I myslel som: „Nespomeniem si naň
a nebudem viac hovoriť v jeho mene,“
ale v srdci mi bol sťa horiaci oheň,
zovretý v mojich kostiach;
namáhal som sa, aby som to vydržal,
no nevládal som.

Prekliaty deň, v ktorý som sa narodil!
Deň, v ktorý ma porodila matka,
nech nie je požehnaný!

Prekliaty muž, ktorý oznámil môjmu otcovi:
„Dieťa sa ti narodilo, chlapček!“ –
a naplnil ho radosťou.

Nech je muž ten ako mestá,
ktoré rozvrátil Pán bez milosti.
Za rána nech počuje krik
a lomoz v poludňajšom čase!

Pretože ma neusmrtil v lone,
aby mi bola matka hrobom,
jej život večne ťarchavý.

Prečože som vyšiel z lona
vidieť bolesť a utrpenie,
aby sa v hanbe míňali moje dni?