Toto hovorí Pán:
„Zachovajte právo, konajte spravodlivo,
lebo je blízko moja spása, už príde,
aj moja spravodlivosť, už sa zjaví.“

Blažený je muž, čo toto koná,
a syn človeka, čo sa toho drží:
bedlí nad sobotou, aby ju neznesvätil,
dáva si pozor na ruku, aby nekonala zlo.

Cudzinec, čo lipne k Pánovi, nech nevraví:
„Pán ma isto vylúči zo svojho ľudu“
a eunuch nech nehovorí:
„Hľa, ja som suchý strom!“

Lebo toto hovorí Pán:
„Eunuchovia, čo zachovávajú moje soboty,
volia si to, v čom mám záľubu,
a pridržiavajú sa mojej zmluvy,

tým dám vo svojom dome,
medzi svojimi múrmi pomník a meno
lepšie, než sú synovia a dcéry.
Večné meno im dám,
ktoré nezahynie.

A cudzincov, čo lipnú k Pánovi,
aby mu slúžili,
milovali meno Jahve
a boli mi sluhami,
všetkých, čo bdejú nad sobotou,
by ju neznesvätili,
a pridržiavajú sa mojej zmluvy,

zavediem na svoj svätý vrch
a rozradostím ich v svojom dome modlitby;
ich celopaly, ich obety
budú ľúbeznými na mojom oltári.
Veď môj dom sa bude volať
domom modlitby pre všetky národy!“

Hovorí Pán, Jahve,
čo zhromažďuje roztratených Izraela:
„Ďalej budem zhromažďovať k nemu,
k jeho zhromaždeným.“

Všetky poľné zvieratá, poďte žrať,
aj všetky lesné zvieratá!

Jeho strážcovia sú všetci slepí,
nevedia (nič);
všetci sú nemí psi,
nevládzu brechať:
blúznia, ležia,
radi si pospia.

A sú to psi chamtiví,
nepoznajú sýtosti.
A to sú pastieri,
čo nevedia chápať.
Každý ide svojou cestou,
každý za svojím ziskom,
až do posledného.

„Poďte, vezmem víno a napijeme sa opojného nápoja
a zajtra to bude ako dnes,
ba ešte veľkolepejšie!“

Keď hynie spravodlivý,
nik si to neberie k srdcu,
(keď) zbožní ľudia umierajú
nik nechápe,
že spravodlivý unikol nešťastiu.

Odchádza na pokoj:
na svojich lôžkach spočinú tí,
čo šli svojou priamou cestou.

„Vy však pristúpte sem,
synovia čarodejnice,
plemeno cudzoložníka a smilnice!

Na kom ste sa zabávali?
Proti komu ste otvárali ústa,
vyplazovali jazyk?
Azda vy nie ste deťmi hriechu,
semenom klamstva?

Vy, čo sa rozohňujete pre terebinty
pod každým zeleným stromom
a zabíjate dietky pri potôčkoch,
pod výbežkami skalísk.

Hladké kamienky z potoka sú ti podielom,
ony sú tvojou čiastkou.
Aj im si vylievala nápoje,
prinášala dary.
(Či s tým mám byť spokojný?)

Na vysokom, vypínavom vrchu
rozložila si si lôžko;
aj tam si vystúpila
obetovať žertvu.

A za dverami, za verajami
postavila si si pomník;
lebo iným okrem mňa sa odkrývaš,
vystupuješ, rozširuješ si lôžko,
spolčuješ sa s nimi,
máš rada ich lôžko.
Dbáš na ich pokyny(?).

S olejom chodíš za Molochom,
množíš svoje voňavky
a posielaš svojich poslov ďaleko,
až k podsvetiu sa znižuješ.

Mnohými cestami sa ustávaš
a nepovieš: »Je to zúfalé.«
Našla si život pre svoju ruku(?),
preto neochabuješ.

Kohože sa bojíš
a strachuješ, že klameš?
Na mňa si nespomenieš,
ani k srdcu si neberieš.
Pravda, ja som mlčal a skrýval sa,
nuž nebojíš sa ma.

Ja rozhlásim tvoju spravodlivosť
a tvoje skutky, tie ti však nepomôžu.

Až budeš volať, nech ťa tvoje hŕby vytrhnú!
Lež to všetko vietor uchytí, vánok odnesie.
Kto však vo mňa dúfa, zdedí zem,
vládnuť bude mojou svätou horou.“

Hovorím:
„Chystajte, chystajte, pripravujte cestu,
odstráňte prekážky z chodníka môjho ľudu!“

Bo takto hovorí Najvyšší, Velebný,
čo tróni večne a Svätý je jeho meno:
„Na vysokom a svätom mieste prebývam
a so skrúšeným a pokorným v duchu,
aby som oživil ducha pokorných,
aby som oživil srdce skrúšených.

Lebo sa nebudem večne pravotiť,
ani sa nebudem ustavične hnevať,
veď by predo mnou omdlel duch
a duše, ktoré som ja stvoril.

Pre hriech lakomstva som sa hneval
a bil som. Zakryl som si tvár (a hneval som sa);
on však šiel, odvrátený cestou svojho srdca.

Jeho cesty som videl, uzdravím ho,
budem ho viesť a dám mu útechu

a jeho trúchliacim dám ovocie perí.
Pokoj, pokoj ďalekému i blízkemu
– hovorí Pán –, ja ho uzdravím.

Bezbožní sú však ako rozbúrené more,
ktoré sa nevládze upokojiť
a jeho vody vrhajú bahno a blato.

Niet pokoja pre bezbožných – hovorí môj Boh.“