List Hebrejom   –   Hebr 3,7 – 4,3

Ako vstúpiť do Božieho pokoja. – 77-11Preto, ako hovorí Duch Svätý:

„Dnes, keď počujete jeho hlas,

88 a 15

nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure,
v deň pokúšania na púšti,

9

kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma,
hoci videli moje skutky

10

štyridsať rokov.
Preto som sa rozhneval na toto pokolenie
a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi;
tí veru nepoznali moje cesty.

1111

Ako som v svojom hneve prisahal:
Nevojdú do môjho pokoja!“

12Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, 1313ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. 1414Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca, 15ako sa hovorí:

„Dnes, keď počujete jeho hlas,
nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure.“

16Kto sú to však tí, čo počuli a búrili sa? Vari nie všetci, čo vyšli pod Mojžišovým vedením z Egypta? 1717A na ktorých sa hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili, a ich telá popadali na púšti? 18A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho pokoja, ak nie tým, čo neuverili? 19A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.

Posvätná bázeň. – 14, 1 n.Bojme sa teda, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, kým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho pokoja! 2Veď aj nám sa hlásalo evanjelium tak ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo sa nespojili vierou s tými, ktorí ho počuli. 3A do pokoja vchádzame my, čo sme uverili, ako povedal:

„Ako som v svojom hneve prisahal:
Nevojdú do môjho pokoja!“,

hoci je dielo dokončené od stvorenia sveta.