14Judita k nim zvolala veľkým hlasom: „Chváľte Boha, chváľte ho! Chváľte Boha, lebo neodňal svoje milosrdenstvo domu Izraela, ale tejto noci zničil našich nepriateľov mojou rukou.“

17Všetok ľud žasol; sklonili sa, klaňali sa Bohu a jednomyseľne volali: „Zvelebený si, Bože náš, lebo si dnes zničil nepriateľov svojho ľudu!“ 1818 n.A Oziáš jej povedal: „Požehnaná si, dcéra, od Boha najvyššieho nad všetky ženy na zemi. A zvelebený je Pán, náš Boh, ktorý stvoril nebo i zem. S jeho pomocou sa ti podarilo udrieť a odťať hlavu vodcovi našich nepriateľov. 19Preto nikdy nevymizne spomienka na tvoju dôveru v Boha zo sŕdc ľudí, ktorí si budú pripomínať Pánovu silu. 20Nech ťa Boh naveky oslávi, nech ťa zahrnie dobrami za to, že si nešetrila svoj život, keď bol ponížený náš rod, ale si odvrátila od nás našu záhubu, lebo si správne kráčala pred tvárou nášho Boha.“ A všetok ľud povedal: „Amen! Amen!“