„Kto je to, čo prichádza z Edomu,
z Bozry v odeve červenom,
ten, čo sa skvie vo svojom rúchu,
vykračuje v plnej sile?“
„Ja som, ktorý hlásam pravdu,
mocný na spásu.“

„Prečo je tvoja šata červená
a tvoje rúcho ako šliapača v lise?“

„Lis som šliapal sám
a z národov nebol nik pri mne.
Pošliapal som ich vo svojom hneve,
zdrvil som ich vo svojej prchlivosti,
nuž striekala ich vlaha na môj šat
a celé rúcho som si poškvrnil.

Lebo som mal deň pomsty na mysli,
a prišiel rok môjho vykúpenia.

Obzeral som sa, ale pomocníka nebolo,
díval som sa, nebolo však toho, kto by ma podporil;
vtedy mi bolo pomocníkom moje rameno
a podporila ma moja prchlivosť,

že som šliapal národy vo svojom hneve,
opojil som ich svojou prchlivosťou
a vylial som na zem ich vlahu.“

Milosrdenstvo Pánovo chcem hlásať,
Pánovu chvályhodnosť,
pre všetko, čo nám Pán urobil,
pre veľkú dobrotu k domu Izraela,
čo im preukázal vo svojom zľutovaní
a v množstve svojej milosti.

Veď povedal: „Je to predsa môj ľud,
synovia, ktorí nesklamú!“ –
a stal sa im spasiteľom

vo všetkom ich súžení.
Nie posol ani anjel,
ale vyslobodil ich sám.
Vo svojej láske a útrpnosti
ich sám vykúpil,
zdvihol ich a nosil ich
po všetky dávne dni.

Ale oni sa búrili a zarmucovali
jeho ducha svätého;
preto sa im zmenil na nepriateľa,
a sám bojoval proti nim.

Spomenul si však na dávne dni,
na Mojžiša a jeho ľud:
„Kde je ten, ktorý vyviedol z mora
pastiera svojho stáda?
Kde je, ktorý vložil doň
svojho ducha svätého,

čo za pravicu viedol Mojžiša
svojím velebným ramenom,
čo rozdvojil vody pred nimi,
aby si urobil večné meno,

čo ich viedol hlbinami
ako koňa púšťou bez potknutia?

Ako statok, čo zostupuje dolinou,
tak ho viedol Pánov duch.“
Tak si viedol svoj ľud,
aby si urobil slávnym svoje meno.

Pozri sa z neba a hľaď
z príbytku svojej svätosti a veleby.
Kde je tvoja horlivosť a tvoja moc?
Hnutie tvojej lásky a tvoje zmilovanie
(sú zdržanlivé ku mne)?
Veď ty si náš otec,

lebo Abrahám o nás nevie
a Izrael nás nepozná!
Ty, Pane, si náš otec,
máš meno: vykupiteľ náš pradávny.

Prečo nás, Pane, odkláňaš od svojich ciest,
zatvrdzuješ nám srdce na bázeň voči tebe?
Vráť sa kvôli svojim sluhom,
kvôli kmeňom svojho dedičstva.

Ako maličkosť zvládli tvoj svätý ľud,
naši nepriatelia ti pošliapali svätyňu.

Sme ako tí, nad ktorými dávno nevládneš,
nad ktorými sa nevzýva tvoje meno.

Ako keď oheň páli raždie
a voda vrie od ohňa,
aby si dal modloslužobníkom svoje meno znať,
nech sa trasú pred tvojou tvárou (ich) národy.

Keď si robil divy, zostúpil si, hoc sme nečakali,
pred tvojou tvárou sa triasli vrchy.

Od večnosti nepočuli, neslýchali,
oko nevidelo okrem teba Boha,
ktorý by sa zastal tých, čo v neho dúfajú.

Ideš v ústrety tomu,
čo s radosťou robí spravodlivo,
teba na tvojich cestách spomína.

Všetci sme boli ako poškvrnení,
sťa skrvavená šata bola všetka naša spravodlivosť
a zvädli sme ako lístie,
naše hriechy nás uniesli sťa vietor.

Nebolo toho, kto by vzýval tvoje meno,
kto by sa vzbudil a chopil sa teba,
lebo si schoval pred nami svoju tvár,
oddal si nás moci našich hriechov.

Teraz však, Pane, ty si náš otec,
my sme len hlina a ty si náš tvorca,
všetci sme dielom tvojich rúk.

Nehnevaj sa, Pane, tak veľmi
a nespomínaj na hriech naveky;
hľa, pozri, my všetci sme tvoj ľud.

Tvoje sväté mestá ostali púšťou,
Sion sa stal púšťou,
Jeruzalem sa stal pustatinou.

Náš svätý a nádherný chrám,
kde ťa chválievali naši otcovia,
stal sa korisťou ohňa;
všetko, čo nám bolo drahé,
ostalo zboreniskom.

Či sa zdržíš po tom všetkom, Pane?
Budeš mlčať a tak veľmi nás pokoríš?

„Hľadali ma tí, čo sa nepýtali,
našli ma tí, čo nehľadali.
Vravel som: »Hľa, tu som, tu som!«
národu, čo nevzýval moje meno.

Vystieral som ruky celý deň
ku vzdorovitému ľudu,
čo kráčal cestou nedobrou
za svojimi predstavami,

k ľuďom, čo ma stále popudzujú
do tváre.
Ktorí obetujú v záhradách
a na tehlách pália kadidlo,

čo vysedávajú v hrobkách
a nocúvajú v jaskyniach,
jedávajú mäso bravčové
a nečisté kúsky sú v ich nádobách.

Čo hovoria: »Ostaň tam,
neblíž sa ku mne, lebo som ti svätý.«
Títo sú mi dymom v nose,
ohňom, čo horí celý deň.

Hľa, je napísané predo mnou:
Nebudem mlčať, kým som neodplatil.

Ale odplatím im do lona ich hriechy
a zároveň hriechy ich otcov, hovorí Pán;
ktorí pálili kadidlo na vrchoch
a zlorečili mi na kopcoch;
nameriam im do lona za ich dávne skutky.“

Toto hovorí Pán:
„Ako keď sa nájde mušt na strapci
a povie sa: »Neznič to,
lebo je v ňom požehnanie!«,
tak urobím kvôli svojim sluhom,
aby nebolo všetko zničené.

Vyvediem z Jakuba potomstvo
a z Júdu vládcu svojich vrchov,
budú tam vládnuť moji vyvolení
a moji sluhovia tam budú bývať.

Sáron bude košariskom stáda
a dolina Achor ležiskom dobytka
pre môj ľud, ktorý ma hľadal.

Vy však, čo ste opustili Pána,
čo ste zabudli na môj svätý vrch,
čo ste prestierali stôl pre Gada
a napĺňali nápoj Ménimu,

určím vás pod meč,
všetci sa zhrbíte na popravu,
lebo som volal, a neodpovedali ste,
hovoril som, a nepočúvali ste,
lež robili ste, čo je v mojich očiach zlé,
a vyvolili ste si, čo som nechcel.“

Preto Pán, Jahve, hovorí takto:
„Hľa, moji sluhovia budú jesť,
ale vy budete hladovať,

hľa, moji sluhovia budú piť,
ale vy budete žízniť,
hľa, moji sluhovia sa budú radovať,
a vy sa budete hanbiť,
hľa, moji sluhovia budú plesať
od blaženosti srdca,
vy však budete volať
od žalosti srdca
a kvíliť budete zlomeným duchom.

A zanecháte svoje meno
ako kliatbu mojim vyvoleným:
Pán, Jahve, ťa usmrtí,
ale svojich sluhov nazve iným menom.

Kto sa bude žehnať na zemi,
bude sa žehnať verným Bohom
a kto bude prisahať na zemi,
bude prisahať na verného Boha,
lebo budú zabudnuté dávne úzkosti,
áno, budú skryté pred mojím zrakom.

Lebo hľa, ja stvorím nové nebo a novú zem
a na predošlé sa nebude spomínať,
ani na myseľ neprídu,

ale tešte sa a plesajte večne
nad tým, čo som stvoril,
lebo hľa, ja stvorím Jeruzalem na plesanie
a jeho ľud na radosť!

Plesám nad Jeruzalemom,
teším sa svojmu ľudu
a už v ňom nebude počuť
hlas plaču a hlas volania.

Nebude tam už párdňové dieťa
ani starec, ktorý nedoplní svoj vek,
ale mladík zomrie storočný
a hriešnik ako storočný bude prekliaty.

Budú stavať domy a bývať,
budú sadiť vinice a jesť ich plod.

Nepostavia, aby iný býval,
nezasadia, aby iný jedol,
lebo ako vek stromu
bude vek môjho ľudu
a prácu svojich rúk
užijú moji vyvolení.

Nebudú sa nadarmo ustávať
a nebudú robiť pre hrôzu,
veď sú požehnaný rod Pána
a s nimi aj ich potomstvo.

Prv, než budú volať, ja odpoviem,
ešte len budú vravieť a ja ich vyslyším.

Vlk a baránok budú sa pásť ako jeden
a lev sťa vôl bude žrať slamu;
a had? – prach mu bude pokrmom…
Nebudú škodiť a nebudú ničiť
na celom mojom svätom pahorku,“
hovorí Pán.

Toto hovorí Pán:
„Nebesá sú mojím trónom
a zem podnožou mojich nôh.
Aký je to dom, čo mi postavíte?
Aké miesto pre môj odpočinok?

Veď toto všetko spravila moja ruka
i stalo sa to všetko – hovorí Pán.
A na takéhoto zhliadnem:
na pokorného a zroneného duchom
a ktorý sa trasie pred mojimi slovami.

Kto poráža vola – zabije človeka,
kto poráža ovcu – škrtí psa,
kto obetuje pokrm – krv bravčovú,
kto páli tymian – žehná modlu.
Keď si oni volia vlastné chodníky
a v ich ošklivostiach sa im kochá duša,

nuž aj ja si zvolím ich nešťastie
a privediem na nich ich hrôzy,
pretože som volal, no neodpovedal nik,
hovoril som, ale nepočúvali;
robili, čo je zlé v mojich očiach,
a to, čo som nechcel, si vybrali.“

Počujte slovo Pánovo,
ktorí sa trasiete pred jeho slovom:
Vaši bratia, čo vás nenávidia,
čo vás odstrkujú pre moje meno, vravia:
„Nechže sa oslávi Pán,
nech vidíme vašu radosť!“
Oni však budú zahanbení.

Čuj! – hrmot z mesta!
Čuj! – hlas Pána z chrámu,
čo spláca odplatu svojim nepriateľom.

Porodila prv, než kvílila,
prv, než ju obkľúčili bôle,
porodila chlapca.

Kto takéto počul?
Kto podobné videl?
Či sa zem zrodí v jeden deň?
Či sa národ narodí jedným razom?
Že rodil, aj porodil
Sion svojich synov?

„Či ja otvorím život a rodiť nedám?
Alebo ja, ktorý dám rodiť, uzavriem?“ –
hovorí tvoj Boh.

Tešte sa s Jeruzalemom
a plesajte nad ním,
všetci jeho milovníci,
radujte sa s ním, radujte sa
všetci, čo ste nad ním trúchlili.

Aby ste sali a nasýtili sa
z pŕs jeho útechy,
aby ste sŕkali a požívali
z plnosti jeho slávy.

Lebo toto hovorí Pán:
„Hľa, ja prikloním k nemu pokoj ako rieku
a slávu národov ako rozvodnený potok.
Budete sať, v lone vás budú varovať
a na kolenách vás budú láskať.

Ako keď niekoho teší matka,
tak vás budem ja tešiť
a v Jeruzaleme sa potešíte.

Keď to uvidíte, zaraduje sa vám srdce,
kosti vám vypučia ako zeleň
a Pánova ruka sa dá poznať jeho sluhom,
ale zúriť bude proti nepriateľom.

Lebo, hľa, Pán príde v ohni
a jeho vozy sú ako búrka,
aby priviedol v zápale svoj hnev
a svoju hrôzu v plameňoch ohňa.

Lebo ohňom bude súdiť Pán
a svojím mečom každé telo
a bude veľa tých, čo Pán porazí.