Kniha proroka Jeremiáša   –   Jer 30 – 33

Budúca spása Izraela

Oslobodenie vo veľký deň Pána. – 1Slovo, ktoré Pán povedal Jeremiášovi: 230,2„Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Napíš si do knihy všetky slová, ktoré som ti povedal. 3Lebo, hľa, prídu dni, vraví Pán, keď obrátim osud svojho ľudu, Izraela a Júdu, hovorí Pán, a navrátim ich do krajiny, ktorú som dal ich otcom, i budú ňou vládnuť.“ 4Toto sú slová, ktoré Pán hovoril o Izraeli a o Júdsku: 55-7„Áno, toto hovorí Pán:

Počuli sme strašný hlas;
úzkosť a niet pokoja.

6

Spytujte sa, pozrite,
či porodí muž?
Prečo vidím, že každý muž
má ruky na bedrách sťa rodička
a každá tvár sa zmenila, zbledla.

7

Ach, veľký je to deň,
podobného mu niet,
je to čas úzkosti pre Jakuba,
ale vyslobodí sa z toho.

8V ten deň, hovorí Pán zástupov, zlámem jarmo, ktoré má na šiji, a jeho putá roztrhám, že ho nebudú viac zotročovať cudzinci. 99Pánovi, svojmu Bohu, budú slúžiť a svojmu kráľovi Dávidovi, ktorého im ustanovím.

1010 n.

Ty sa však neboj, sluha môj, Jakub,
hovorí Pán,
nestrachuj sa – Izrael,
lebo, hľa, ja ťa zachránim z diaľky
a tvoje potomstvo z krajiny zajatia;
i vráti sa Jakub a odpočinie si,
v bezpečí bude, nezastraší ho nik.

11

Veď som s tebou ja, hovorí Pán,
aby som ťa zachránil.
Áno, zničím všetky národy,
medzi ktoré som ťa roztrúsil,
iba teba nezničím,
ale budem ťa karhať spravodlivo
a bez trestu ťa nenechám.

Národ sa vylieči

12

Lebo toto hovorí Pán:
Nezhojiteľný je tvoj úraz,
nevyliečiteľná tvoja rana.

13

Nik sa nechce ujať tvojho vredu,
nemáš lieku na zhojenie.

14

Všetci tvoji milovníci zabudli na teba,
nevyhľadávajú ťa;
veď som ťa udrel nepriateľskou ranou,
príkrym karhaním
pre množstvo tvojich hriechov,
silu tvojich zločinov.

15

Čo kričíš pre svoj úraz? –
Tvoja bolesť je nezhojiteľná;
pre množstvo tvojich hriechov,
silu tvojich zločinov
som ti to urobil.

16

Ale všetci, čo ťa hlcú, budú pohltení,
všetci tvoji nepriatelia pôjdu do zajatia,
všetci, čo ťa koristia, budú korisťou
a všetci, čo ťa plienia, budú plenom.

1717

Lebo ti zacelím jazvu
a rany ti vyliečim,
hovorí Pán,
veď ťa volajú Odohnaná,
Sion, ktorý nik nehľadá.

Obnova národa

1818

Toto hovorí Pán:
Hľa, obrátim osud Jakubových stanov,
nad jeho šiatrami sa zľutujem,
mesto sa zbuduje na svojich kopcoch
a palác bude stáť na pravom mieste.

19

Chválospev sa bude z nich ozývať
a hlas veselosti,
rozmnožím ich, neumenšia sa,
oslávim ich, neoslabnú.

20

Jeho synovia budú ako kedysi,
ich obec sa upevní predo mnou
a navštívim všetkých, čo ich utláčajú.

2121

Vládcu bude mať z vlastných radov
a panovníka si sám zrodí.
Priblížim si ho a príde ku mne,
veď ktože by nasadzoval život
a priblížil by sa mi – hovorí Pán.

22

I budete mojím ľudom
a ja budem vaším Bohom.

2323 n.

Hľa, zúri Pánova víchrica, hnev,
víchor sa rúti,
zúri nad hlavou bezbožníkov!

24

Neodvráti sa Pánov hnev,
kým nesplní a neustáli
plány svojho srdca,
na konci dní to pochopíte.

1

V tom čase, hovorí Pán,
budem Bohom všetkým rodom Izraela
a oni budú mojím ľudom.

Božie milosrdenstvo zachráni národ

231,2

Toto hovorí Pán:
Na pustatine našiel milosť
národ, ušetrený mečom,
do svojho odpočinku išiel Izrael.“

33

Zďaleka sa mu zjavil Pán:
„Láskou odvekou som ťa miloval,
preto som ti zachoval priazeň.

4

Ešte ťa zbudujem, vystavia ťa,
panna, Izrael;
ešte sa ozdobíš bubnami,
vykročíš do tanca natešených.

5

Ešte budeš sadiť vinice
na vrchoch Samárie:
čo sadzači zasadia, aj užijú.

66

Lebo príde deň, keď budú kričať
strážnici na vrchoch Efraima:
»Hor’ sa, poďme na Sion
k Pánovi, svojmu Bohu!«

Návrat zo zajatia

7

Lebo toto hovorí Pán:
Jasajte pre Jakuba v radosti
a plesajte nad hlavou národov!
Rozhlasujte, oslavujte a hovorte:
»Pán vyslobodil svoj ľud,
zvyšky Izraela.«

8

Hľa, privediem ich zo severnej krajiny
a z končín zeme ich zhromaždím;
medzi nimi i slepých a chromých,
samodruhé i šestonedieľky:
veľký zástup sa vráti sem.

9

Prichádzajú s plačom,
no vediem ich s potechou,
zavediem ich k potokom vôd
po rovnej ceste, kde sa nepotknú,
lebo som Izraelov otec
a Efraim je môj prvorodený.“

Žiaľ sa zmení na radosť

10

Národy, čujte slovo Pánovo;
ohlasujte na ďalekých ostrovoch
a vravte: „Ten, čo rozosial Izrael, pozbiera ho
a ustráži ho ako pastier stádo.“

11

Áno, Pán vykúpi Jakuba,
vyslobodí ho z ruky, čo ho premohla.

12

Prídu a zaplesajú na výšine Siona,
budú sa hrnúť k darom Pánovým,
k obiliu, muštu a oleju,
k mláďatám oviec a statku.
Ich duša bude ako zavodnená záhrada,
nebudú viac mrieť túžbou.

13

Vtedy sa bude panna tešiť v tanci,
i mladíci a starci pospolu.
„Ich smútok zmením na radosť,
poteším ich, rozveselím po žiali.

1414

Opojím dušu kňazov hojnosťou
a môj ľud sa nasýti mojimi darmi“ –
hovorí Pán.

Ráchelin žiaľ

1515

Toto hovorí Pán:
„Čuj, v Ráme počuť vzdychanie,
prehorký plač,
Ráchel narieka nad svojimi deťmi,
nedá sa potešiť
nad deťmi, pretože ich niet.“

16

Toto hovorí Pán:
„Zabráň svojmu hlasu plač
a svojim očiam slzy,
veď tvoja námaha dostane odmenu,
hovorí Pán,
vrátia sa z nepriateľskej krajiny.

17

Je nádej pre tvoju budúcnosť
– hovorí Pán,
synovia sa vrátia na svoje územie.

18

Počujem Efraima vzdychať:
»Šľahal si ma, nuž dal som sa šľahať
ako neskrotený junec.
Priveď ma späť a navrátim sa,
veď ty si Pán, môj Boh!

1919

Už som oželel svoj odpad,
a keď som uznal, bil som si stehno,
hanbil som sa a červenal,
lebo som niesol hanbu svojej mladosti.«

20

Či mi je Efraim drahým synom?
Či je rozkošným dieťaťom?
Veď kedykoľvek mu hrozím,
znovu si musím naň spomenúť
a trasie sa mi preň vnútro,
musím sa nad ním zmilovať“
– hovorí Pán.

2121

Postav si stĺpy,
zasaď si kamene,
daj pozor na cestu,
na chodník, ktorým si kráčal;
vráť sa späť, panna, Izrael,
vráť sa sem do týchto svojich miest!

2222

Dokedyže budeš blúdiť,
dcéra odbojná?
Veď Pán stvorí čosi nové na zemi:
Žena obkľúči muža.

Požehnanie budúcich čias. – 23Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: „V júdskej krajine a v jej mestách, až obrátim ich osud, budú ešte hovoriť toto slovo:

»Pán nech ťa požehná,
spravodlivá niva, svätý vrch!«

24

A budú tam bývať spolu
Júda a všetky jeho mestá,
roľníci a sprievodcovia stád.

25

Áno, opojím unavenú dušu
a každú roztúženú dušu naplním.“

2626

(Preto som sa zobudil a pozeral,
môj sen mi bol sladký.)

27„Hľa, prídu dni – hovorí Pán, keď zasejem dom Izraelov a dom Júdov semenom ľudí a semenom zvierat. 2828A ako som nad nimi bedlil, keď som mal vytrhávať, rúcať, pustošiť, nivočiť a pôsobiť nešťastie, tak budem bedliť, keď budem mať budovať a sadiť, hovorí Pán. 2929V tých dňoch nebudú viac hovoriť:

»Otcovia jedli plánky
a synom stŕpli zuby.«

30Každý zomrie len pre svoj hriech; zuby stŕpnu každému človeku, ktorý je plánky.

Nová zmluva. – 3131-34Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu! 32Nie ako zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Tú moju zmluvu oni zrušili, hoci som im bol Pánom – hovorí Pán. 33Ale toto bude zmluva, ktorú po týchto dňoch uzavriem s domom Izraela – hovorí Pán. Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom. 34Už sa nebudú vzájomne poučovať a brat bratovi nebude hovoriť: »Poznajte Pána!«, pretože ma všetci poznajú od najmenšieho po najväčších – hovorí Pán. Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem.“

Nový národ

35

Toto hovorí Pán,
ktorý dáva slnko za svetlo dňu,
určuje mesiac a hviezdy za svetlo noci,
pobúri more, že hučia jeho vlny,
Pán zástupov má meno:

36

„Ak sa tieto zákony otrasú predo mnou,
hovorí Pán,
aj semä Izraela prestane byť národom
predo mnou po všetky dni.“

37

Toto hovorí Pán:
„Ak sa hore dajú zmerať nebesá
a dolu preskúmať základy zeme,
aj ja zavrhnem celé semä Izraela
pre všetko, čo urobili – hovorí Pán.

Nové mesto. – 3838Hľa, prídu dni, hovorí Pán, a mesto sa vybuduje pre Pána od veže Chananel až po Rožnú bránu. 3939Meracia šnúra však pôjde ďalej rovno ku kopcu Gareb a skrúti sa ku Goe. 4040Celé Údolie mŕtvol a popola a celé pole až po potok Kedron a po uhol Konskej brány na východ, bude zasvätené Pánovi. Nikdy viac nebude zbúrané ani zrúcané.“

Kúpa poľa ako obraz obnovy. – 1Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi v desiatom roku júdskeho kráľa Sedekiáša – to bol osemnásty rok Nabuchodonozora. 2Vojsko babylonského kráľa vtedy obliehalo Jeruzalem, prorok Jeremiáš bol však uväznený v strážnom nádvorí, ktoré bolo v paláci júdskeho kráľa. 3Uväznil ho júdsky kráľ Sedekiáš s výčitkou: „Prečo prorokuješ: »Toto hovorí Pán: Hľa, ja vydám toto mesto do rúk babylonského kráľa, zaujme ho! 4Sedekiáš, júdsky kráľ, však neunikne moci Chaldejcov, ba určite sa dostane do rúk babylonského kráľa, bude s nim hovoriť z úst do úst a bude mu hľadieť z očí do očí. 5Odvedie Sedekiáša do Babylonu a tam aj ostane, kým ho nenavštívim, hovorí Pán. Ak budete bojovať proti Chaldejcom, nebudete mať úspech.«?“

6Jeremiáš povedal: „Pán prehovoril ku mne takto: 732,7Hľa, príde k tebe Hanameel, syn tvojho strýca Seluma, s návrhom: »Kúp si moje pole, ktoré je v Anatote, veď máš na kúpu príbuzenské prednostné právo!« 8Prišiel teda ku mne Hanameel, syn môjho strýca, ako povedal Pán, do strážneho nádvoria a povedal mi: »Kúp si moje pole, ktoré je v Anatote na území Benjamínovom, veď ty máš prednostné právo nadobudnúť si ho, tebe patrí vymeniť ho, kúp si ho!« Vedel som, že je to Pánovo slovo. 99Kúpil som teda od Hanameela, syna svojho strýca, pole, ktoré je v Anatote, a odvážil som mu peniaze, sedemnásť šeklov striebra. 10Napísal som listinu, zapečatil som ju, pribral som svedkov a na vážkach som odvážil striebro. 1111Vzal som zapečatenú kúpnu zmluvu podľa predpisov a nariadení aj otvorenú zmluvu 12a pred očami svojho bratanca Hanameela, pred očami v kúpnej listine podpísaných svedkov a pred očami všetkých Júdovcov, ktorí sa zdržovali v strážnom nádvorí, som ju odovzdal Baruchovi, synovi Masiášovho syna Nériho. 13A pred ich očami som dal Baruchovi tento príkaz: 1414Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Vezmi tieto listiny, túto zapečatenú kúpnu zmluvu, aj zmluvu otvorenú a ulož ich do hlinenej nádoby, aby sa zachovali na dlhý čas. 1515Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ešte sa budú v tejto krajine kupovať domy, polia a vinohrady.

16Keď som odovzdal kúpnu listinu Baruchovi, synovi Nériho, takto som sa modlil k Pánovi: 17Ach, Pane, Jahve, pozri; ty si svojou veľkou mocou a svojím vystretým ramenom učinil nebo i zem a tebe nie je nemožná nijaká vec. 18Tisícom preukazuješ milosrdenstvo, vinu otcov však, keď sa pominú, odplatíš ich synom; Boh veľký a mocný, ktorého meno je Pán zástupov! 19Veľký v ustanoveniach a mocný v skutkoch, ktorého oči sú otvorené nad každou cestou ľudských synov, aby si každému dal podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov; 20ktorý si robil znamenia a divy v egyptskej krajine a podnes (robíš) na Izraeli i na ľuďoch a urobil si si meno, aké máš dnes, 21a vyviedol si svoj ľud, Izrael, z egyptskej krajiny znameniami a zázrakmi, mocnou rukou a vystretým ramenom i veľkou hrôzou. 22A dal si im túto krajinu, ktorú si prísahou prisľúbil ich otcom, krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom. 23Prišli a zaujali ju, ale nepočúvali tvoj hlas a nekráčali podľa tvojich príkazov, nič, čo si im kázal robiť, nerobili, nuž stíhal si ich všetkým týmto nešťastím. 24Pozri, násypy postúpili až k mestu, aby ho zaujali, a mesto sa dostáva do ruky Chaldejcov, ktorí naň útočia mečom, hladom a morom. Spĺňa sa, čo si povedal, a ty to vidíš. 25A ty si mi povedal, Pane, Jahve: »Kúp si to pole!«, no mesto sa jednako dostáva do ruky Chaldejcov.“

26I prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo: 27„Hľa, ja som Pán, Boh každého tvora; či je mne nejaká vec nemožná? 28Preto takto hovorí Pán: Hľa, ja vydám toto mesto do ruky Chaldejcov a do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora; zmocní sa ho! 2929Chaldejci, ktorí na toto mesto útočia, vniknú a podpália toto mesto a spália ho i domy, na strechách ktorých okiadzali Bála a liali nápojové obety cudzím bohom, aby ma dráždili. 30Veď synovia Izraela a synovia Júdu robia od mladi iba to, čo je v mojich očiach zlé; synovia Izraela ma dielami svojich rúk iba dráždia – hovorí Pán. 31Odkedy ho postavili, až po dnešný deň bolo mi toto mesto iba na hnev a na zlosť, že si ho musím odstrániť spred tváre 32pre všetku zlobu synov Izraela a synov Júdu, ktorú popáchali sami, ich králi, kniežatá, kňazi a proroci, mužovia Júdu a občania Jeruzalema, aby ma dráždili. 33Obrátili ku mne šiju, a nie tvár; jednostaj som ich poučoval, ale nepočúvali, výčitku neprijali. 3434Svoje ohavnosti umiestnili v dome, ktorý sa volá mojím menom, aby ho zneuctili. 3535A postavili výšiny v údolí Ben Hinom, aby zasväcovali svojich synov a svoje dcéry Molochovi, hoci som im to nekázal, ani na myseľ mi neprišlo, žeby páchali túto ošklivosť a Júdu priviedli do hriechu.“

36Teraz teda toto hovorí Pán, Boh Izraela, o tomto meste, o ktorom vy hovoríte, že sa pomocou meča, hladu a moru dostáva do ruky babylonského kráľa: 37„Hľa, ja ich pozbieram zo všetkých krajín, do ktorých som ich rozhádzal vo svojom hneve, vo svojom zápale a veľkej prchkosti; privediem ich späť na toto miesto a usadím ich v bezpečnosti. 38Budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom. 39A dám im jedno srdce a jednu cestu, aby sa ma po všetky dni báli pre svoje – a potom aj pre deti svojich detí – blaho. 40Uzavriem s nimi večnú zmluvu, ktorou im neprestanem robiť dobro; vložím im do srdca svoju bázeň, aby sa odo mňa neodklonili. 41Radosť z nich budem mať, keď im budem preukazovať dobro; zasadím ich verne v tejto krajine, celým svojím srdcom a celou svojou dušou. 42Lebo toto hovorí Pán: Ako som na tento ľud dopustil všetko toto veľké nešťastie, tak im spôsobím všetko blaho, o ktorom im hovorím. 43Bude sa teda kupovať pole v tejto krajine o ktorej vy hovoríte: »Spustošená je, bez ľudí a zvierat, dostáva sa do ruky Chaldejcov.« 44Budú kupovať polia za peniaze, písať listiny, pečatiť a priberať svedkov v krajine Benjamínovej i v okolí Jeruzalema, v mestách Júdska, v horských mestách, v mestách na rovine i v mestách na juhu, až obrátim ich osud“ – hovorí Pán.

Lepšia budúcnosť Júdu a Jeruzalema. – 1A Pán znova takto prehovoril k Jeremiášovi, keď bol ešte uväznený v strážnom nádvorí: 233,2„Toto hovorí Pán, ktorý stvoril zem, utvoril ju a upevnil – Pánom sa volá: 3Volaj ku mne a vyslyším ťa a oznámim ti veľké, nevystihnuteľné veci, o ktorých nevieš. 4Lebo toto hovorí Pán, Boh Izraela, o domoch tohto mesta, o zrúcaných júdskych domoch na násypy a o meči: 5Idú bojovať proti Chaldejcom a naplniť ich mŕtvolami ľudí, ktorých som porazil vo svojom hneve a svojej prchkosti, pretože som – pre ich veľkú zlobu – zakryl pred týmto mestom svoju tvár. 6Hľa, ja mu obviažem ranu, vyliečim a uzdravím ich a odhalím im poklady pokoja a pravdy. 7Zmením osud Júdu a osud Izraela a zbudujem ich ako kedysi. 8Očistím ich od všetkých hriechov, ktoré spáchali proti mne, a odpustím im všetky hriechy, ktoré spáchali proti mne, keď sa mi spreneverili. 99A bude mi to na slávu, radosť, chválu a ozdobu pred všetkými národmi zeme, keď počujú všetko dobro, ktoré som im urobil. Budú sa báť a triasť pre všetko dobro a pre všetko blaho, ktoré som im dal.

10Toto hovorí Pán: Na tomto mieste, o ktorom vy hovoríte: »Pusté je, bez ľudí a bez zvierat,« v mestách Júdska a na uliciach Jeruzalema, ktoré sú spustošené, bez ľudí, bez obyvateľov a bez zvierat, ešte zazneje 1111hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas mladuchy, hlas tých, čo hovoria: »Oslavujte Pána zástupov, pretože Pán je dobrý, pretože jeho milosrdenstvo trvá naveky« a čo nesú obetu vďaky do Pánovho domu, lebo zmením osud krajiny ako na začiatku, hovorí Pán.

12Toto hovorí Pán zástupov: Na tomto pustom mieste bez ľudí a bez dobytka a vo všetkých jeho mestách budú ešte nivy pastierov, kde budú odpočívať s ovcami. 1313V horských mestách, v mestách na rovine i v mestách na juhu, v Benjamínovej krajine, v okolí Jeruzalema i v mestách Júdska budú ešte prechádzať ovce rukami počítača, hovorí Pán.

14Hľa, prídu dni – hovorí Pán –, že upevním slovo blaha, ktoré som prisľúbil Izraelovmu domu a domu Júdovmu. 1515 n.V tých dňoch a v tom čase dám Dávidovi vyklíčiť spravodlivý výhonok, ktorý bude konať v krajine právo a spravodlivosť. 16V tých dňoch Júda dosiahne spásu a Jeruzalem bude bývať v bezpečí a budú ho volať: »Pán, naša spravodlivosť«. 17Lebo toto hovorí Pán: Dávidovi nebude chýbať muž, ktorý zasadne na jeho trón. 18A levitským kňazom nebude predo mnou chýbať muž, ktorý bude obetovať celopaly, spaľovať žertvy a prinášať obety po všetky dni.“

1919I prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo: 20„Toto hovorí Pán: Keď zrušíte moju zmluvu s dňom a moju zmluvu s nocou, že nebude deň a noc vo svojom čase, 21vtedy sa zruší aj moja zmluva s Dávidom, mojím sluhom, takže nebude mať syna, ktorý by kraľoval na jeho tróne, a s levitskými kňazmi, mojimi sluhami. 2222Ako nemožno spočítať vojsko nebies ani zmerať piesok mora, tak rozmnožím semä Dávida, svojho sluhu, a levitov, ktorí mi slúžia.“

23A Pán prehovoril k Jeremiášovi toto slovo: 2424„Či si nezbadal, že títo ľudia vravia: »Pán zavrhol dva rody, ktoré si vyvolil« a opovrhujú mojím ľudom, že pred nimi už ani nie je národom? 25Toto hovorí Pán: Ak nemám zmluvu s dňom a nocou a ak som nedal svoje zákony nebu a zemi, 26tak zavrhnem aj potomstvo Jakuba a svojho sluhu Dávida, že pre Abrahámovo, Izákovo a Jakubovo potomstvo nevezmem panovníka z jeho rodu. Áno, zmením ich osud a zmilujem sa nad nimi.“