Kniha proroka Jeremiáša   –   Jer 25

Predpoveď o sedemdesiatročnom zajatí. – 1Slovo, ktoré dostal Jeremiáš o celom júdskom ľude vo štvrtom roku Joakima, syna Joziášovho, kráľa júdskeho – to bol prvý rok babylonského kráľa Nabuchodonozora –, 2a ktoré prorok Jeremiáš oznámil celému júdskemu ľudu a všetkým obyvateľom Jeruzalema:

3„Od trinásteho roku Joziáša, syna Amonovho, kráľa júdskeho, až podnes je to dvadsaťtri rokov, čo Pán hovorí ku mne. I hovoril som k vám bez prestania, no nepočúvali ste. 4Pán k vám jednostaj posielal rozličných svojich sluhov, prorokov, ale nepočúvali ste a ucho ste pozorne nenaklonili. 5Hovoril: »Vráťte sa každý zo svojej zlej cesty a od svojich zlých skutkov, tak ostanete bývať v krajine, ktorú dal Pán vám a vašim otcom od vekov naveky. 6A nechoďte za cudzími bohmi, neslúžte im a neklaňajte sa im; nedráždite ma dielom svojich rúk, potom vás nebudem trestať. 7Ale nepočúvali ste na mňa – hovorí Pán –, chceli ste ma hnevať dielom svojich rúk na vlastné nešťastie.«

8Nuž toto hovorí Pán zástupov: Pretože ste nepočúvali moje slová, 925,9hľa, pošlem a zoberiem všetky kmene severu (hovorí Pán – aj Nabuchodonozorovi, kráľovi Bábela, svojmu sluhovi) a privediem ich proti tejto krajine a proti jej obyvateľom i proti všetkým týmto okolitým národom. Splním na nich kliatbu, obrátim ich na hrôzu a posmech a na večnú púšť. 1010Odstránim spomedzi nich hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, hlas mlynčekov a svetlo lampy. 1111Celá táto krajina bude vyhnanstvom a hrôzou a tieto národy budú slúžiť sedemdesiat rokov babylonskému kráľovi. 1212A až uplynie sedemdesiat rokov, potrescem babylonského kráľa i ten ľud -hovorí Pán – pre ich hriech, aj krajinu Chaldejcov a obrátim ju na večitú púšť. 13Privediem na tú krajinu všetky svoje hrozby, ktoré som proti nej vyhlásil, všetko, čo je napísané v tejto knihe, čo Jeremiáš prorokoval proti všetkým národom. 14Lebo aj ich samých zotročia mnohé národy a veľkí králi; odplatím im podľa ich skutkov a podľa diela ich rúk.“

Pánov kalich. – 15Lebo toto mi povedal Pán, Boh Izraela: „Vezmi z mojej ruky tento vínový kalich hnevu a daj ho piť všetkým národom, ku ktorým ťa pošlem. 16Napijú sa a budú sa tackať a šalieť pred mečom, ktorý medzi nich pošlem.“ 17Vzal som teda z Pánovej ruky kalich a napojil som všetky národy, ku ktorým ma Pán poslal. 1818Jeruzalem, mestá Júdska, jeho kráľov, jeho kniežatá, aby som ich vydal na zborenisko, na hrôzu, na posmech a na kliatbu (ako je tomu dnes); 19faraóna, egyptského kráľa, jeho sluhov, jeho kniežatá a celý jeho ľud; 2020celú zmiešaninu národov a všetkých kráľov krajiny Us; všetkých kráľov filištínskej krajiny: Askalon, Gazu, Akaron a zvyšky Azotu. 21Edom, Moab a synov Amonových, 22všetkých kráľov Týru, všetkých kráľov Sidonu a kráľov pobrežia, ktoré je za morom. 2323Dedan, Temu, Buz a všetkých, čo si holia okraj. 2424Všetkých kráľov Arabska (a všetkých kráľov miešaniny), ktorí bývajú v púšti. 2525Všetkých kráľov Zimriho, všetkých kráľov Elamu a všetkých kráľov Médey, 2626všetkých kráľov severu, blízkych i vzdialených od seba, a všetky kráľovstvá sveta, ktoré sú na povrchu zeme. Kráľ Sesak však bude piť po nich. 27„A povieš im: Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Pite a opite sa, dávte a padnite, aby ste nevstali pre meč, ktorý pošlem medzi vás. 28A ak sa budú zdráhať vziať z tvojej ruky kalich a piť, povieš im: Toto hovorí Pán zástupov: Veruže budete piť! 29Lebo, hľa, ja začínam nešťastie v meste, ktoré sa volá mojím menom, a vy by ste boli ušetrení? Nebudete ušetrení, pretože ja zavolám meč na všetkých obyvateľov zeme – hovorí Pán zástupov. 3030Ty im však prorokuj všetky tieto veci a povedz im:

Pán kričí z výsosti,
zo svojho svätého príbytku vydáva hlas,
hlasno kričí nad svojimi nivami,
rozozvučí ujúkanie ako šliapači
proti všetkým obyvateľom zeme.

31

Hrmot preniká až do končín zeme,
pretože Pán má spor s národmi;
on sa súdi s každým človekom,
zlých odovzdá meču
– hovorí Pán.

32

Toto hovorí Pán zástupov:
Hľa, pohroma ide z národa na národ,
zo strání zeme dvíha sa veľká búrka!“

33

A pán ich porazí v ten deň
od jedného konca zeme po druhý;
neoplačú, nezoberú a nepochovajú ich,
budú hnojom na povrchu poľa.

3434

Kvíľte, pastieri, a volajte,
zvíjajte sa, vodcovia stád,
je zvrchovaný čas pozrážať (a rozohnať) vás,
popadáte sťa vybrané barany.

35

Zhynulo útočište pastierov
a útulok vodcov stáda.

36

Čuj, krik pastierov,
kvílenie vodcov stáda!
Veď Pán spustošil ich pastvu!

37

A pre blčiaci Pánov hnev
zmĺknu nivy pokojné.

3838

Opustil ako lev svoju húštinu,
veď ich krajina ostala púšťou
pre ničiaci meč
a pre blčiaci Pánov hnev.