Kniha proroka Izaiáša   -   Iz 2,6–22

Národ ide za bohatstvom a modlami

66

Veru, zavrhol si svoj ľud, dom Jakubov,
lebo žijú podľa príkladu susedov:
majú veštcov ako Filištínci
a s potomkami cudzincov sa spolčujú.

7

Jeho krajina je plná striebra a zlata
a niet konca jeho pokladom.
Jeho krajina je plná koní
a niet konca jeho povozom.

8

Jeho krajina je preplnená modlami,
klaňajú sa dielu svojich rúk,
ktoré urobili ich prsty:

99

a kloní sa človek, korí sa každý.
Nie, neodpusť im to!

Zahynie bohatstvo i modly

10

Zájdi do skaly, schovaj sa do prachu
od strachu pred Pánom
a pred velebou jeho slávy.

11

Pyšné oči človeka sa sklopia
a pokorí sa hrdosť ľudí;
len Pán sám bude povýšený v ten deň.

1212

Lebo deň Pána zástupov bude
nad všetkým pyšným a vyvýšeným
a nad všetkým hrdým; i bude to znížené.

1313

Nad všetkými cédrami Libanonu,
vysokými a hrdými,
nad všetkými dubmi Bášanu,

14

nad všetkými vysokými horami,
nad všetkými hrdými kopcami,

15

nad každou vysokou vežou,
nad každým hradným múrom,

1616

nad každou taršišskou loďou
a nad každou pôvabnou krásou.

17

Pokorená bude pýcha človeka
a znížená bude povýšenosť ľudí.
Len Pán bude povýšený v ten deň,

18

modly však úplne zmiznú.

19

Vojdú do skalných jaskýň
a do priekop zeme
od strachu pred Pánom
a pred velebou jeho slávy,
až povstane podesiť zem.

2020

V ten deň zahodí človek
svojich strieborných bôžikov
a svojich zlatých bôžikov
- ktorých si urobil na poklonu -
krtom a netopierom,

21

aby zaliezol do trhlín skál
a do jaskýň brál
od strachu pred Pánom
a pred velebou jeho slávy,
až povstane podesiť zem.

2222

Upusťte teda od človeka,
ktorého dych je v jeho nose.
Za čože ho teda pokladať?