Pridŕžajme sa nádeje. –
1919-20A keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv,
20tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo,
21a keď máme veľkňaza nad Božím domom,
2222-24pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou.
23Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie.
24Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom.
2525Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň.
Apostatom hrozí strašný súd. –
2626Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy,
27ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov.
2828Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe dvoch alebo troch svedkov;
29uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi, znevažuje krv zmluvy, v ktorej bol posvätený, a tupí Ducha milosti?
3030Veď poznáme toho, ktorý povedal: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím.“ A zasa: „Pán bude súdiť svoj ľud.“
31Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.