Zvádzal si ma, Pane, nuž dal som sa zviesť,
uchopil si ma a premohol.
Som na posmech celý deň,
každý sa mi posmieva.

Kedykoľvek hovorím, len kričím:
„Násilie a lúpež!“ volám.
Veď Pánovo slovo mi slúži
na hanbu a výsmech celý deň!

I myslel som: „Nespomeniem si naň
a nebudem viac hovoriť v jeho mene,“
ale v srdci mi bol sťa horiaci oheň,
zovretý v mojich kostiach;
namáhal som sa, aby som to vydržal,
no nevládal som.

Veď počúvam potupy mnohých
(hrôza zôkol-vôkol):
„Udávajte, nech ho oznámime!“
Aj každý, kto mi bol priateľom,
striehne na môj pád:
„Hádam sa dá zviesť, premôžeme ho
a vypomstíme sa na ňom!“