Toto hovorí Pán:
„Zachovajte právo, konajte spravodlivo,
lebo je blízko moja spása, už príde,
aj moja spravodlivosť, už sa zjaví.“

Blažený je muž, čo toto koná,
a syn človeka, čo sa toho drží:
bedlí nad sobotou, aby ju neznesvätil,
dáva si pozor na ruku, aby nekonala zlo.

Cudzinec, čo lipne k Pánovi, nech nevraví:
„Pán ma isto vylúči zo svojho ľudu“
a eunuch nech nehovorí:
„Hľa, ja som suchý strom!“

Lebo toto hovorí Pán:
„Eunuchovia, čo zachovávajú moje soboty,
volia si to, v čom mám záľubu,
a pridržiavajú sa mojej zmluvy,

tým dám vo svojom dome,
medzi svojimi múrmi pomník a meno
lepšie, než sú synovia a dcéry.
Večné meno im dám,
ktoré nezahynie.

A cudzincov, čo lipnú k Pánovi,
aby mu slúžili,
milovali meno Jahve
a boli mi sluhami,
všetkých, čo bdejú nad sobotou,
by ju neznesvätili,
a pridržiavajú sa mojej zmluvy,

zavediem na svoj svätý vrch
a rozradostím ich v svojom dome modlitby;
ich celopaly, ich obety
budú ľúbeznými na mojom oltári.
Veď môj dom sa bude volať
domom modlitby pre všetky národy!“

Hovorí Pán, Jahve,
čo zhromažďuje roztratených Izraela:
„Ďalej budem zhromažďovať k nemu,
k jeho zhromaždeným.“

Všetky poľné zvieratá, poďte žrať,
aj všetky lesné zvieratá!

Jeho strážcovia sú všetci slepí,
nevedia (nič);
všetci sú nemí psi,
nevládzu brechať:
blúznia, ležia,
radi si pospia.

A sú to psi chamtiví,
nepoznajú sýtosti.
A to sú pastieri,
čo nevedia chápať.
Každý ide svojou cestou,
každý za svojím ziskom,
až do posledného.

„Poďte, vezmem víno a napijeme sa opojného nápoja
a zajtra to bude ako dnes,
ba ešte veľkolepejšie!“

Keď hynie spravodlivý,
nik si to neberie k srdcu,
(keď) zbožní ľudia umierajú
nik nechápe,
že spravodlivý unikol nešťastiu.

Odchádza na pokoj:
na svojich lôžkach spočinú tí,
čo šli svojou priamou cestou.

„Vy však pristúpte sem,
synovia čarodejnice,
plemeno cudzoložníka a smilnice!

Na kom ste sa zabávali?
Proti komu ste otvárali ústa,
vyplazovali jazyk?
Azda vy nie ste deťmi hriechu,
semenom klamstva?

Vy, čo sa rozohňujete pre terebinty
pod každým zeleným stromom
a zabíjate dietky pri potôčkoch,
pod výbežkami skalísk.

Hladké kamienky z potoka sú ti podielom,
ony sú tvojou čiastkou.
Aj im si vylievala nápoje,
prinášala dary.
(Či s tým mám byť spokojný?)

Na vysokom, vypínavom vrchu
rozložila si si lôžko;
aj tam si vystúpila
obetovať žertvu.

A za dverami, za verajami
postavila si si pomník;
lebo iným okrem mňa sa odkrývaš,
vystupuješ, rozširuješ si lôžko,
spolčuješ sa s nimi,
máš rada ich lôžko.
Dbáš na ich pokyny(?).

S olejom chodíš za Molochom,
množíš svoje voňavky
a posielaš svojich poslov ďaleko,
až k podsvetiu sa znižuješ.

Mnohými cestami sa ustávaš
a nepovieš: »Je to zúfalé.«
Našla si život pre svoju ruku(?),
preto neochabuješ.

Kohože sa bojíš
a strachuješ, že klameš?
Na mňa si nespomenieš,
ani k srdcu si neberieš.
Pravda, ja som mlčal a skrýval sa,
nuž nebojíš sa ma.

Ja rozhlásim tvoju spravodlivosť
a tvoje skutky, tie ti však nepomôžu.

Až budeš volať, nech ťa tvoje hŕby vytrhnú!
Lež to všetko vietor uchytí, vánok odnesie.
Kto však vo mňa dúfa, zdedí zem,
vládnuť bude mojou svätou horou.“

Hovorím:
„Chystajte, chystajte, pripravujte cestu,
odstráňte prekážky z chodníka môjho ľudu!“

Bo takto hovorí Najvyšší, Velebný,
čo tróni večne a Svätý je jeho meno:
„Na vysokom a svätom mieste prebývam
a so skrúšeným a pokorným v duchu,
aby som oživil ducha pokorných,
aby som oživil srdce skrúšených.

Lebo sa nebudem večne pravotiť,
ani sa nebudem ustavične hnevať,
veď by predo mnou omdlel duch
a duše, ktoré som ja stvoril.

Pre hriech lakomstva som sa hneval
a bil som. Zakryl som si tvár (a hneval som sa);
on však šiel, odvrátený cestou svojho srdca.

Jeho cesty som videl, uzdravím ho,
budem ho viesť a dám mu útechu

a jeho trúchliacim dám ovocie perí.
Pokoj, pokoj ďalekému i blízkemu
– hovorí Pán –, ja ho uzdravím.

Bezbožní sú však ako rozbúrené more,
ktoré sa nevládze upokojiť
a jeho vody vrhajú bahno a blato.

Niet pokoja pre bezbožných – hovorí môj Boh.“

Volaj, nestišuj,
ako trúba vyvýš svoj hlas,
zvestuj môjmu ľudu jeho hriech
a Jakubovmu domu jeho vinu!

Veď sa ma deň čo deň dopytujú
a chcú poznať moje cesty
ako ľud, čo spravodlivo koná
a Božieho práva sa nespúšťa.
Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy,
túžia po Božej blízkosti:

„Prečo sa postíme, a nevidíš,
umŕtvujeme sa, a nezbadáš?!“
A v deň svojho pôstu spĺňate si túžbu
a prenasledujete svojich robotníkov.

Hľa, pre škriepky a hádky sa postíte
a hriešne bijete päsťou!
Nepostite sa ako po dnešný deň,
aby na výsosti vyslyšali váš hlas.

Či takýto je pôst, ktorý sa mi ľúbi?
Má sa človek umŕtvovať celý deň?
Vykrúcať si dookola hlavu
a vrecovinou i popolom si ustielať?
Či toto nazveš pôstom
a dňom milým Bohu?

Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi,
keď rozviažete zväzky zločinné
a roztvoríte zvierajúce putá,
prepustíte zlomených na slobodu
a rozlámete každé jarmo?

Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb,
potulných bedárov zavedieš do domu,
ak vidíš nahého, zaodeješ ho
a pred svojím telom sa neskrývaš?

Vtedy ako zora vypukne ti svetlo
a uzdravenie ti náhle vyklíči:
bude ťa predchádzať tvoja spravodlivosť
a Pánova sláva uzavrie tvoje rady.

Vtedy budeš volať a Pán odpovie,
budeš kričať a riekne: „Hľa, tu som!“
Keď odstrániš sprostred seba jarmo,
kývanie prstami a reči zločinné

a ponúkneš hladnému svoj súcit,
ubitú dušu nasýtiš:
vyjde vo tme tvoje svetlo
a tvoja temnosť bude ako poludnie.

A Pán ti dá neprestajný spočinok,
jasnosťou naplní tvoju dušu
a tvoje kosti upevní;
budeš ako polievaná záhrada
a ako prameň vôd,
ktorého vody nesklamú.

I postavia v tebe dávne sutiny:
zdvihneš základy zašlých pokolení
a volať ťa budú murárom trhlín,
obnoviteľom ciest k bývaniu.

Ak zdržíš pre sobotu svoju nohu,
aby si v môj svätý deň nerobil, čo sa ti zachce,
a sobotu budeš volať rozkošou,
svätý Pánov (deň) hodným úcty
a uctíš si ho, že nebudeš konať svoje cesty,
vypĺňať svoju vôľu a hovoriť reči:

tak sa budeš kochať v Pánovi
a dám ti vznášať sa nad výšinami zeme,
nasýtim ťa dedičstvom tvojho otca Jakuba:
lebo hovorili ústa Pánove.

Hľa, Pánova ruka nie je prikrátka, žeby nezachránil,
a jeho ucho nie je zaľahnuté, žeby nepočul!

Ale vaše hriechy sú priehradou
medzi vami a vaším Bohom
a vaše viny zakryli jeho tvár
pred vami, že nečuje.

Vaše ruky sú poškvrnené krvou
a vaše prsty hriechom,
vaše pery hovoria lož,
váš jazyk vraví neprávosť.

Niet (toho), kto by predvolával podľa práva,
ani (toho), kto by súdil poctivo;
dúfajú v ničomnosť a hovoria márnosť,
počnú muky a porodia nešťastie.

Liahnu hadie vajíčka
a tkajú vlákna pavúka;
kto zje z ich vajíčok, zomrie
a z rozpučeného vylezie zmija.

Z ich vláken rúcho nebude
a neodejú sa svojím dielom.
Ich dielo je dielo záhuby
a skutok násilia majú v ruke.

Ich nohy bežia do zlého,
náhlia sa prelievať krv nevinnú,
ich myšlienky sú myšlienky skazy,
zhuba a rúcanie je na ich ceste.

Neznajú cestu pokoja
a nieto práva v ich šľapajach,
svoje chodníčky si pokrivili
a kto po nich kráča, nemá pokoja.

Preto je právo ďaleko od nás
a spravodlivosť nás nedostihne,
čakáme na svetlo, a hľa, tma,
na žiaru, a putujeme v temnosti.

Ako slepí ohmatávame múr
a tápeme ako ten, kto nemá oči,
napoludnie sa potkýname ako v tme;
hoci silní, ako mŕtvi sme.

Mrmleme všetci ako medvede
a stále hrkútame ako holuby.
Čakáme na právo, a niet ho,
na spásu, a je od nás ďaleko.

Bo mnoho hriechov máme pred tebou
a naše viny svedčia proti nám,
áno, svoje hriechy máme pred sebou
a svoje zločiny poznáme:

nevernosť a klamstvo proti Pánovi,
odpad od nasledovania Boha,
reči násilné a odbojné,
myslenie lživých rečí v srdci.

Tak je právo zahnané späť
a spravodlivosť stojí obďaleč,
áno, poctivosť padá na ulici
a priamosť vkročiť nevládze.

Takto vystala poctivosť
a kto sa stráni zla, býva olúpený.

Videl, že niet nikoho,
a užasol, že nikto nezakročí.
Tu pomocníkom mu bolo jeho rameno
a jeho spravodlivosť, tá ho podporila.

Odial sa spravodlivosťou ako pancierom
a prilbu spásy mal na hlave,
ako odev obliekol si rúcho pomsty,
horlivosťou sa ako plášťom zahalil.

Podľa činov im odplatí,
hnev jeho nepriateľom,
odplatu protivníkom!
Ostrovom odplatí činy.

Budú sa báť mena Pánovho od západu
a jeho slávy od východu slnka,
lebo príde ako dravá rieka,
ktorú ženie Pánov dych.

Ale príde ako spasiteľ k Sionu
a k tým, čo sa z Jakuba vrátia od hriechu –
hovorí Pán.

A čo sa týka mňa, toto je moja zmluva s nimi, hovorí Pán: „Môj duch, ktorý je nad tebou, a moje slová, ktoré som ti dal do úst, nezmiznú z tvojich úst ani z úst tvojich detí, ani z úst detí tvojich detí odteraz až naveky – hovorí Pán.“

Vstaň, zasvieť, veď prišlo tvoje svetlo
a sláva Pánova sa zaskvela nad tebou!

Lebo, hľa, tma pokrýva zem
a temnota národy,
ale nad tebou sa zaskvel Pán
a jeho sláva sa zjavila nad tebou.

Národy prichádzajú k tvojmu svetlu
a králi k žiare, čo ti vzišla.

Zdvihni si vôkol oči a pozri,
všetci sa zišli, prišli k tebe;
tvoji synovia prídu zďaleka
a dcéry ti z kraj sveta povstanú.

Vtedy uvidíš a zažiariš,
triasť a šíriť sa ti bude srdce,
veď sa k tebe obráti bohatstvo mora,
poklady národov prídu k tebe.

Záplava tiav ťa pokryje,
ťavätá Madiánu a Efy,
všetci prídu zo Sáby,
zlato a tymian prinesú
a zvestujú slávu Pánovu.

Všetky stáda Kedaru sa zhromaždia k tebe,
baránky z Nabajot ti budú k službám,
vystúpia na môj oltár ľúbezný,
a tak oslávim svoj slávny dom.

Kto sú to, čo letia sťa oblaky,
ako holuby ku svojim holubincom?

Áno, na mňa čakajú ostrovy
a lode taršišské napredku,
aby ti priviedli synov zďaleka,
ich striebro a ich zlato s nimi
pre meno Pána, tvojho Boha,
pre Svätého Izraela, lebo ťa ozdobil.

Cudzí synovia postavia ti múry
a ich králi ti budú slúžiť,
lebo som ťa bil vo svojom hneve,
ale v svojej láske som sa zmiloval nad tebou.

Tvoje brány budú stále otvorené,
nezatvoria sa vo dne v noci,
aby ti priniesli bohatstvo národov
a priviedli ich kráľov.

Lebo národ a kráľovstvo,
čo ti neslúži, bude zničené,
národy budú celkom spustošené.

Nádhera Libanonu príde k tebe,
cyprus, brest a jedľa pospolu,
nech ozdobia miesto mojej svätyne
a okrášlim mesto svojich nôh.

Zhrbení prídu k tebe
synovia tvojich utláčateľov
a k šľapajam tvojich nôh sa sklonia
všetci, čo opovrhli tebou,
a budú ťa volať Mesto Pána,
Sion Svätého Izraela.

Zato, že si bol opustený
a nenávidený a nemal si chodcov,
spravím ťa večnou ozdobou,
rozkošou z pokolenia na pokolenie.

Budeš sať mlieko národov
a prsia kráľov budeš požívať.
I dozvieš sa, že ja som Pán, tvoj spasiteľ
a tvoj vykupiteľ, Mocný Jakubov.

Namiesto medi prinesiem zlato,
namiesto železa prinesiem striebro,
namiesto dreva meď
a miesto kameňov železo.
Darujem pokoj tvojim dozorcom
a tvojim vládcom spravodlivosť.

Nebude už počuť o násilí v tvojej krajine
ani o ničení a hubení v tvojich hraniciach,
svoje múry budeš nazývať spásou
a svoje brány chválou.

Slnko ti už nebude svetlom vo dne,
ani k žiare ti už nezasvieti mesiac,
ale Pán ti bude večným svetlom
a tvoj Boh tvojou ozdobou.

Tvoje slnko už nezapadne
a z tvojho mesiaca neubudne,
lebo ti bude Pán večným svetlom;
ukončia sa dni tvojho zármutku.

A tvoj ľud – všetko spravodliví –
budú vládnuť krajinou naveky,
štepy môjho sadu,
dielo mojich rúk, ktorým sa oslávim.

Ten najmenší bude kmeňom,
najdrobnejší mocným národom.
Ja, Pán, to v príhodnom čase urýchlim.

Duch Pána, Jahveho, je na mne,
pretože ma Pán pomazal,
poslal ma hlásať radosť ubitým,
obviazať zlomených srdcom,
zajatcom ohlásiť slobodu
a spútaným oslobodenie.

Ohlásiť rok Pánovej milosti
a deň pomsty nášho Boha
na potešenie všetkých zarmútených,

aby som dal zarmúteným Siona,
aby som im dal veniec miesto popola,
olej plesania namiesto smútku,
rúcho radosti miesto sklesnutého ducha.
I budú sa volať Duby spravodlivosti,
Štep Pána na ozdobu.

Vybudujú odveké sutiny,
zrúcaniny predkov postavia,
obnovia spustošené mestá,
trosky od pokolenia do pokolenia.

I vstanú cudzinci,
budú pásť vaše stáda,
cudzí synovia vám budú
roľníkmi a vinohradníkmi.

Vy však sa budete volať kňazmi Pána,
služobníkmi nášho Boha vás budú nazývať,
bohatstvo národov budete požívať
a ich nádherou sa budete chváliť.

Pre vašu dvojnásobnú hanbu a potupu
budú plesať nad svojím údelom,
preto budú dvojnásobne vládnuť vo svojej krajine,
dostane sa im večnej radosti.

Lebo ja, Pán, milujem právo,
nenávidím zločinnú lúpež;
dám im verne ich odmenu
a uzavriem s nimi večnú zmluvu.

Známy bude ich rod v národe
a ich potomstvo medzi kmeňmi;
všetci, čo ich uvidia, spoznajú ich,
že sú pokolením, ktoré požehnal Pán.

S jasotom sa chcem tešiť v Pánovi,
duša mi zaplesá v mojom Bohu,
pretože ma zaodial rúchom spásy,
plášťom spravodlivosti ma zahalil
ako ženícha, čo chystá veniec,
ako mladuchu, okrášlenú skvostmi.

Lebo ako zem plodí svoje rastliny
a ako záhrada dáva vyklíčiť svojmu semenu,
tak Pán, Jahve, dá vyklíčiť spáse
a chvále pred všetkými národmi.

Kvôli Sionu neumĺknem
a kvôli Jeruzalemu neutíchnem,
kým nevyjde ako žiara jeho právo
a jeho spása nevzblčí sťa fakľa.

Národy uvidia tvoju spravodlivosť
a všetci králi tvoju slávu;
i budeš sa volať novým menom,
ktoré ti určia Pánove ústa.

Budeš ozdobnou korunou v Pánovej ruke,
kráľovským vencom v ruke svojho Boha.

Už ťa nebudú volať Opustená
a tvoju krajinu nebudú volať Spustošená,
lebo teba budú nazývať Mám v nej záľubu
a tvoju krajinu Vydatá,
veď sa zaľúbilo v tebe Pánovi
a tvoja krajina dostane manžela.

Ako si vezme mladík pannu,
tak si ťa vezme tvoj staviteľ,
a ako sa teší ženích neveste,
tešiť sa bude tvoj Boh.

Na tvojich múroch, Jeruzalem,
ustanovil som strážcov:
celý deň a celú noc
nikdy nech nemlčia!
Vy, ktorí upomínate Pána,
nesmiete mať pokoja!

Nedajte mu pokoja,
kým nepostaví, kým neurobí
Jeruzalem ozdobou na zemi!

Pán prisahal na svoju pravicu
a na svoje mocné rameno:
„Iste nedám viac tvoje obilie
tvojim nepriateľom za pokrm,
ani cudzinci nebudú piť tvoj mušt,
pre ktorý si sa ty namáhal.

Len tí, čo zbierali, budú ho jesť
a budú chváliť Pána,
len tí, čo ho oberali, budú ho piť
v nádvoriach mojej svätyne.“

Prejdite, prejdite cez brány,
chystajte cestu pre ľud,
rovnajte, rovnajte chodník,
vyzbierajte skaly,
vztýčte zástavu k národom!

Hľa, Pán oznamuje
až do končín zeme:
„Povedzte dcére Siona:
Hľa, prichádza tvoja spása.
Jeho odmena je s ním
a jeho odplata pred ním.

A budú ich volať Svätý ľud,
Pánovi vykúpení.
Ty sa však budeš zvať Hľadané,
Mesto neopustené.“

„Kto je to, čo prichádza z Edomu,
z Bozry v odeve červenom,
ten, čo sa skvie vo svojom rúchu,
vykračuje v plnej sile?“
„Ja som, ktorý hlásam pravdu,
mocný na spásu.“

„Prečo je tvoja šata červená
a tvoje rúcho ako šliapača v lise?“

„Lis som šliapal sám
a z národov nebol nik pri mne.
Pošliapal som ich vo svojom hneve,
zdrvil som ich vo svojej prchlivosti,
nuž striekala ich vlaha na môj šat
a celé rúcho som si poškvrnil.

Lebo som mal deň pomsty na mysli,
a prišiel rok môjho vykúpenia.

Obzeral som sa, ale pomocníka nebolo,
díval som sa, nebolo však toho, kto by ma podporil;
vtedy mi bolo pomocníkom moje rameno
a podporila ma moja prchlivosť,

že som šliapal národy vo svojom hneve,
opojil som ich svojou prchlivosťou
a vylial som na zem ich vlahu.“

Milosrdenstvo Pánovo chcem hlásať,
Pánovu chvályhodnosť,
pre všetko, čo nám Pán urobil,
pre veľkú dobrotu k domu Izraela,
čo im preukázal vo svojom zľutovaní
a v množstve svojej milosti.

Veď povedal: „Je to predsa môj ľud,
synovia, ktorí nesklamú!“ –
a stal sa im spasiteľom

vo všetkom ich súžení.
Nie posol ani anjel,
ale vyslobodil ich sám.
Vo svojej láske a útrpnosti
ich sám vykúpil,
zdvihol ich a nosil ich
po všetky dávne dni.

Ale oni sa búrili a zarmucovali
jeho ducha svätého;
preto sa im zmenil na nepriateľa,
a sám bojoval proti nim.

Spomenul si však na dávne dni,
na Mojžiša a jeho ľud:
„Kde je ten, ktorý vyviedol z mora
pastiera svojho stáda?
Kde je, ktorý vložil doň
svojho ducha svätého,

čo za pravicu viedol Mojžiša
svojím velebným ramenom,
čo rozdvojil vody pred nimi,
aby si urobil večné meno,

čo ich viedol hlbinami
ako koňa púšťou bez potknutia?

Ako statok, čo zostupuje dolinou,
tak ho viedol Pánov duch.“
Tak si viedol svoj ľud,
aby si urobil slávnym svoje meno.

Pozri sa z neba a hľaď
z príbytku svojej svätosti a veleby.
Kde je tvoja horlivosť a tvoja moc?
Hnutie tvojej lásky a tvoje zmilovanie
(sú zdržanlivé ku mne)?
Veď ty si náš otec,

lebo Abrahám o nás nevie
a Izrael nás nepozná!
Ty, Pane, si náš otec,
máš meno: vykupiteľ náš pradávny.

Prečo nás, Pane, odkláňaš od svojich ciest,
zatvrdzuješ nám srdce na bázeň voči tebe?
Vráť sa kvôli svojim sluhom,
kvôli kmeňom svojho dedičstva.

Ako maličkosť zvládli tvoj svätý ľud,
naši nepriatelia ti pošliapali svätyňu.

Sme ako tí, nad ktorými dávno nevládneš,
nad ktorými sa nevzýva tvoje meno.

Ako keď oheň páli raždie
a voda vrie od ohňa,
aby si dal modloslužobníkom svoje meno znať,
nech sa trasú pred tvojou tvárou (ich) národy.

Keď si robil divy, zostúpil si, hoc sme nečakali,
pred tvojou tvárou sa triasli vrchy.

Od večnosti nepočuli, neslýchali,
oko nevidelo okrem teba Boha,
ktorý by sa zastal tých, čo v neho dúfajú.

Ideš v ústrety tomu,
čo s radosťou robí spravodlivo,
teba na tvojich cestách spomína.

Všetci sme boli ako poškvrnení,
sťa skrvavená šata bola všetka naša spravodlivosť
a zvädli sme ako lístie,
naše hriechy nás uniesli sťa vietor.

Nebolo toho, kto by vzýval tvoje meno,
kto by sa vzbudil a chopil sa teba,
lebo si schoval pred nami svoju tvár,
oddal si nás moci našich hriechov.

Teraz však, Pane, ty si náš otec,
my sme len hlina a ty si náš tvorca,
všetci sme dielom tvojich rúk.

Nehnevaj sa, Pane, tak veľmi
a nespomínaj na hriech naveky;
hľa, pozri, my všetci sme tvoj ľud.

Tvoje sväté mestá ostali púšťou,
Sion sa stal púšťou,
Jeruzalem sa stal pustatinou.

Náš svätý a nádherný chrám,
kde ťa chválievali naši otcovia,
stal sa korisťou ohňa;
všetko, čo nám bolo drahé,
ostalo zboreniskom.

Či sa zdržíš po tom všetkom, Pane?
Budeš mlčať a tak veľmi nás pokoríš?

„Hľadali ma tí, čo sa nepýtali,
našli ma tí, čo nehľadali.
Vravel som: »Hľa, tu som, tu som!«
národu, čo nevzýval moje meno.

Vystieral som ruky celý deň
ku vzdorovitému ľudu,
čo kráčal cestou nedobrou
za svojimi predstavami,

k ľuďom, čo ma stále popudzujú
do tváre.
Ktorí obetujú v záhradách
a na tehlách pália kadidlo,

čo vysedávajú v hrobkách
a nocúvajú v jaskyniach,
jedávajú mäso bravčové
a nečisté kúsky sú v ich nádobách.

Čo hovoria: »Ostaň tam,
neblíž sa ku mne, lebo som ti svätý.«
Títo sú mi dymom v nose,
ohňom, čo horí celý deň.

Hľa, je napísané predo mnou:
Nebudem mlčať, kým som neodplatil.

Ale odplatím im do lona ich hriechy
a zároveň hriechy ich otcov, hovorí Pán;
ktorí pálili kadidlo na vrchoch
a zlorečili mi na kopcoch;
nameriam im do lona za ich dávne skutky.“

Toto hovorí Pán:
„Ako keď sa nájde mušt na strapci
a povie sa: »Neznič to,
lebo je v ňom požehnanie!«,
tak urobím kvôli svojim sluhom,
aby nebolo všetko zničené.

Vyvediem z Jakuba potomstvo
a z Júdu vládcu svojich vrchov,
budú tam vládnuť moji vyvolení
a moji sluhovia tam budú bývať.

Sáron bude košariskom stáda
a dolina Achor ležiskom dobytka
pre môj ľud, ktorý ma hľadal.

Vy však, čo ste opustili Pána,
čo ste zabudli na môj svätý vrch,
čo ste prestierali stôl pre Gada
a napĺňali nápoj Ménimu,

určím vás pod meč,
všetci sa zhrbíte na popravu,
lebo som volal, a neodpovedali ste,
hovoril som, a nepočúvali ste,
lež robili ste, čo je v mojich očiach zlé,
a vyvolili ste si, čo som nechcel.“

Preto Pán, Jahve, hovorí takto:
„Hľa, moji sluhovia budú jesť,
ale vy budete hladovať,

hľa, moji sluhovia budú piť,
ale vy budete žízniť,
hľa, moji sluhovia sa budú radovať,
a vy sa budete hanbiť,
hľa, moji sluhovia budú plesať
od blaženosti srdca,
vy však budete volať
od žalosti srdca
a kvíliť budete zlomeným duchom.

A zanecháte svoje meno
ako kliatbu mojim vyvoleným:
Pán, Jahve, ťa usmrtí,
ale svojich sluhov nazve iným menom.

Kto sa bude žehnať na zemi,
bude sa žehnať verným Bohom
a kto bude prisahať na zemi,
bude prisahať na verného Boha,
lebo budú zabudnuté dávne úzkosti,
áno, budú skryté pred mojím zrakom.

Lebo hľa, ja stvorím nové nebo a novú zem
a na predošlé sa nebude spomínať,
ani na myseľ neprídu,

ale tešte sa a plesajte večne
nad tým, čo som stvoril,
lebo hľa, ja stvorím Jeruzalem na plesanie
a jeho ľud na radosť!

Plesám nad Jeruzalemom,
teším sa svojmu ľudu
a už v ňom nebude počuť
hlas plaču a hlas volania.

Nebude tam už párdňové dieťa
ani starec, ktorý nedoplní svoj vek,
ale mladík zomrie storočný
a hriešnik ako storočný bude prekliaty.

Budú stavať domy a bývať,
budú sadiť vinice a jesť ich plod.

Nepostavia, aby iný býval,
nezasadia, aby iný jedol,
lebo ako vek stromu
bude vek môjho ľudu
a prácu svojich rúk
užijú moji vyvolení.

Nebudú sa nadarmo ustávať
a nebudú robiť pre hrôzu,
veď sú požehnaný rod Pána
a s nimi aj ich potomstvo.

Prv, než budú volať, ja odpoviem,
ešte len budú vravieť a ja ich vyslyším.

Vlk a baránok budú sa pásť ako jeden
a lev sťa vôl bude žrať slamu;
a had? – prach mu bude pokrmom…
Nebudú škodiť a nebudú ničiť
na celom mojom svätom pahorku,“
hovorí Pán.

Toto hovorí Pán:
„Nebesá sú mojím trónom
a zem podnožou mojich nôh.
Aký je to dom, čo mi postavíte?
Aké miesto pre môj odpočinok?

Veď toto všetko spravila moja ruka
i stalo sa to všetko – hovorí Pán.
A na takéhoto zhliadnem:
na pokorného a zroneného duchom
a ktorý sa trasie pred mojimi slovami.

Kto poráža vola – zabije človeka,
kto poráža ovcu – škrtí psa,
kto obetuje pokrm – krv bravčovú,
kto páli tymian – žehná modlu.
Keď si oni volia vlastné chodníky
a v ich ošklivostiach sa im kochá duša,

nuž aj ja si zvolím ich nešťastie
a privediem na nich ich hrôzy,
pretože som volal, no neodpovedal nik,
hovoril som, ale nepočúvali;
robili, čo je zlé v mojich očiach,
a to, čo som nechcel, si vybrali.“

Počujte slovo Pánovo,
ktorí sa trasiete pred jeho slovom:
Vaši bratia, čo vás nenávidia,
čo vás odstrkujú pre moje meno, vravia:
„Nechže sa oslávi Pán,
nech vidíme vašu radosť!“
Oni však budú zahanbení.

Čuj! – hrmot z mesta!
Čuj! – hlas Pána z chrámu,
čo spláca odplatu svojim nepriateľom.

Porodila prv, než kvílila,
prv, než ju obkľúčili bôle,
porodila chlapca.

Kto takéto počul?
Kto podobné videl?
Či sa zem zrodí v jeden deň?
Či sa národ narodí jedným razom?
Že rodil, aj porodil
Sion svojich synov?

„Či ja otvorím život a rodiť nedám?
Alebo ja, ktorý dám rodiť, uzavriem?“ –
hovorí tvoj Boh.

Tešte sa s Jeruzalemom
a plesajte nad ním,
všetci jeho milovníci,
radujte sa s ním, radujte sa
všetci, čo ste nad ním trúchlili.

Aby ste sali a nasýtili sa
z pŕs jeho útechy,
aby ste sŕkali a požívali
z plnosti jeho slávy.

Lebo toto hovorí Pán:
„Hľa, ja prikloním k nemu pokoj ako rieku
a slávu národov ako rozvodnený potok.
Budete sať, v lone vás budú varovať
a na kolenách vás budú láskať.

Ako keď niekoho teší matka,
tak vás budem ja tešiť
a v Jeruzaleme sa potešíte.

Keď to uvidíte, zaraduje sa vám srdce,
kosti vám vypučia ako zeleň
a Pánova ruka sa dá poznať jeho sluhom,
ale zúriť bude proti nepriateľom.

Lebo, hľa, Pán príde v ohni
a jeho vozy sú ako búrka,
aby priviedol v zápale svoj hnev
a svoju hrôzu v plameňoch ohňa.

Lebo ohňom bude súdiť Pán
a svojím mečom každé telo
a bude veľa tých, čo Pán porazí.