C. Rekapitulácia: Kristova obeta prevyšuje starozákonné obety, 10,1-18

Neúčinnosť starozákonných obiet. – 110, 1Keďže zákon je len tieň budúcich dobier, a nie vlastný obraz vecí, nikdy nemôže tými istými obetami, prinášanými bez prestania každý rok, urobiť dokonalými tých, čo prichádzajú. 2Veď či by ich neboli prestali prinášať, keby tí, čo konajú bohoslužbu, boli bývali raz navždy očistení a nemali by už vedomie, že sú hriešni? 3Ale práve nimi sa z roka na rok koná pripomienka na hriechy, 4lebo je nemožné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy. 55-7Preto keď prichádza na svet, hovorí:

8Najprv hovorí: „Obety ani dary, ani obety zápalné, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili“ – a ony sa prinášajú podľa zákona. 9Potom povedal: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu.“ Ruší prvé, aby ustanovil druhé. 10V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy.

Trvalá účinnosť Kristovej obety. – 1111Každý kňaz koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. 12No tento priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. 1313A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. 1414Lebo jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú. 15Dosvedčuje nám to i Duch Svätý, keď povedal:

1616-17„Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; 17a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem.“ 18A kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech.

IV. Vytrvalosť vo viere, 10,19 – 12,29

Pridŕžajme sa nádeje. – 1919-20A keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, 20tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, 21a keď máme veľkňaza nad Božím domom, 2222-24pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. 23Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie. 24Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom. 2525Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň.

Apostatom hrozí strašný súd. – 2626Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy, 27ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov. 2828Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe dvoch alebo troch svedkov; 29uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi, znevažuje krv zmluvy, v ktorej bol posvätený, a tupí Ducha milosti? 3030Veď poznáme toho, ktorý povedal: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím.“ A zasa: „Pán bude súdiť svoj ľud.“ 31Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.

Potrebujeme vytrvalosť. – 3232Len sa rozpomeňte na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v utrpení. 33Raz vás verejne hanobili a sužovali, inokedy ste boli spoločníkmi tých, ktorých stihlo to isté. 34Veď ste spolutrpeli s väzňami a s radosťou ste znášali, keď vás olúpili o majetok; lebo ste vedeli, že máte lepší a trvalý majetok. 35Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. 36Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie.

39My však nepatríme k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria, aby získali život.