Spytujte sa, pozrite,
či porodí muž?
Prečo vidím, že každý muž
má ruky na bedrách sťa rodička
a každá tvár sa zmenila, zbledla.

Ach, veľký je to deň,
podobného mu niet,
je to čas úzkosti pre Jakuba,
ale vyslobodí sa z toho.

Ty sa však neboj, sluha môj, Jakub,
hovorí Pán,
nestrachuj sa – Izrael,
lebo, hľa, ja ťa zachránim z diaľky
a tvoje potomstvo z krajiny zajatia;
i vráti sa Jakub a odpočinie si,
v bezpečí bude, nezastraší ho nik.

Veď som s tebou ja, hovorí Pán,
aby som ťa zachránil.
Áno, zničím všetky národy,
medzi ktoré som ťa roztrúsil,
iba teba nezničím,
ale budem ťa karhať spravodlivo
a bez trestu ťa nenechám.

Lebo toto hovorí Pán:
Nezhojiteľný je tvoj úraz,
nevyliečiteľná tvoja rana.

Nik sa nechce ujať tvojho vredu,
nemáš lieku na zhojenie.

Všetci tvoji milovníci zabudli na teba,
nevyhľadávajú ťa;
veď som ťa udrel nepriateľskou ranou,
príkrym karhaním
pre množstvo tvojich hriechov,
silu tvojich zločinov.

Čo kričíš pre svoj úraz? –
Tvoja bolesť je nezhojiteľná;
pre množstvo tvojich hriechov,
silu tvojich zločinov
som ti to urobil.

Ale všetci, čo ťa hlcú, budú pohltení,
všetci tvoji nepriatelia pôjdu do zajatia,
všetci, čo ťa koristia, budú korisťou
a všetci, čo ťa plienia, budú plenom.

Lebo ti zacelím jazvu
a rany ti vyliečim,
hovorí Pán,
veď ťa volajú Odohnaná,
Sion, ktorý nik nehľadá.

Toto hovorí Pán:
Hľa, obrátim osud Jakubových stanov,
nad jeho šiatrami sa zľutujem,
mesto sa zbuduje na svojich kopcoch
a palác bude stáť na pravom mieste.

Chválospev sa bude z nich ozývať
a hlas veselosti,
rozmnožím ich, neumenšia sa,
oslávim ich, neoslabnú.

Jeho synovia budú ako kedysi,
ich obec sa upevní predo mnou
a navštívim všetkých, čo ich utláčajú.

Vládcu bude mať z vlastných radov
a panovníka si sám zrodí.
Priblížim si ho a príde ku mne,
veď ktože by nasadzoval život
a priblížil by sa mi – hovorí Pán.

I budete mojím ľudom
a ja budem vaším Bohom.

Hľa, zúri Pánova víchrica, hnev,
víchor sa rúti,
zúri nad hlavou bezbožníkov!

Neodvráti sa Pánov hnev,
kým nesplní a neustáli
plány svojho srdca,
na konci dní to pochopíte.

V tom čase, hovorí Pán,
budem Bohom všetkým rodom Izraela
a oni budú mojím ľudom.

Toto hovorí Pán:
Na pustatine našiel milosť
národ, ušetrený mečom,
do svojho odpočinku išiel Izrael.“

Zďaleka sa mu zjavil Pán:
„Láskou odvekou som ťa miloval,
preto som ti zachoval priazeň.

Ešte ťa zbudujem, vystavia ťa,
panna, Izrael;
ešte sa ozdobíš bubnami,
vykročíš do tanca natešených.

Ešte budeš sadiť vinice
na vrchoch Samárie:
čo sadzači zasadia, aj užijú.

Lebo príde deň, keď budú kričať
strážnici na vrchoch Efraima:
»Hor’ sa, poďme na Sion
k Pánovi, svojmu Bohu!«

Lebo toto hovorí Pán:
Jasajte pre Jakuba v radosti
a plesajte nad hlavou národov!
Rozhlasujte, oslavujte a hovorte:
»Pán vyslobodil svoj ľud,
zvyšky Izraela.«

Hľa, privediem ich zo severnej krajiny
a z končín zeme ich zhromaždím;
medzi nimi i slepých a chromých,
samodruhé i šestonedieľky:
veľký zástup sa vráti sem.

Prichádzajú s plačom,
no vediem ich s potechou,
zavediem ich k potokom vôd
po rovnej ceste, kde sa nepotknú,
lebo som Izraelov otec
a Efraim je môj prvorodený.“

Národy, čujte slovo Pánovo;
ohlasujte na ďalekých ostrovoch
a vravte: „Ten, čo rozosial Izrael, pozbiera ho
a ustráži ho ako pastier stádo.“

Áno, Pán vykúpi Jakuba,
vyslobodí ho z ruky, čo ho premohla.

Prídu a zaplesajú na výšine Siona,
budú sa hrnúť k darom Pánovým,
k obiliu, muštu a oleju,
k mláďatám oviec a statku.
Ich duša bude ako zavodnená záhrada,
nebudú viac mrieť túžbou.

Vtedy sa bude panna tešiť v tanci,
i mladíci a starci pospolu.
„Ich smútok zmením na radosť,
poteším ich, rozveselím po žiali.

Opojím dušu kňazov hojnosťou
a môj ľud sa nasýti mojimi darmi“ –
hovorí Pán.

Toto hovorí Pán:
„Čuj, v Ráme počuť vzdychanie,
prehorký plač,
Ráchel narieka nad svojimi deťmi,
nedá sa potešiť
nad deťmi, pretože ich niet.“

Toto hovorí Pán:
„Zabráň svojmu hlasu plač
a svojim očiam slzy,
veď tvoja námaha dostane odmenu,
hovorí Pán,
vrátia sa z nepriateľskej krajiny.

Je nádej pre tvoju budúcnosť
– hovorí Pán,
synovia sa vrátia na svoje územie.

Počujem Efraima vzdychať:
»Šľahal si ma, nuž dal som sa šľahať
ako neskrotený junec.
Priveď ma späť a navrátim sa,
veď ty si Pán, môj Boh!

Už som oželel svoj odpad,
a keď som uznal, bil som si stehno,
hanbil som sa a červenal,
lebo som niesol hanbu svojej mladosti.«

Či mi je Efraim drahým synom?
Či je rozkošným dieťaťom?
Veď kedykoľvek mu hrozím,
znovu si musím naň spomenúť
a trasie sa mi preň vnútro,
musím sa nad ním zmilovať“
– hovorí Pán.

Postav si stĺpy,
zasaď si kamene,
daj pozor na cestu,
na chodník, ktorým si kráčal;
vráť sa späť, panna, Izrael,
vráť sa sem do týchto svojich miest!

Dokedyže budeš blúdiť,
dcéra odbojná?
Veď Pán stvorí čosi nové na zemi:
Žena obkľúči muža.

A budú tam bývať spolu
Júda a všetky jeho mestá,
roľníci a sprievodcovia stád.

Áno, opojím unavenú dušu
a každú roztúženú dušu naplním.“

(Preto som sa zobudil a pozeral,
môj sen mi bol sladký.)

Toto hovorí Pán,
ktorý dáva slnko za svetlo dňu,
určuje mesiac a hviezdy za svetlo noci,
pobúri more, že hučia jeho vlny,
Pán zástupov má meno:

„Ak sa tieto zákony otrasú predo mnou,
hovorí Pán,
aj semä Izraela prestane byť národom
predo mnou po všetky dni.“

Toto hovorí Pán:
„Ak sa hore dajú zmerať nebesá
a dolu preskúmať základy zeme,
aj ja zavrhnem celé semä Izraela
pre všetko, čo urobili – hovorí Pán.