Povedal som:
„V polovici svojich dní musím ísť.
V bránach podsvetia som olúpený
o ostatok svojich rokov.“

Povedal som: „Neuvidím Pána
v krajine živých,
neuzriem viac človeka
medzi obyvateľmi sveta.

Môj príbytok odtiahol,
sťahuje sa odo mňa
ako pastiersky stan.
Snujem ako tkáč svoj život;
odtrhúva sa od vlákna.
Odo dňa do noci skončíš so mnou.

Kričím až do rána.
Ako lev, tak zdrvil všetky moje kosti,
(odo dňa do noci skončíš so mnou).

Pištím ako lastovička,
ako holub hrkútam,
oči mi skleslo hľadia nahor:
Pane, som v úzkosti, zastaň sa ma!

Čo mám vravieť? Veď mi povedal
a on to urobil.
Velebiť ťa budem po všetky svoje roky
pre trpkosť svojej duše.

Pane, pre toto sa žije
a pre toto všetko je život môjho ducha,
veď ma uzdravíš a dáš mi život.

Hľa, moja veľká trpkosť mi je pre dobro,
ty si zachránil môj život
od priepasti záhuby,
lebo si zahodil za chrbát
všetky moje hriechy.

Veď nie podsvetie ťa bude velebiť,
nie smrť ťa bude chváliť,
tí, čo zostupujú do jamy,
nedúfajú v tvoju vernosť.

Živý, živý ťa velebí
ako aj ja dnes,
otec synom zvestuje tvoju vernosť.

Pán ma vyslobodí
a moje piesne budeme spievať
po všetky dni svojho života
v dome Pánovom.“