Prológ, 1,1-4

Vznešenosť vteleného Božieho Syna. – 11, 1-4Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. 22V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet. 33On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a udržuje všetko svojím mocným slovom. Preto keď vykonal očistenie od hriechov, zasadol po pravici velebnosti na výsostiach; 44a stal sa o toľko vyšším od anjelov, o koľko vznešenejšie meno zdedil než oni.

I. Kristus je väčší ako anjeli, 1,5 – 2,18

Dôkazy z Písma. – 55-145Veď kedy komu z anjelov povedal:

a opäť: „Ja budem jeho otcom a on bude mojím synom“?

66A znova, keď uvádza prvorodeného na svet, hovorí:

77Anjelom zasa hovorí:

88-9Ale Synovi:

1010-12A:

13A kedy ktorému z anjelov povedal:

1414Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu?

Povzbudenie. – 12, 1-4Preto musíme dávať tým väčší pozor na to, čo sme počuli, aby nás nestrhol prúd mimo. 22Lebo ak už slovo, ktoré vyslovili anjeli, bolo pevné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu, 3ako unikneme my, ak zanedbáme takú spásu? Prvý ju začal ohlasovať Pán, potom nám ju potvrdili tí, čo ho počuli, 4a Boh ju dosvedčoval znameniami, zázrakmi a rozličnými prejavmi moci a udeľovaním Ducha Svätého podľa svojej vôle.

Kristus nás vykúpil, nie anjeli. – 55-9Veď nie anjelom podriadil budúci svet, o ktorom hovoríme. 66Tak svedčí ktosi na ktoromsi mieste:

Keď mu teda všetko podriadil, nenechal nič, čo by mu nebolo podriadené. Teraz ešte nevidíme, že mu je všetko podrobené, 9ale vidíme, že ten, ktorý bol stvorený len o niečo menší od anjelov, Ježiš, bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby z Božej milosti okúsil smrť za všetkých.

10Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením. 1111Lebo aj ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, 1212keď hovorí:

1313Ďalej: „Ja budem v neho dúfať.“
A zasa: „Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Boh.“

1414A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, 15a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. 16Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. 1717Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. 18A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.

II. Ježiš – verný a spolucítiaci veľkňaz, 3,1 – 5,10

Kristus je väčší ako Mojžiš. – 13, 1-6Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania. 2On je verný tomu, ktorý ho ustanovil, ako bol aj Mojžiš v celom jeho dome. 3Ale on je hoden o toľko väčšej slávy od Mojžiša, o koľko väčšiu česť má staviteľ domu ako dom. 4Lebo každý dom musí niekto postaviť; a ten, kto postavil všetko, je Boh. 5Aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome ako služobník, aby dosvedčil to, čo sa malo neskôr povedať. 6Ale Kristus ako Syn je nad jeho domom; a jeho domom sme my, ak si zachováme pevnú dôveru a slávnu nádej.

Ako vstúpiť do Božieho pokoja. – 77-11Preto, ako hovorí Duch Svätý:

12Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, 1313ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. 1414Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca, 15ako sa hovorí:

16Kto sú to však tí, čo počuli a búrili sa? Vari nie všetci, čo vyšli pod Mojžišovým vedením z Egypta? 1717A na ktorých sa hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili, a ich telá popadali na púšti? 18A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho pokoja, ak nie tým, čo neuverili? 19A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.

Posvätná bázeň. – 14, 1 n.Bojme sa teda, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, kým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho pokoja! 2Veď aj nám sa hlásalo evanjelium tak ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo sa nespojili vierou s tými, ktorí ho počuli. 3A do pokoja vchádzame my, čo sme uverili, ako povedal:

hoci je dielo dokončené od stvorenia sveta. 44Lebo kdesi povedal o siedmom dni takto: „V siedmy deň si Boh odpočinul od všetkých svojich diel.“ 5A tu zasa: „Nevojdú do môjho pokoja!“ 6Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, a tí, ktorým sa prvým ohlasovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť, 7znova určuje istý deň, „Dnes“, keď po toľkom čase hovorí v Dávidovi, ako sa už povedalo:

8Lebo keby ich bol Jozue voviedol do pokoja, nehovorilo by sa po tomto o inom dni. 99A tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud. 10Lebo kto vošiel do jeho pokoja, aj on si odpočinul od svojich diel ako Boh od svojich.

11Usilujme sa teda vojsť do onoho pokoja, aby nik nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti. 12Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. 13A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.

Ježiš – pravý veľkňaz. – 1414-1614Keďže teda máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. 15Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. 16Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.

15, 1-3Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy 2a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti. 3A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého.

44-6Ale túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona. 55Tak ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal:

66ako aj na inom mieste hovorí:

77-10On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. 8A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti; 9a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú, 10keď ho Boh vyhlásil za veľkňaza podľa radu Melchizedechovho.

III. Autentické kňazstvo Ježiša Krista, 5,11 – 10,18

Varovanie pred ochabnutím. – 1111-14O tom by sme mali veľa čo hovoriť, ale je to ťažké vysvetliť, pretože ste zleniveli počúvať. 12Lebo hoci by ste po toľkom čase sami mali byť učiteľmi, znova potrebujete, aby vás niekto učil začiatočným prvkom Božích slov. Stali ste sa takými, čo potrebujú mlieko, a nie pevný pokrm. 1313A nik, kto dostáva mlieko, nechápe slovo spravodlivosti, lebo je ešte dieťa. 14Pevný pokrm je pre dokonalých, pre tých, čo návykom majú vycvičené zmysly na rozlišovanie dobra od zla.

16, 1Preto nechajme bokom začiatočné učenie o Kristovi a povznesme sa k dokonalosti. Neklaďme znova základy: o pokání z mŕtvych skutkov a viere v Boha, 22učenie o krstoch, o vkladaní rúk, o vzkriesení z mŕtvych a večnom súde. 3A to urobíme, ak to Boh dovolí.

44-84Veď nie je možné, aby tí, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar, tí, čo sa stali účastníkmi Ducha Svätého, 55zakúsili dobré Božie slovo a sily budúceho veku, 6a potom odpadli, aby sa znova obnovili pokáním, pretože v sebe znova križujú Božieho Syna a vystavujú ho na posmech. 7Aj zem, ktorá pije dážď, čo na ňu často padá, a rodí užitočnú bylinu tým, pre koho ju obrábajú, dostáva požehnanie od Boha. 8Ak však rodí tŕnie a bodľač, je zavrhnutá a blízka kliatbe; jej koniec je spálenie.

99-12Milovaní, aj keď takto hovoríme, sme presvedčení, že vy ste na tom lepšie a bližšie k spáse. 1010Veď Boh nie je nespravodlivý, že by zabudol na vaše skutky a na lásku, ktorú ste prejavili jeho menu, keď ste posluhovali – a ešte posluhujete – svätým. 11Ale túžime, aby každý z vás prejavoval rovnakú horlivosť za plné rozvinutie nádeje až do konca, 12aby ste nezleniveli, ale aby ste napodobňovali tých, čo vierou a vytrvalosťou sú dedičmi prisľúbení.

1313Lebo keď Boh dával prisľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého 14slovami: „Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím.“ 15A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie. 16Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého ich sporu. 17A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, 18aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočište v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej. 1919Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá preniká až do vnútra za oponu, 20kam za nás vošiel ako predchodca Ježiš, keď sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho.

A. Kristova prednosť pred levitskými kňazmi, 7,1-28

Melchizedech – predobraz Krista. – 17, 1-101Tento Melchizedech, kráľ Salema, kňaz najvyššieho Boha, vyšiel totiž v ústrety Abrahámovi, ktorý sa vracal z porážky kráľov, a požehnal ho. 2A Abrahám mu odovzdal desiatok zo všetkého. Jeho meno sa prekladá najprv ako kráľ spravodlivosti, ale potom aj kráľ Salema, čo znamená kráľ Pokoja. 3Je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa, ani jeho dni nemajú začiatku, ani jeho život nemá konca. A tak pripodobnený Božiemu Synovi zostáva kňazom naveky.

4Pozrite sa len, aký je veľký, keď mu aj patriarcha Abrahám dal desiatok z najlepšieho! 5A iste aj tí, čo z Léviho synov dostávajú kňazský úrad, majú príkaz brať podľa zákona desiatky od ľudu, to jest od vlastných bratov, hoci aj oni vyšli z Abrahámových bedier. 6Ale ten, čo k nim nepatrí podľa rodu, vzal desiatok od Abraháma a požehnal toho, ktorý mal prisľúbenia. 7A je nesporné, že väčší požehnáva menšieho.

88A potom: tu berú desiatky smrteľní ľudia, tam však ten, o ktorom sa vydáva svedectvo, že žije. 9Ba dalo by sa povedať, že skrze Abraháma odovzdal desiatky aj Lévi, ktorý prijíma desiatky; 1010veď bol ešte v bedrách otca, keď mu vyšiel v ústrety Melchizedech.

Zrušenie levitského kňazstva. – 1111-17Keby sa teda dokonalosť bola dosiahla prostredníctvom levitského kňazstva, lebo pod ním ľud dostal zákon, načo by bol musel povstať ešte iný kňaz podľa radu Melchizedechovho, a nenazvať ho podľa radu Áronovho? 12Lebo keď sa zmení kňazstvo, musí sa zmeniť aj zákon. 13A ten, o ktorom sa toto hovorí, je z iného kmeňa, z ktorého nik nekonal službu pri oltári. 14Veď je známe, že náš Pán vzišiel z Júdu a vzhľadom na tento kmeň Mojžiš nič nepovedal o kňazoch.

15A toto je ešte zrejmejšie, keď povstáva iný kňaz podobný Melchizedechovi, 16ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života. 17Veď o ňom znie svedectvo:

18Tým sa ruší predchádzajúce prikázanie, lebo je slabé a neužitočné, 19– veď zákon nič nepriviedol k dokonalosti – a zavádza sa lepšia nádej, vďaka ktorej sa blížime k Bohu.

2020-25A pretože sa to nestalo bez prísahy, – tamtí sa totiž stali kňazmi bez prísahy, 2121tento však s prísahou toho, ktorý mu povedal:

22Ježiš sa stal ručiteľom o toľko lepšej zmluvy.

23A tamtí sa mnohí stali kňazmi, lebo im smrť bránila zostať, 24no tento, pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného. 25Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.

Trvácnosť Kristovho kňazstva. – 26Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, 27ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. 28Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky.

B. Prvenstvo kultu svätyne a prostredníctva Krista kňaza, 8,1 – 9,28

Nové kňazstvo a nová svätyňa. – 1Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach 2ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán, a nie človek.

3Lebo každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety. Preto aj on musel mať niečo, čo by obetoval. 4Keby bol teda na zemi, ani by nebol kňazom, pretože sú tu takí, čo prinášajú dary podľa zákona. 58, 5No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako bolo nariadené Mojžišovi, keď mal zhotoviť stánok: „Hľaď,“ povedal mu, „aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu.“ 6Teraz však dostal o toľko vznešenejšiu službu, o koľko je lepšia zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo sa zakladá na lepších prisľúbeniach. 7Veď keby tá prvá bola bývala bez chyby, nebolo by sa hľadalo miesto pre druhú. 88-12Lebo keď ich karhá, hovorí: „Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu; 9nie takú zmluvu, akú som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Lebo oni nezotrvali v mojej zmluve a ja som ich opustil, hovorí Pán. 10Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich mysle a vpíšem im ich do srdca; a budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 11A nik už nebude poúčať svojho druha ani brat svojho brata slovami: »Poznaj Pána,« lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho až po najväčšieho z nich, 12pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si už nespomeniem.“

13Keď povedal „novú“, vyhlásil prvú za starú; čo však je prežité a zostarlo, je blízko zániku.

Kristus vstupuje do nebeskej svätyne. – 1Teda aj prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú Svätyňu. 29, 2Bol zhotovený prvý stánok, v ktorom bol svietnik, stôl a obetné chleby, a nazýva sa Svätyňa. 33Za druhou oponou bol stánok, ktorý sa volá Svätyňa svätých. 44Tam bol zlatý kadidlový oltár a archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule zmluvy. 55Nad ňou boli cherubíni slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. O tom teraz netreba podrobne hovoriť.

66Odkedy je toto tak zariadené, do prvého stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužbu, 77ale do druhého iba veľkňaz raz do roka; a to nie bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky i za priestupky ľudu. 8Tým Duch Svätý naznačuje, že kým stojí prvý stánok, cesta do svätyne ešte nie je zjavná. 99Toto je podobenstvo pre terajší čas, podľa ktorého sa prinášajú dary a obety, ktoré nemôžu vo svedomí urobiť dokonalým toho, kto prináša obetu; 10lebo spočívajú iba v pokrmoch a nápojoch a v rozličných umývaniach, čo sú vonkajšie predpisy, ktoré platia až do času nápravy.

Účinnosť Kristovho kňazstva. – 1111Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta, 12raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie. 1313Lebo ak už krv capov a býkov a popol z jalovice pokropením poškvrnených posväcuje, aby boli telesne čistí, 1414o čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny; očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.

Kristus spečaťuje novú zmluvu svojou krvou. – 15A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby smrťou podstúpenou na vykúpenie z previnení spáchaných za prvej zmluvy dostali tí, čo sú povolaní, prisľúbenie večného dedičstva. 16Lebo kde je závet, musí sa dokázať smrť závetcu. 17Veď závet nadobúda účinnosť smrťou, neplatí, kým žije ten, kto závet urobil. 18Preto ani prvá zmluva nebola uzavretá bez krvi. 19Keď totiž Mojžiš oznámil všetkému ľudu všetky prikázania podľa zákona, vzal krv teliat a capov s vodou, so šarlátovou vlnou a yzopom a pokropil samu knihu aj všetok ľud, 2020hovoriac: „Toto je krv zmluvy, ktorú pre vás nariadil Boh.“ 2121Podobne pokropil krvou aj stánok a všetko bohoslužobné náčinie. 22A podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia.

23Podoby nebeských vecí bolo treba takto očisťovať; no nebeské veci samy lepšími obetami, ako sú tamtie. 24Kristus totiž nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. 25Ani nie preto, aby seba samého viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do Svätyne s cudzou krvou. 26Inak by bol musel trpieť už mnohokrát od stvorenia sveta. On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech: 27A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd, 2828tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví – bez hriechu – na spásu tým, čo ho očakávajú.

C. Rekapitulácia: Kristova obeta prevyšuje starozákonné obety, 10,1-18

Neúčinnosť starozákonných obiet. – 110, 1Keďže zákon je len tieň budúcich dobier, a nie vlastný obraz vecí, nikdy nemôže tými istými obetami, prinášanými bez prestania každý rok, urobiť dokonalými tých, čo prichádzajú. 2Veď či by ich neboli prestali prinášať, keby tí, čo konajú bohoslužbu, boli bývali raz navždy očistení a nemali by už vedomie, že sú hriešni? 3Ale práve nimi sa z roka na rok koná pripomienka na hriechy, 4lebo je nemožné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy. 55-7Preto keď prichádza na svet, hovorí:

8Najprv hovorí: „Obety ani dary, ani obety zápalné, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili“ – a ony sa prinášajú podľa zákona. 9Potom povedal: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu.“ Ruší prvé, aby ustanovil druhé. 10V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy.

Trvalá účinnosť Kristovej obety. – 1111Každý kňaz koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. 12No tento priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. 1313A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. 1414Lebo jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú. 15Dosvedčuje nám to i Duch Svätý, keď povedal:

1616-17„Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; 17a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem.“ 18A kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech.

IV. Vytrvalosť vo viere, 10,19 – 12,29

Pridŕžajme sa nádeje. – 1919-20A keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, 20tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, 21a keď máme veľkňaza nad Božím domom, 2222-24pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. 23Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie. 24Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom. 2525Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň.

Apostatom hrozí strašný súd. – 2626Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy, 27ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov. 2828Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe dvoch alebo troch svedkov; 29uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi, znevažuje krv zmluvy, v ktorej bol posvätený, a tupí Ducha milosti? 3030Veď poznáme toho, ktorý povedal: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím.“ A zasa: „Pán bude súdiť svoj ľud.“ 31Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.

Potrebujeme vytrvalosť. – 3232Len sa rozpomeňte na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v utrpení. 33Raz vás verejne hanobili a sužovali, inokedy ste boli spoločníkmi tých, ktorých stihlo to isté. 34Veď ste spolutrpeli s väzňami a s radosťou ste znášali, keď vás olúpili o majetok; lebo ste vedeli, že máte lepší a trvalý majetok. 35Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. 36Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie.

39My však nepatríme k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria, aby získali život.