Kniha Judita   –   Jdt 8,21–27

21Lebo ak sa im dáme zajať my, zajmú celú Judeu a vydrancujú našu svätyňu. Boh však bude vyžadovať našu krv za jej znesvätenie 22a smrť našich bratov, zajatie obyvateľstva krajiny a spustošenie nášho dedičstva obráti na našu hlavu. Kdekoľvek budeme žiť v otroctve uprostred pohanov, budeme terčom hanby a posmechu u všetkých, čo sa nás zmocnia, 23lebo naše otroctvo sa neobráti na milosť, ale Pán, náš Boh, ho položí na našu potupu. 24Preto, bratia, ukážme svojim bratom, že od nás závisí ich život; i svätyňa, chrám a oltár spočíva na nás. 25Predovšetkým však vzdávajme vďaky Pánovi, nášmu Bohu, ktorý nás skúša ako skúšal našich otcov. 26Len si spomeňte, čo všetko urobil s Abrahámom, koľkým skúškam podrobil Izáka a čo prežil Jakub v Sýrskej Mezopotámii, keď pásol ovce u brata svojej matky Labana. 27Ako ich nechal prejsť ohňom, keď skúšal ich srdcia, tak sa ani na nás nechce pomstiť, ale Pán trestom napomína tých, čo sa blížia k nemu.“