Výrok nad Babylonom, ktorý videl Izaiáš, syn Amosov.

Na holom vrchu zdvihnite zástavu,
volajte im hlasno, kývajte rukou,
nech vojdú do brán kniežat!

Ja som dal rozkaz svojim zasvätencom,
zavolal som (pre svoj hnev) svojich hrdinov,
tých, čo hrdo jasajú pre moju slávu.

Čuj! Hluk na vrchoch, ako množstva ľudí.
Čuj! Lomoz kráľovstiev zhromaždených národov.
To Pán vojsk prehliada bojovné vojsko.

Idú z ďalekej krajiny,
od končín nebies:
Pán a nástroje jeho hnevu,
aby zničili celú zem.

Kvíľte, lebo blízko je deň Pána,
príde ako pohroma od Všemohúceho.

Preto sklesnú všetky ruky
a každé ľudské srdce ochabne.

I podesia sa, kŕče a bôle dostanú,
budú sa zvíjať ako rodička,
s hrôzou budú hľadieť jeden na druhého:
tvár im bude horieť plameňom.

Hľa, ide deň Pána ukrutný,
rozhnevaný a rozpálený,
aby urobil zo zeme púšť
a jej hriešnikov z nej vyhubil!

Veď hviezdy nebies a ich súhvezdia
nezaskvejú sa svojím leskom,
slnko sa zatmie, len čo vyjde,
a mesiac sa nerozžiari svetlom.

Strescem zločin na svete
a na zločincoch ich vinu
a spravím koniec nadutosti pyšných
a hrdosť násilníkov pokorím.

Mužov spravím vzácnejšími než zlato
a ľudí nad zlato ofírske.

Preto otrasiem nebesami
a zem sa vyšinie zo svojho miesta
pre rozhorčenosť Pána zástupov
v ten deň, keď vzplanie jeho hnev.

Vtedy ako splašená gazela
a ako ovce, ktoré nik nestráži,
obráti sa každý k vlastnému národu
a každý pobeží do svojej krajiny.

Každý dopadnutý bude prebodnutý
a každý dochytený padne mečom.

Pred ich očami rozdrvia im deti,
vyplienia im domy a sprznia im ženy.

Hľa, ja vzbudím proti nim Médov,
ktorí si nevážia striebra
a v zlate nemajú záľubu.

Ich kuše rozdrvia mladíkov
a neušetria plod života,
nad synčekmi sa nezľutuje ich oko.

A Babylon, ozdoba kráľovstiev,
pyšná okrasa Chaldejcov,
bude, ako keď Boh rozvrátil
Sodomu a Gomoru.

Neobývaný bude naveky,
neosídlený na všetky pokolenia;
Arab si tam nepostaví stan
a pastieri tam nebudú košiariť.

Ale bude tam sídliť zver púšte,
sovy naplnia ich domy,
budú tam bývať pštrosy
a capy tam budú poskakovať.

Hyeny budú skučať v jeho kaštieľoch
a šakaly v palácoch rozkoše.

Pán zlámal prút pohanov,
palicu vladárov,

čo zlostne bila ľudstvo
údermi neprestajnými,
podmaňovala v hneve národy
sužovaním neľútostným.

Oddychuje, odpočíva celá zem,
prepukáva jasotom.

Aj cyprusy a cédre Libanonu sa ti tešia:
„Odkedy ležíš, nevystúpi rubač k nám.“

Podsvetie zdola sa pre teba rozruší
v ústrety tvojmu príchodu;
vzbudzuje pre teba tiene,
všetkých mocnárov zeme
vyzdvihuje z ich trónov,
všetkých kráľov národov.

Títo všetci sa ozvú,
prehovoria k tebe:
„I ty si omdlel ako my,
nám si sa stal rovným?

Do pekla je zvrhnutá tvoja sláva,
zunenie tvojich hárf.
Pod tebou je rozostretá chrobač
a červy sú tvojou prikrývkou.“

Ako si padla z neba,
žiarivá zornička!
Zrazený si k zemi,
čo si vládol nad národmi.

Veď v srdci si si hovoril:
„Do nebies vystúpim,
až nad Božie hviezdy
vyvýšim svoj trón,
sídliť chcem na vrchu zhromaždenia,
na stráňach severu.

Vystúpim do výšin oblakov,
prirovnám sa Najvyššiemu.“

Lenže do podsvetia si zvrhnutý,
na stráne priepasti.

Čo ťa uzrú, obzrú si ťa,
hútať budú o tebe:
„Či toto je muž, čo rozbúril zem,
zatriasol ríšami,

čo svet obrátil na pustatinu,
jeho mestá zrúcal
a jeho väzňom nepootváral dom väznenia?“

Králi národov všetci spočívajú v sláve,
každý vo svojom dome.

Ty však si vyhodený bez hrobu
ako odporná vetva
– pokrytý zabitými,
ktorých meč prebodal –

19fako pošliapaná mŕtvola.

19eK tým, čo zostúpia do kamenných hrobov,

nepridružíš sa pri pohrebe,
lebo si zničil vlastnú krajinu,
svoj vlastný ľud vyvraždil.
Nikdy nik nespomenie
semeno zločincov.

Postavte popravisko jeho synom
pre zločin ich otcov,
aby nepovstali a nepodmanili si zem
a nezaplnili svet mestami.

Takto prisahal Pán zástupov:
„Veru, ako som zamýšľal, tak bude
a ako som ustanovil, tak sa stane,

že zlomím Asýrsko vo svojej krajine
a na svojich vrchoch ho pošliapem,
takže sa vzdiali od nich jeho jarmo
a stratí sa z ich ramien jeho bremeno.“

To je ustanovenie, ustanovené nad celou zemou,
a to je ruka, vystretá nad všetky národy.

Veď Pán zástupov rozhodol, ktože to zlomí?
Jeho ruka je vystretá, ktože ju odstráni?

V roku smrti kráľa Achaza odznel tento výrok:

„Neteš sa ty, Filištínsko celé,
že prút toho, čo ťa bil, je zlomený,
bo z koreňa hada vyjde vretenica
a jej plodom bude okrídlený drak.

I budú sa pásť prvorodení biednych
a chudobní budú sídliť v bezpečí,
tvoj koreň však hladom usmrtím
a tvojich pozostalých zabijem.

Kvíľ, brána, plač, mesto,
des sa, Filištínsko celé,
lebo od severu prichádza dym
a nik neodchádza od svojich čiat.“

A čo sa odpovie poslom pohanov?
Že Pán založil Sion
a na ňom sa ukryjú biedni jeho ľudu.