Výrok, ktorý dostal vo videní prorok Habakuk.

Dokedy mám volať, Pane, a nevyslyšíš?
Kričím k tebe: „Násilie!“, a nezachraňuješ?

Prečo mi dáš vidieť hriech
a pozeráš na nešťastie?
Útlak a násilie je predo mnou,
rodí sa spor a vzniká zvada.

Preto sa ochromuje zákon
a nikdy neprerazí právo,
lebo bezbožník obchádza spravodlivého;
preto vychádza pokrivené právo.

„Pozrite medzi národy a viďte
a zhrozíte sa úžasne,
lebo vo vašich dňoch vykonám čin,
že neuveríte, keď vám ho rozpovedia.

Lebo, hľa, ja vzbudím Chaldejcov,
hrozný a obratný národ,
ktorý sa rozíde po šírej zemi,
aby dobyl obydlia, ktoré nie sú jeho.

Úžasný je a strašný,
jeho právo a pýcha vychádza od neho.

Ľahšie než leopardy sú jeho kone,
rýchlejšie ako vlky za večera;
jeho jazdci sa ženú,
jeho jazdci prichádzajú zďaleka,
letia sťa orol, keď sa vrhá na korisť.

Každý kráča za násilím,
všetky ich tváre sú východný vietor,
nakopia zajatcov ako piesku.

Posmech si robí z kráľov,
kniežatá sú mu na výsmech,
vysmieva sa každej pevnosti,
nakopí piesku a zaujme ju.

Nato mu nadmieru ožije duch,
prehreší sa, svoju silu pokladá za boha.“

Či nie si ty, Pane, od pradávna?
Môj Bože, môj Svätý, nezomrieme!
Pane, pre súd si ho ustanovil;
Skala, pre karhanie si ho postavil.

Máš čisté oči, nechceš vidieť zlo
a nemôžeš hľadieť na nešťastie.
Prečo hľadíš mlčky na protivníkov,
keď zločinci hlcú lepších od seba?

Ľudí robíš podobnými rybám v mori,
plazom, ktoré nemajú vládcu.

Všetkých vylovil svojou udicou,
povyťahoval svojou sieťou
a pozbieral ich do svojho čereňa,
preto sa raduje a plesá.

Za to obetuje svojej sieti,
prináša kadidlo svojmu čereňu,
veď ich pomocou má tučný podiel
a mastný pokrm.

Či má preto vyprázdňovať svoju sieť
a ustavične bez milosti zabíjať národy?