Ako sa len stalo neviestkou
mesto verné,
plné spravodlivosti, pravda v ňom bývala,
teraz však vrahovia!

Tvoje striebro ostalo troskou,
tvoje víno je skazené vodou.

Tvoje kniežatá – hľa, vzbúrenci
a spoločníci zlodejov,
každý má rád dary,
ženie sa za odmenami,
sirote k právu nepomôžu
a žaloba vdovy k nim nedôjde.

Preto hovorí Pán, Jahve zástupov,
Mocný Izraela:
„Beda, ukojím sa nad svojimi protivníkmi
a pomstím sa na svojich nepriateľoch.

Obrátim na teba svoju ruku,
vylúčim sťa lúhom tvoju trosku
a odstránim všetko tvoje olovo.

Potom ti vrátim sudcov ako sprvoti
a tvojich poradcov ako voľakedy.
Vtedy sa budeš zvať mestom spravodlivých,
verným mestom.

Sion bude vykúpený súdom
a jeho obrátení spravodlivosťou.

Záhuba hriešnikom a zločincom tiež!
Čo opustia Boha, tí zahynú.

Budete sa pýriť pre terebinty,
ktoré ste ľúbili,
a hanbiť sa pre záhrady,
na ktorých ste lipli!

Lebo budete sťa terebinta, ktorej lístie padá,
a ako záhrada, ktorá nemá vody.

Mocnár bude pazderím a jeho dielo iskrou,
oboje bude spolu horieť a nezahasí ich nik.“