Padol Bél, schúlil sa Nébo,
ich sochy sa dostali
na zvieratá a hovädá,
ich bremeno vlečú
ako ťarchu, ustaté.

Padli, schúlili sa spolu,
nevládali zachrániť náklad,
ba sami išli do zajatia.

Počúvajte ma, dom Jakubov
a všetky zvyšky domu Izraela,
čo ste chovaní od lona,
čo ste nosení od života.

Ja až po starobu som ten istý,
až po šediny ja ponesiem.
Ja som to urobil a ja budem niesť,
ja ponesiem a vyslobodím.

Komu ma pripodobníte a prirovnáte
a primeriate, aby sme si boli rovní?

Sypú zlato z mešca
a striebro vážia vážkou,
najmú zlievača a spraví z toho boha
a koria, klaňajú sa mu.

Vezmú ho na plece, vlečú ho,
ak ho položia na miesto, stojí,
nehne sa zo svojho miesta,
ak volá kto k nemu, neodpovedá
a z jeho úzkosti ho nevyslobodí.