Reči o prorokoch
97 n.Srdce sa zlomilo vo mne,
trasú sa mi všetky kosti,
som ako opitý človek,
ako muž presiaknutý vínom
pred Pánom a pred jeho svätými slovami.
10-11Veď cudzoložníkmi je preplnená krajina,
lebo od kliatby smúti zem,
uschýnajú nivy roviny,
ich úsilím je zloba,
ich silou je neprávosť.
„Veď i prorok, i kňaz sú hriešni,
a vo svojom dome som našiel ich zločin
– hovorí Pán.
Preto budú ich cesty sťa kĺzačka,
vo tme sa pošmyknú a padnú na nej,
áno, privediem na nich pohromu
v roku ich navštívenia –
hovorí Pán.
13 n.U prorokov Samárie som videl nerozum,
prorokovali menom Bála
a zavádzali môj ľud, Izrael.
Na jeruzalemských prorokoch som však videl ohavnosť:
cudzoložstvo a zhon za klamstvom.
Utvrdzovali zločincov,
aby sa nik neodvrátil od hriechu;
ku mne boli všetci ako Sodoma,
jeho obyvatelia ako Gomora.“
15Nuž takto vraví Pán zástupov o prorokoch:
„Hľa, ja ich nakŕmim palinou
a napojím ich otrávenou vodou,
lebo od prorokov Jeruzalema
vyšla hriešnosť na celú zem.
Toto hovorí Pán zástupov:
Nepočúvajte na slová prorokov,
ktorí vám prorokujú.
Oni vás zavádzajú,
vidinu svojho srdca hovoria,
a nie z Pánových úst.
17Jednostaj hovoria tým,
čo opovrhujú slovom Pánovým:
»Pokoj budete mať!«
A každému, kto kráča
v tvrdosti svojho srdca, vravia:
»Nepríde na vás pohroma.«
18Veď ktože stál v rade Pánovej,
videl a počul jeho reč?
Kto pozoroval a počúval jeho reč?
19 n.(Hľa, zúri Pánova víchrica, hnev;
a rozvírený víchor
víri nad hlavou bezbožníkov.
Neodvráti sa Pánov hnev,
kým nesplní a neustáli
plány svojho srdca.
Na konci dní to pochopíte jasne.)
Neposlal som prorokov,
oni však utekajú,
neprehovoril som k nim,
oni však prorokujú.
Ak stáli v mojej rade,
nech oznámia môjmu ľudu moje slová,
nech ich odvrátia od ich zlej cesty
a od ich zločinných skutkov!
23 n.Či som ja Bohom iba zblízka
– hovorí Pán,
a zďaleka nie som Boh?
A keď sa kto čo ako dobre skryje,
či ho ja nevidím? – hovorí Pán.
Nuž či nezaplňujem ja nebesá? –
hovorí Pán.
Sny prorokov. – 25Počul som, čo hovoria proroci, ktorí v mojom mene prorokujú klamstvo. Hovoria: »Mal som sen! Mal som sen!« 26Dokedyže budú takto zmýšľať proroci, ktorí predpovedajú klamstvo a prorokujú výmysel svojho srdca? 27Títo svojimi snami, ktoré si medzi sebou rozprávajú, chcú dať môjmu ľudu zabudnúť moje meno, ako ich otcovia zabudli moje meno pre Bála. 28Prorok, ktorý má sen, nech rozpráva sen, a ktorý má moje slovo, nech pravdivo hovorí moje slovo! Čo má slama so zrnom? – hovorí Pán. 29Či nie je moje slovo ako oheň – hovorí Pán, a ako kladivo, ktoré drví skalu?
30Nuž preto som ja proti prorokom – hovorí Pán, ktorí si vzájomne kradnú moje slová. 31Hľa, som proti prorokom – hovorí Pán, ktorí použijú svoj jazyk, a vravia: »Hovorí Pán.« 32Hľa, som proti tým, čo prorokujú klamné sny – hovorí Pán, rozprávajú ich a zavádzajú môj ľud svojím klamstvom a chvastúnstvom. Ja som ich veru neposlal, ani nepoveril; a nijako neosožia tomuto ľudu – hovorí Pán.
Pánovo bremeno. –
3333 n.Ale ak sa ťa tento ľud alebo kňaz, alebo prorok spýta: »Čo je Pánovo bremeno?«, odpovieš im: »Vy ste bremeno, ale vás odhodím« – hovorí Pán.
34Keď prorok, kňaz alebo niekto z ľudu povie: »Pánovo bremeno,« vezmem na zodpovednosť toho človeka i jeho dom.
35Takto hovorte medzi sebou a druh druhovi: »Čo odpovedal Pán?« a: »Čo hovoril Pán?«
36Ale Pánovo bremeno nespomínajte viac, lebo bremenom bude každému jeho slovo. I prevrátili ste slová živého Boha, Pána zástupov, nášho Boha.
37Toto povieš prorokovi: »Čo ti odpovedal Pán?« a: »Čo hovoril Pán?«
38Ale ak budete hovoriť: »Bremeno Pánovo,« nuž toto hovorí Pán: Pretože ste hovorili toto slovo: »Bremeno Pánovo,« hoci som vám odkázal: Nehovorte: »Bremeno Pánovo,«
39zodvihnem vás sťa bremeno a zahodím vás i mesto, ktoré som dal vám i vašim otcom, preč od seba.
40A zahrniem vás večnou hanbou a večnou potupou, na ktorú sa nezabudne.“