Beda pyšnej korune opilcov Efraimu
a zvädnutému kvetu jeho skvostnej ozdoby,
ktorá je na hlave tučného údolia zrazených vínom.

Hľa, kohos’ mocného a silného má Pán.
Ako ľadovec, zhubný víchor,
ako príval veľkých, dravých vôd
zhodí na zem násilím.

Nohami bude pošliapaná
pyšná koruna opilcov Efraimu.

A so zvädnutým kvetom
jeho skvostnej ozdoby,
ktorá je na hlave tučného údolia,
bude to, čo s ranou figou pred oberačkou,
ktorú zhltne ten, kto ju zazrie,
sotvaže ju má v ruke.

V ten deň bude Pán zástupov
krásnou korunou a ozdobným vencom
zvyškom svojho ľudu,

duchom práva tomu, čo zasadá na súde,
a udatnosťou tým, čo zatlačia boj k bráne.

Lenže aj títo blúdia od vína
a od liehu sa tackajú,
kňaz i prorok blúdia od liehu,
sú pomätení od vína,
tackajú sa od liehu,
blúdia pri videní,
tackajú sa pri rozsudku.

Áno, všetky stoly sú plné vývratku
a výkalov, takže niet miesta.

„Koho to učí múdrosti?
A komu to vysvetľuje náuku?
Odkojeným mliekom?
Odtrhnutým od pŕs?

Veď káž len, káž, káž len, káž,
čakaj len, čakaj, čakaj len, čakaj,
trochu sem, trochu tam!“

Veru brblavými perami
a cudzím jazykom
bude hovoriť k tomuto ľudu

ten, čo im hovoril:
„Toto je odpočinok,
dajte pokoj mdlému,
toto je zotavenie,“
ale nechceli počuť.

Preto k nim bude slovo Pánovo:
„Káž len, káž, káž len, káž,
čakaj len, čakaj, čakaj len, čakaj,
trochu sem, trochu tam!“ –
aby išli a klesli nazad a boli zdrvení,
zaplietli sa a boli chytení.

Preto čujte, posmešníci, slovo Pánovo,
panovníci tohto ľudu, čo je v Jeruzaleme.

Pretože ste hovorili:
„So smrťou sme uzavreli zmluvu
a s peklom sme spravili dohodu,
keď sa privalí bič šľahavý, nezasiahne nás,
lebo sme si lož urobili útočišťom
a zakrývame sa klamom.“

Preto takto hovorí Pán, Jahve:
„Hľa, ja položím na Sione kameň,
kameň vyskúšaný, uholný, vzácny,
pevne zasadený. Kto uverí, nezakolíše.

Mierou urobím právo
a váhou spravodlivosť,
útočište lži však uchytí lejak
a na úkryt vyrútia sa vody.

Vaša zmluva so smrťou bude zrušená
a vaša dohoda s peklom neobstojí,
keď sa privalí bič šľahavý,
ten vás rozdrví.

Zachváti vás, kedykoľvek sa privalí,
bo ráno za ránom sa privalí, vo dne i v noci;
a len v hrôze pochopíte poučenie.“

Bo krátke je lôžko – nemožno sa vystrieť,
a prikrývka úzka – nemožno sa prikryť.

Lebo ako na vrchu Parašim vstane Pán
a zaburáca ako v údolí Gabaon,
aby urobil svoj čin – jeho čin je zvláštny,
aby uskutočnil svoj skutok – jeho skutok je divný.

Teraz sa však neposmievajte,
aby vám nestuhli okovy,
lebo o skaze, a to neodvratnej,
počul som od Pána, Jahveho zástupov,
nad celou zemou.

Nachýľte si ucho a počujte môj hlas,
dávajte pozor a čujte moju reč!

Či každý deň orie oráč (pod siatie),
otvára a bráni svoju roľu?

A či, keď urovná jej tvár,
nerozhodí kôpor a nezaseje rascu,
nedáva pšenicu, jačmeň
a ľadník do svojho ostredku?

V správnosti ho vycvičí,
jeho Boh ho vyučí.

Veď nie mláťačkou sa mláti kôpor
a koleso voza nekrúti sa po rasci,
lež prútom vytĺka sa kôpor a rasca palicou.

Obilie sa mláti, no nerozdrvuje ho večne,
neženie kolesá svojho voza
a kopytami ho nerozdrvuje.

I to pochádza od Pána zástupov,
koná zázračne, zveľaďuje múdrosť.

Beda, Ariel, Ariel,
mesto, kde sídlil Dávid.
Pridajte rok k roku,
sviatky nech obehnú,

potom budem tiesniť Ariela
a bude povzdych a vzdychanie;
i bude mi ako Ariel.

Budem ťa obliehať dookola,
upevním vôkol teba hradbu
a vystavím proti tebe násyp.

Vtedy budeš pokorne zo zeme hovoriť,
z prachu zeme bude úpieť tvoja reč,
tvoj hlas bude ako duch zo zeme
a z prachu bude šepotať tvoja reč.

Ako drobný prach bude zástup cudzincov,
ako miznúca pleva svorka násilníkov.
I stane sa zrazu, nečakane:

Pán zástupov ťa navštívi
hromom a trasením a veľkým praskotom,
búrkou a víchricou a plameňom žeravého ohňa.

I bude ako sen a nočné videnie
zástup všetkých národov,
bojujúcich proti Arielovi
a všetkých, čo ho obliehajú, obkľučujú a znásilňujú.

Ako keď sa sníva hladnému, že je,
a keď sa prebudí, nemá ukojenú túžbu,
a ako keď sa smädnému sníva, že pije,
a keď sa prebudí, je zmorený
a prahne smädom,
tak bude zástupu všetkých národov,
čo bojujú proti vrchu Sion.

Tŕpnite – a stŕpnete,
zaslepujte sa a oslepnete,
ste opití, ale nie od vína,
tackáte sa, ale nie od liehu.

Lebo Pán vylial na vás ducha závratu
a zavrel vaše oči, prorokov,
zahalil vaše hlavy, vidcov.

Nuž bude vám každé videnie
ako slová zapečatenej knihy.
Keď ju dajú tomu, čo vie čítať,
so slovami: „Čítajže toto!“ –
odpovie: „Nemôžem, je zapečatená.“

A ak dajú knihu tomu, čo nevie čítať,
a povedia: „Čítajže toto!“ –
odpovie: „Neviem čítať.“

Pán povedal:
„Pretože sa mi tento ľud približuje svojimi ústami
a svojimi perami ma ctí,
srdce si však vzďaľuje odo mňa,
takže je ich bázeň ku mne
naučeným ľudským príkazom,

preto, hľa, ja znovu vykonám divy
s týmto ľudom, podivne a čudno,
i zahynie múdrosť jeho mudrcov
a rozum jeho rozumných sa schová.“

Beda tým, čo pred Pánom
hlboko skrývajú úmysel,
vo tme dejú sa ich skutky
a vravia: „Kto nás vidí a kto o nás vie?“

Vaša prevrátenosť! Či hrnčiar hodnotí sa ako hlina,
že tvor hovorí o tvorcovi: „Neurobil si ma!“?
A hrniec vraví hrnčiarovi: „Nechápe!“?

Či to nebude už za krátku chvíľu,
že Libanon premení sa na sad
a sad budú za les pokladať?

A v ten deň počujú hluchí slová knihy
a z tmy a temnoty oči slepých prehliadnu.

Pokorní budú v Pánovi rásť v radosti
a najbiednejší z ľudu
budú plesať v Svätom Izraela.

Veď zmizol násilník a zhynul posmešník
a vyhubení sú, čo bdeli nad zločinom,

čo obvinili človeka pre slovo,
čo sudcovi v bráne kládli osídla
a pre nič odmietli spravodlivého.

Preto takto hovorí Pán Jakubovmu domu,
(ten, čo vykúpil Abraháma):
„Nebude sa teraz hanbiť Jakub
a nezbledne teraz jeho tvár.

Lebo keď uvidí (jeho dietky),
dielo mojich rúk uprostred seba,
zasvätia moje meno,
zasvätia Svätého Jakubovho
a báť sa budú Boha Izraelovho.

Zblúdení duchom pochopia múdrosť
a odbojníci prijmú poučenie.“

„Beda synom odbojným, hovorí Pán,
keď kujú plán, nie však skrze mňa,
robia zmluvu, nie však podľa môjho ducha,
aby hromadili hriech na hriech.

Kráčajú dolu do Egypta
– mojich úst sa však nespýtali –
posilniť sa silou faraóna
a schovať sa do tône Egypta.

Sila faraóna vám však bude na hanbu
a skrýša v tieni Egypta na potupu.

I keď boli jeho kniežatá v Tanise
a jeho poslovia dôjdu do Hanesu,

všetci sa sklamú v národe,
ktorý im neprospeje.
Nebude im na pomoc ani na osoh,
ale na hanbu, ba na potupu.“

Výrok nad hrochom juhu:
Cez krajinu úzkosti a biedy,
odkiaľ je lev a levica,
vretenica a okrídlený drak,
vlečú na chrbtoch oslov svoje bohatstvo
a na hrboch tiav svoje poklady
k národu, ktorý im neprospeje.

Veď Egypťania nič a nič nepomôžu,
preto som zvolal:
„Ozrutou sú nehybnou.“

Teraz choď, napíš to
na tabuľu pred nimi
a vpíš to do knihy,
aby to bolo pre budúce dni
ako svedectvo naveky!

Lebo je to národ odbojný,
lživí synovia,
synovia, čo nechcú počuť
náuku Pánovu,

čo vravia vidiacim: „Neviďte!“
a prorokom: „Neprorokujte nám pravdu,
hovorte nám príjemno,
prorokujte klamstvá,

odbočte z cesty,
odchýľte sa z chodníka,
odstráňte nám spred tváre
Svätého Izraelovho!“

Nuž takto hovorí Izraelov Svätý:
„Preto, že ste opovrhli týmto slovom,
dúfate v násilie a klamstvo
a opierate sa oň:

preto vám bude tento hriech
ako hroziaca trhlina,
rozškľabená na vysokom múre,
ktorého pád príde náhlo, rýchlo,

a bude rozbitý, ako sa rozbije hlinený hrniec,
nemilosrdne tresnutý,
že sa nenájde v jeho troskách črep,
na ktorý by sa vzal ohník z vatry,
alebo načrelo vody z mláky.“

Lebo toto hovorí Pán, Jahve, Svätý Izraelov:
„Návratom a pokojnosťou budete oslobodení,
v tichosti a dôvere je vaša sila,“
ale nechceli ste.

Ba vraveli ste: „Nie,
ale bežme na koňoch!“ –
preto budete bežať.
„A na rýchlonohých sa nesme!“ –
preto budú rýchli vaši stíhači.

Tisíc sa vás trasie pred hrozbou jedného,
pred hrozbou piatich utečiete,
kým neostanete
len ako sťažeň na temene vrchu
a ako zástava na pahorku.

A preto Pán čaká, aby sa zľutoval nad vami,
a preto sa dvíha, aby vás omilostil,
veď Bohom pravdy je Pán,
blažení všetci, čo dúfajú v neho.

Lebo, ľud na Sione,
čo bývaš v Jeruzaleme,
nie, nebudeš plakať,
áno, zľutuje sa nad tebou
na hlas tvojho volania;
len čo ho počuje, vyslyší ťa.

A dá vám chlieb tiesne a vodu úzkosti
a tvoji učitelia sa viac neschovajú,
očami budeš vidieť svojich učiteľov

a ušami počuješ spoza seba slová:
„Toto je cesta, kráčajte po nej!“ –
ak sa odchýlite napravo, či naľavo.

Vtedy poškvrníš svoje modly pokryté striebrom
a zlatom obtiahnuté liate sošky.
Rozhádžeš ich ako hnus,
povieš im: „Von!“

A on dá dažďa tvojmu siatiu,
ktorým zaseješ roľu,
a chlieb, úroda zeme,
bude výdatný a záživný.
Tvoj statok sa bude v ten deň pásť
na rozsiahlej pastve.

Voly a osly, čo obrábajú zem,
budú žrať obrok záživný,
viaty sitom a vejačkou.

Na každom čnejúcom vrchu
a na každom vysokom kopci
budú potoky, prúdy vôd
v ten deň veľkého vraždenia,
keď budú padať veže.

Svetlo mesiaca bude ako svetlo slnca,
svetlo slnca však bude sedemnásobné
(ako svetlo siedmich dní)
v deň, keď obviaže Pán
zlomeninu svojho ľudu
a dotlčené rany vylieči.

Hľa, Pánovo meno prichádza zďaleka,
– jeho hnev blčí a je ťažkým kúdolom,
jeho pery sú plné hnevu,
jeho jazyk ako stravujúci oheň,

jeho dych je ako rozvodnený potok,
čo siaha až po hrdlo –
aby otriasol národmi otrasom ničiacim,
je uzdou na lícach národov, čo vedie k blúdeniu.

Budete piesne spievať
ako v noci zasväteného sviatku
a v srdci sa budete radovať
ako ten, čo putuje s flautou,
aby došiel na vrch Pána,
k Izraelovej Skale.

A Pán dá počuť svoj velebný hlas
a zjaví rozmach svojho ramena
v prchlivom hneve a v plameni žeravého ohňa,
v záplave, búrke a v kameňoch ľadovca.

Bo od hlasu Pána zatrasie sa Asýr,
keď ho udrie palicou.

A každý úder osudnej palice,
ktorý mu zasadí Pán,
bude za zvukov bubnov a hárf
a v rozprúdenom boji ich zdolá.

Lebo oddávna je prichystaný Tofet,
(aj ten je prichystaný pre kráľa),
hlboký a široký,
v jeho priehlbine oheň a hŕba dreva,
Pánov dych ho rozpaľuje sťa prúd síry.

Beda tým, čo zostupujú pre pomoc do Egypta,
opierajú sa o kone,
dôverujú vo vozy, že ich je veľa,
a dúfajú v jazdcov, že sú veľmi mocní,
no na Svätého Izraelovho nevzhliadli
a Pána nevyhľadávali.

Lenže aj on je múdry a privedie zlo,
neodvolá svoje slová,
povstane proti domu hriešnikov
a proti pomoci zločincov.

Však Egypt je človek, nie Boh,
ich kone sú telo, nie duch.
Až Pán vystrie svoju ruku,
potkne sa pomocník a padne napomáhaný
a všetci spolu zahynú.

Lebo toto mi hovorí Pán:
„Ako ručí lev a levica nad svojou korisťou
– a hoci by zavolali proti nemu plno pastierov,
ich hlasu sa nezľakne, od ich hluku sa nesplaší: –
tak zostúpi Pán zástupov
bojovať na vrchu Sion a na jeho kopcoch.

Ako lietajúce vtáky
tak zatieni Pán zástupov Jeruzalem,
zatieni a vyslobodí, ušetrí a ochráni.“

Vráťte sa k tomu,
od ktorého ste tak hlboko odpadli,
synovia Izraela.

Lebo v ten deň odvrhne každý
svojich strieborných bôžikov
a svojich zlatých bôžikov,
ktorých vám urobili vaše ruky na hriech.

I padne Asýr nie mečom človeka
a nie ľudský meč ho zožerie;
bude ležať pred mečom
a jeho junač padne v poddanstvo.

Jeho skala zhynie od strachu,
pri úteku budú sa triasť jeho kniežatá,
hovorí Pán, ktorý má svoj oheň na Sione
a svoje ohnisko v Jeruzaleme.

Hľa, podľa pravdy bude kraľovať kráľ
a kniežatá podľa práva panovať!

Každý bude sťa úkryt pred vetrom
a útočište pred búrkou,
ako potoky vôd v suchote,
ako tôňa veľkej skaly v pustej krajine.

Nezalepia sa viac oči vidiacich
a uši čujných budú načúvať.

Srdce pochabých bude chápať náuku
a jazyk koktavých zrazu prehovorí jasno.

Nebudú viac volať blázna šľachetným,
ani podvodníka nenazvú vznešeným.

Veď blázon hovorí bláznovstvo
a srdce mu zamýšľa zlo:
konať nečestne, hovoriť bludne proti Pánovi,
sklamať túžbu hladného
a odstrániť nápoj od smädného.

A zbrane podvodníka sú zlé;
ten zamýšľa plány,
aby zničil chudobného klamnými rečami,
i keď chudák háji pravdu.

Šľachetný však zmýšľa šľachetne,
zastáva sa vecí šľachetných.

Ženy bezstarostné, vstaňte, počúvajte môj hlas,
dcéry spoliehavé, čujte moju reč!

V deň roku budete sa triasť, spoliehavé,
veď koniec vinobraniu, oberačka nepríde.

Bojte sa, bezstarostné, traste sa, spoliehavé,
zvlečte, obnažte sa, opášte si bedrá,

bite sa v prsia pre vzácne polia,
pre úrodný vinohrad,

pre roľu môjho ľudu,
čo tŕním a bodľačím zarastie.
Áno, pre všetky domy radosti,
pre plesajúce mesto.

Veď palác je opustený,
hluk mesta prestal.
Výšina a veža stali sa navždy jaskyňou,
radosťou divých oslov, pasienkom stád.

Až bude na nás vyliaty duch z výsosti,
vtedy bude z púšte sad
a sad bude pokladaný za les.

V púšti sa usadí právo
a v sade sa rozhostí pravda.

Účinkom pravdy bude pokoj
a dielom pravdy mier a bezpečnosť navždy.

Môj ľud bude bývať v príbytku pokoja,
v stánkoch bezpečných a v sídlach bezstarostných.

Načisto padne les
a hlboko sa ponorí mesto.

Šťastní, čo sejete pri samých vodách,
uvoľňujte nohy vola a osla.

Beda ti, ničiteľ, sám však neničený,
a lupič, sám však neolúpený!
Až skončíš ničenie, zničia ťa,
až dovŕšiš lúpenie, olúpia ťa.

Pane, zmiluj sa nad nami, v teba dúfame,
buď naším ramenom každé ráno
a našou spásou v čase tiesne!

Pred hlasom hrmotu utečú národy,
a keď sa pozdvihneš, kmene sa rozpŕchnu.

Nakopíte korisť, ako sa kopia kobylky,
poskokom koníčkov poskočíte na ňu.

Velebný je Pán, veď býva na výsosti,
naplňuje Sion právom a spravodlivosťou.

Jeho časy budú bezpečné,
bohatstvo spásy, múdrosť a poznanie
a bázeň pred Pánom bude jeho poklad.

Hľa, hrdinovia volajú vonku,
poslovia pokoja horko plačú.

Pusté sú chodníky, zanikli pútnici.
Zrušil zmluvu, opovrhol mestami,
znevažoval ľudí.

Smúti, uvädá zem, hanbí sa Libanon, vyschýna,
Sáron je podobný púšti, opršal Bášan a Karmel.

„Teraz povstanem,“ hovorí Pán,
„teraz sa vyvýšim, teraz sa zdvihnem.

Počali ste seno, porodíte plevu,
váš dych je ohňom, pohltí vás.

Národy budú spálené sťa vápenec,
odťaté tŕnie sa spáli na ohni.

Čujte, vzdialení, čo som urobil,
a blízki, poznajte moju moc!“

Trasú sa hriešnici na Sione,
pokrytcov zachvacuje strach:
„Kto z nás môže bývať s ohňom, čo stravuje?
Kto z nás môže bývať s večným požiarom?

Kto kráča v pravde a hovorí priamo,
odmieta násilný zisk,
potriasa rukami, aby sa nedotkol úplatku,
zapcháva si uši, aby nepočul o krvi,
a oči zatvára aby zlo nevidel:

Ten bude bývať na výsostiach,
skalopevný je jeho hrad,
dostane chleba a voda sa mu neminie.“

Kráľa v jeho kráse uzrú tvoje oči,
uvidia rozsiahlu krajinu.

Tvoje srdce spomína na hrôzu:
„Kde je, čo sčitoval? – Kde je, čo zvažoval? –
Kde je, čo zratúval veže?“

Neuvidíš bezočivý národ,
národ s rečou nejasnou, že ho nerozumieť,
a brblavým jazykom, že ho nemožno pochopiť.

Hľaď na Sion, mesto našich sviatkov,
tvoje oči uzrú Jeruzalem,
príbytok bezpečný, stánok neprenosný.
Jeho kolíky sa nikdy nevytiahnu,
ani jeden jeho povraz sa neroztrhne.

Ba Velebný, Pán, tam bude pre nás
namiesto prúdov, riek, brehov širokých.
Veslová loď po nich neprejde
a pyšná loď ich neprepláva.

Lebo Pán je naším sudcom,
Pán naším zákonodarcom.
Pán je naším kráľom, on nás spasí.

Tvoje povrazy sú popustené,
neudržia podstavec sťažňa,
nerozvinú zástavu.

Nik z obyvateľov nepovie: „Chorý som.“
Ľudu, čo tam býva, je odpustený hriech.

Priblížte sa, kmene, a čujte,
pozorujte, národy,
nech počúva zem a čo ju napĺňa,
svet a všetko, čo z neho pochádza.

Lebo Pánov hnev je nad všetkými národmi
a jeho roztrpčenosť nad všetkým vojskom,
zaklial ich, vydal ich na zabitie.

Ich zabití budú pohodení
i pôjde zápach z ich mŕtvol,
vrchy rozmoknú od ich krvi.

Všetko vojsko nebies sa rozteká,
nebo sa zvíja ako kniha
a všetko jeho vojsko odpadúva,
ako odpadúva lístie z viniča,
ako odpadúva z figovníka.

Veď je odpojený môj meč na nebesiach,
hľa, dopadne k súdu na Edomsko
a na ľud, ktorý som preklial.

Meč Pána je plný krvi,
presýtený je tukom,
krvou býkov a capov,
tukom z obličiek baránkov.
Áno, obetu má Pán v Bozre
a veľké zabíjanie v edomskej krajine.

A padajú s nimi zubry,
tiež junce s býkmi,
ich zem je opojená krvou
a ich pôda presýtená tukom.

Lebo je deň Pánovej pomsty,
rok odplaty pre spor Siona.

Jej potoky obrátia sa na smolu,
jej prach zase na síru
a jej pôda bude smolou horiacou.

V noci ani vo dne nevyhasne,
večer bude vystupovať jej dym,
od rodu k rodu bude pustou,
na veky večné nik cez ňu neprejde.

Obsadí ju pelikán a jež,
sova a havran budú v nej bývať,
roztiahne nad ňou mieru pustoty
a vážky prázdnoty.

Jeho šľachtici nie sú tam,
aby volali po kráľovstve,
a všetky jeho kniežatá zmiznú.

Tŕním zarastú jeho paláce,
pŕhľavou a bodľačím jeho pevnosti,
že bude príbytkom šakalov
a stanovišťom pštrosov.

Zíde sa zver púšte s hyenami,
capy sa stretnú navzájom,
len tam si oddýchnu nočné strigy
a nájdu si odpočinok.

Tam sa zahniezdi šípový had,
znesie a vysedí
a vyliahne vo svojom tieni.
Len tam sa zhromaždia supy
druh ku druhovi.

Skúmajte v knihe a čítajte,
ani jedno z nich nechýba,
vzájomne sa nehľadajú,
lebo to prikázali Pánove ústa
a jeho duch ich zhromaždil.

Sám im hodil žreb,
jeho ruka im meradlom rozdelila krajinu,
budú tam vládnuť navždy,
od rodu do rodu tam budú bývať.

Teš sa, pláň a pustatina,
plesaj, púšť, a rozkvitni sťa jesienka!

Prekvitať bude a plesať,
áno, zaplesá, zajasá,
bude jej daný skvost Libanonu,
nádhera Karmelu a Sárona.
Oni uvidia Pánovu slávu,
velebu nášho Boha.

Upevňujte ruky sklesnuté,
posilňujte podlomené kolená!

Povedzte malomyseľným:
„Vzchopte sa, nebojte sa,
hľa, váš Boh!
Príde pomsta, Božia odplata,
sám príde a spasí vás.“

Vtedy sa roztvoria oči slepých

a uši hluchých sa otvoria.
Vtedy sťa jeleň bude skákať chromý
a jazyk nemého zaplesá,
ba vyvierať budú na púšti vody
a potoky na pustatine.

Vyschnutá zem bude jazerom
a suchá pôda prameňom vôd;
na mieste, kde sa rozvaľovali šakaly,
je zeleň trsti a šašiny.

I bude tam chodník, cesta:
cestou svätou sa bude volať,
nečistý po nej neprejde,
len môj ľud pôjde po nej,
ani prostoduchí tam nezblúdia.

Nebude tam leva
a dravá zver ta nevystúpi,
nenájde sa tam;
len vykúpení budú kráčať.

A Pánovi vyslobodení sa vrátia,
s jasotom prídu na Sion.
Ustavičná radosť bude na ich hlavách,
radosť a rozkoš dosiahnu
a zmizne starosť a vzdychanie.