List Hebrejom   –   Hebr 1,5 – 4,13

I. Kristus je väčší ako anjeli, 1,5 – 2,18

Dôkazy z Písma. – 55-145Veď kedy komu z anjelov povedal:

„Ty si môj syn,
ja som ťa dnes splodil“

a opäť: „Ja budem jeho otcom a on bude mojím synom“?

66A znova, keď uvádza prvorodeného na svet, hovorí:

„Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli.“

77Anjelom zasa hovorí:

„On robí svojich anjelov vetrami
a svojich služobníkov ohnivými plameňmi.“

88-9Ale Synovi:

„Tvoj trón, Bože, je na veky vekov
a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.

9

Miloval si spravodlivosť a nenávidel si neprávosť;
preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal
olejom plesania viac ako tvojich druhov.“

1010-12A:

„Ty, Pane, si na počiatku stvoril zem,
aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

11

Ony sa pominú, ale ty zostaneš
a všetci sťa odev zostarnú,

12

zvinieš ich ako plášť,
ako odev a zmenia sa.
Ale ty si vždy ten istý a tvoje roky sa nepominú.“

13A kedy ktorému z anjelov povedal:

„Seď po mojej pravici,
kým nepoložím tvojich nepriateľov
za podnožku tvojim nohám“?

1414Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu?

Povzbudenie. – 12, 1-4Preto musíme dávať tým väčší pozor na to, čo sme počuli, aby nás nestrhol prúd mimo. 22Lebo ak už slovo, ktoré vyslovili anjeli, bolo pevné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu, 3ako unikneme my, ak zanedbáme takú spásu? Prvý ju začal ohlasovať Pán, potom nám ju potvrdili tí, čo ho počuli, 4a Boh ju dosvedčoval znameniami, zázrakmi a rozličnými prejavmi moci a udeľovaním Ducha Svätého podľa svojej vôle.

Kristus nás vykúpil, nie anjeli. – 55-9Veď nie anjelom podriadil budúci svet, o ktorom hovoríme. 66Tak svedčí ktosi na ktoromsi mieste:

„Čože je človek, že naň pamätáš,
a syn človeka, že sa ho ujímaš?

7

Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov,
slávou a cťou si ho ovenčil

8

a všetko si mu položil pod nohy.“

Keď mu teda všetko podriadil, nenechal nič, čo by mu nebolo podriadené. Teraz ešte nevidíme, že mu je všetko podrobené, 9ale vidíme, že ten, ktorý bol stvorený len o niečo menší od anjelov, Ježiš, bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby z Božej milosti okúsil smrť za všetkých.

10Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením. 1111Lebo aj ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, 1212keď hovorí:

„Tvoje meno zvestujem svojim bratom
a uprostred zhromaždenia budem ťa velebiť.“

1313Ďalej: „Ja budem v neho dúfať.“
A zasa: „Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Boh.“

1414A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, 15a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. 16Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. 1717Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. 18A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.

II. Ježiš – verný a spolucítiaci veľkňaz, 3,1 – 5,10

Kristus je väčší ako Mojžiš. – 13, 1-6Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania. 2On je verný tomu, ktorý ho ustanovil, ako bol aj Mojžiš v celom jeho dome. 3Ale on je hoden o toľko väčšej slávy od Mojžiša, o koľko väčšiu česť má staviteľ domu ako dom. 4Lebo každý dom musí niekto postaviť; a ten, kto postavil všetko, je Boh. 5Aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome ako služobník, aby dosvedčil to, čo sa malo neskôr povedať. 6Ale Kristus ako Syn je nad jeho domom; a jeho domom sme my, ak si zachováme pevnú dôveru a slávnu nádej.

Ako vstúpiť do Božieho pokoja. – 77-11Preto, ako hovorí Duch Svätý:

„Dnes, keď počujete jeho hlas,

88 a 15

nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure,
v deň pokúšania na púšti,

9

kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma,
hoci videli moje skutky

10

štyridsať rokov.
Preto som sa rozhneval na toto pokolenie
a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi;
tí veru nepoznali moje cesty.

1111

Ako som v svojom hneve prisahal:
Nevojdú do môjho pokoja!“

12Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, 1313ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. 1414Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca, 15ako sa hovorí:

„Dnes, keď počujete jeho hlas,
nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure.“

16Kto sú to však tí, čo počuli a búrili sa? Vari nie všetci, čo vyšli pod Mojžišovým vedením z Egypta? 1717A na ktorých sa hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili, a ich telá popadali na púšti? 18A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho pokoja, ak nie tým, čo neuverili? 19A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.

Posvätná bázeň. – 14, 1 n.Bojme sa teda, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, kým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho pokoja! 2Veď aj nám sa hlásalo evanjelium tak ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo sa nespojili vierou s tými, ktorí ho počuli. 3A do pokoja vchádzame my, čo sme uverili, ako povedal:

„Ako som v svojom hneve prisahal:
Nevojdú do môjho pokoja!“,

hoci je dielo dokončené od stvorenia sveta. 44Lebo kdesi povedal o siedmom dni takto: „V siedmy deň si Boh odpočinul od všetkých svojich diel.“ 5A tu zasa: „Nevojdú do môjho pokoja!“ 6Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, a tí, ktorým sa prvým ohlasovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť, 7znova určuje istý deň, „Dnes“, keď po toľkom čase hovorí v Dávidovi, ako sa už povedalo:

„Dnes, keď počujete jeho hlas,
nezatvrdzujte svoje srdcia.“

8Lebo keby ich bol Jozue voviedol do pokoja, nehovorilo by sa po tomto o inom dni. 99A tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud. 10Lebo kto vošiel do jeho pokoja, aj on si odpočinul od svojich diel ako Boh od svojich.

11Usilujme sa teda vojsť do onoho pokoja, aby nik nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti. 12Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. 13A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.