Beda mi pre moju skazu,
moja rana je bolestná!
Predsa som povedal:
„Áno, to je moja nemoc, unesiem ju.“

Môj stan je zvalený,
roztrhané všetky povrázky,
synovia ma nechali, niet ich;
niet, kto by mi znova stan roztiahol
a rozvinul moje plachty.

Veď pastieri konali nerozumne
a nehľadali Pána;
preto neprospievali,
ich stáda sú rozprášené všetky.

Čuj! Ide akýsi chýr:
veľký lomoz zo severnej krajiny,
aby z miest Júdska urobil púšť,
príbytok šakalov.

„Ja viem, Pane,
že človek nemá v moci svoju cestu,
človek nemá v moci svoju púť
ani usmernenie svojich krokov.

Karhaj ma, Pane, ale mierne,
nie v svojom hneve, aby si ma nerozdrvil.“

Vylej svoj hnev na národy, ktoré ťa nepoznajú,
a na pokolenia, ktoré nevzývajú tvoje meno,
veď vyjedli Jakuba, vyjedli ho, zničili
a spustošili jeho nivy.