vrchov
a vzácnosť výšin odvekých,
nech zostúpia na hlavu Jozefovi,
na temä kniežaťa jeho bratov!
2727

Benjamín je dravý vlk,
čo ráno korisť zožiera
a večer korisť delí.“

28Toto sú všetky izraelské kmene a je ich dvanásť. A toto im hovoril ich otec, keď ich žehnal. Každému z nich dal primerané požehnanie.

Jakubovo ostatné želanie a smrť. – 2929Potom im prikázal toto: „Ja sa pripojím k svojmu ľudu, pochovajte ma pri mojom otcovi v jaskyni na pozemku Hetejca Efrona, 3030v jaskyni na poli v Makpele, východne od Mambre v krajine Kanaán, na pozemku, ktorý kúpil Abrahám od Hetejca Efrona na dedičné pohrebisko. 31Veď tam pochovali Abraháma a jeho ženu Sáru, tam pochovali Izáka a jeho ženu Rebeku a tam som pochoval aj Liu. 32Pozemok a jaskyňa bola kúpená od Hetejcov.“

3333Keď Jakub skončil odkaz pre svojich synov, vyložil si nohy na lôžko a skonal. Tak sa pripojil k svojmu ľudu.