I. Prvá Veľká noc, 1,19 – 3,36

A. Začiatok svedectiev, 1,19 – 2,12

Svedectvo Jána Krstiteľa. – 1919-34A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, 20on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“ 21„Čo teda,“ pýtali sa ho, „si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“ „Si prorok?“ Odpovedal: „Nie.“ 22Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“ 2323Povedal:

ako povedal prorok Izaiáš.“ 24Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. 25A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš, ani Eliáš, ani prorok?“ 26Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. 27On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“ 28To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.

2929Keď na druhý deň videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. 30Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja. 31Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu.“ 32Ján vydal svedectvo: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom. 33Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: »Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.« 34A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.“

35V nasledujúci deň Ján zasa stál s dvoma zo svojich učeníkov. 36Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.“ 37Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. 38Ježiš sa obrátil, a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?“ Oni mu povedali: „Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ –, kde bývaš?“ 39Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!“ Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní.

Svedectvo prvých učeníkov. – 4040Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. 41On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus. 4242A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter.

43Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!“ 4444Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta. 4545Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ 46Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!“ 47Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“ 48Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“ 49Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ 50Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“ 5151Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“

Svadba v Káne – prvé zo znamení. – 12, 1Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. 2Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. 3Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú víno.“ 44Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ 5Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“

66Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. 7Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. 8Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. 9Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli –, zavolal si ženícha 10a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ 11Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.

1212Potom zišiel on i jeho matka a bratia i jeho učeníci do Kafarnauma, kde zostali niekoľko dní.

B. Veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, 2,13-25

Vyčistenie chrámu. – 13Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. 1414-17V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. 15Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly 16a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ 1717Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“ 18Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“ 19Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ 20Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ 2121Ale on hovoril o chráme svojho tela. 22Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.

Pobyt v Jeruzaleme. – 23Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. 24Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého 25a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človeku. Sám totiž vedel, čo je v človeku.

C. Zjavenie tajomstva Ducha Svätého, 3,1-36

Rozhovor s Nikodémom. – 13, 1Medzi farizejmi bol človek, menom Nikodém, popredný muž u Židov. 2On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: „Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nik nemôže robiť také znamenia, aké ty robíš, ak nie je s ním Boh.“ 33-8Ježiš mu odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ 4Nikodém mu vravel: „Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“ 5Ježiš odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. 6Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch. 7Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť. 88Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“ 9Nikodém sa ho opýtal: „Ako sa to môže stať?“ 1010Ježiš mu odvetil: „Ty si učiteľ Izraela, a toto nevieš? 11Veru, veru, hovorím ti: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a neprijímate naše svedectvo. 12Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských? 13Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. 1414A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, 15aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“

16Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. 17Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. 1818Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. 19A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. 21Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.

Ježišovi učeníci a Ján krstia; nové Jánovo svedectvo. – 2222Potom prišiel Ježiš so svojimi učeníkmi do judejskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil. 23Ale aj Ján krstil v Enone, blízko Salima, lebo tam bolo veľa vody. Ľudia tam prichádzali a dávali sa krstiť. 24Ján vtedy ešte nebol vo väzení.

25Medzi Jánovými učeníkmi a istým Židom vznikla hádka o očisťovaní. 26Prišli k Jánovi a povedali mu: „Rabbi, aj ten, čo bol s tebou za Jordánom, a ty si mu vydal svedectvo, tu krstí a všetci idú k nemu.“ 27Ján odpovedal: „Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba. 28Vy sami ste svedkami, že som povedal: Ja nie som Mesiáš, ale som poslaný pred ním. 2929Ženích je ten, kto má nevestu. A ženíchov priateľ, ktorý je pri ňom a počúva ho, veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu. A táto moja radosť je úplná. 30On musí rásť a mňa musí ubúdať.“

3131-36Kto prichádza zhora, je nad všetkých. Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky. Kto prichádza z neba, je nad všetkých 32a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nik neprijíma jeho svedectvo. 33Kto prijíma jeho svedectvo, potvrdzuje, že Boh je pravdivý. 34Lebo ten, koho poslal Boh, hovorí Božie slová, pretože on nedáva Ducha podľa miery. 35Otec miluje Syna a dal mu do rúk všetko. 36Kto verí v Syna, má večný život, ale kto Synovi neverí, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev.

II. Účinkovanie v Samárii a Galilei, 4,1-54

Spasiteľ sveta sa zjavil Samaritánom. – 1Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján 2– hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci –, 34, 3opustil Judeu a odišiel znova do Galiley. 44Pritom musel prejsť cez Samáriu. 55-6A tak prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. 6Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. 7Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ 8Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. 9Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. 1010Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: »Daj sa mi napiť,« ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“ 11Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? 12Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“ 13Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. 14Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ 15Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“ 16Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“ 17Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: »Nemám muža,« 18lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“ 19Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. 20Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“ 21Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. 22Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. 2323Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. 24Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“ 25Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“ 26Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“

27Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?“ Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“ 28Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: 29„Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“ 30Vyšli teda z mesta a šli k nemu. 31Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“ 32On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“ 33Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“ 34Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. 35Nevravíte aj vy: »Ešte štyri mesiace a bude žatva?« Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! 3636Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač, aj žnec. 37Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. 38Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.“

39Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“ 40Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. 41A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. 42A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“

Ježiš v Galilei. – 43O dva dni odišiel stade do Galiley. 44Lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok nemá úctu. 45Keď prišiel do Galiley, Galilejčania ho uvítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme. Aj oni tam boli na sviatky.

Ježiš uzdravuje syna kráľovského úradníka. – 4646-5446Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna. 47Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral. 48Ježiš mu povedal: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.“ 49Kráľovský úradník mu hovoril: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“ 50Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!“ On uveril Ježišovmu slovu a šiel. 5151Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili, že jeho dieťa žije. 52Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: „Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka.“ 53Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije.“ A uveril on i celý jeho dom. 54Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley.

III. Druhý Ježišov pobyt cez sviatky v Jeruzaleme, 5,1-47

Uzdravenie chorého pri betsatskom rybníku. – 1Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. 25, 2V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí. 3V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých. (4)4

5Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. 6Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“ 7Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“ 8Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ 9A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil.

No v ten deň bola sobota, 10preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“ 11Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: »Vezmi si lôžko a choď!«“ 12Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: »Vezmi a choď?«“ 13Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. 14Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“ 15A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil. 16A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu. 1717Ježiš im povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ 18Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.

Ježišova reč, 5,19-47

Ježiš je sudca a darca života. – 1919-47Ježiš im vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. 20Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. 21Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. 22A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, 23aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. 24Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života. 2525Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna, a tí, čo ho počujú, budú žiť. 26Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. 27A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. 2828Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas 29a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. 3030Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.

Otec svedčí o Synovi. – 31Ak vydávam svedectvo o sebe len ja sám, moje svedectvo nie je pravdivé. 3232Ale je niekto iný, čo svedčí o mne, a ja viem, že svedectvo, ktoré vydáva o mne, je pravdivé. 33Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. 34Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení. 35On bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle.

36Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. 37A sám Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli 38a jeho slovo neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal. 3939Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. 40Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.

41Slávu od ľudí neprijímam. 42Ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku. 43Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali. 44Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?! 45Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca žalovať. Iný na vás žaluje: Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej. 4646Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. 47Ale ak neveríte tomu, čo on napísal, ako uveríte mojim slovám?!“

IV. Chlieb života, 6,1-71

Zázračné rozmnoženie chlebov. – 16, 1-151Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. 2Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. 3Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. 44Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci. 5Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ 6Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. 7Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ 8Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: 9„Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“ 10Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. 11Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. 12Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ 13Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov.

14Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ 15Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.

Ježiš kráča po mori. – 1616-21Keď sa zvečerilo, zišli jeho učeníci k moru, 1717nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Už sa zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel. 18Dul silný vietor a more bolo rozbúrené. 1919Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa. 20Ale on im povedal: „To som ja, nebojte sa!“ 21Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili.

Ježišova reč o eucharistickom chlebe. – 2222-71Na druhý deň si zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami. 23A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky. 24No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. 25Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“

26Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. 2727Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ 28Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ 29Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“

30Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? 3131Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: »Dal im jesť chlieb z neba.«“ 3232Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. 33Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.“ 34Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“ 3535Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. 36Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte. 37Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, 38lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. 39A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. 40Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.“

41Židia na neho šomrali, lebo povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“ 42a hovorili: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: »Zostúpil som z neba!?«“

43Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou! 44Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. 4545U prorokov je napísané: »Všetkých bude učiť sám Boh.« A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. 46Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. 47Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život.

48Ja som chlieb života. 49Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. 50Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. 5151 n.Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“

52Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ 53Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. 54Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. 56Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. 57Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. 58Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“

59Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume. 60Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ 61Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: „Toto vás pohoršuje? 62A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? 6363Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. 64Ale niektorí z vás neveria.“ Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. 65A povedal: „Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec.“

Petrovo vyznanie. – 66Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. 67Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ 68Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. 6969A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“ 70Ježiš im odpovedal: „Nevyvolil som si vás Dvanástich?! A jeden z vás je diabol.“ 71To hovoril o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo on ho mal zradiť a bol jedným z Dvanástich.

V. Sviatky stánkov, 7,1 – 10,21

Ježiš ide do Jeruzalema na sviatky Stánkov. – 1Potom Ježiš chodil po Galilei; nechcel ísť do Judey, lebo Židia ho chceli zabiť.

27, 2Boli však blízko židovské sviatky Stánkov. 33Jeho bratia mu povedali: „Odíď odtiaľto a choď do Judey, aby aj tvoji učeníci videli, aké skutky konáš! 4Veď nik nerobí nič v skrytosti, ak sa chce stať verejne známym. Keď robíš takéto veci, ukáž sa svetu!“ 5Lebo ani jeho bratia v neho neverili. 66Ježiš im povedal: „Môj čas ešte nenadišiel, ale váš čas je stále tu. 7Vás nemôže svet nenávidieť, mňa však nenávidí, lebo ja o ňom svedčím, že jeho skutky sú zlé. 8Vy choďte na sviatky! Ja na tieto sviatky nejdem, lebo môj čas sa ešte nenaplnil.“ 9Toto povedal a ostal v Galilei.

10Ale keď jeho bratia odišli na sviatky, išiel aj on, no nie verejne, lež akoby potajomky. 11A Židia ho cez sviatky hľadali a hovorili: „Kdeže je?“ 12Aj v zástupe sa o ňom veľa pošepkávalo. Jedni hovorili: „Je dobrý;“ iní zasa: „Nie je, iba čo zvádza ľud.“ 13Ale nik o ňom nehovoril verejne, zo strachu pred Židmi.

Ježiš učí v chráme. – 14Až uprostred sviatkov vystúpil Ježiš do chrámu a učil. 15Židia sa divili a hovorili: „Ako to, že sa vyzná v knihách, keď sa neučil?!“ 16Ježiš im povedal: „Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal. 17Kto chce plniť jeho vôľu, pozná, či je to učenie z Boha, alebo či hovorím len sám zo seba. 18Kto hovorí sám zo seba, hľadá vlastnú slávu. Ale kto hľadá slávu toho, ktorý ho poslal, ten je pravdivý a neprávosti v ňom niet. 19Nedal vám Mojžiš zákon? A nik z vás zákon neplní. Prečo ma chcete zabiť?!“ 20Zástup odpovedal: „Si posadnutý zlým duchom! Kto ťa chce zabiť?!“ 2121Ježiš im vravel: „Jeden skutok som urobil a všetci sa čudujete. 2222Pretože vám Mojžiš dal obriezku – hoci ona nie je od Mojžiša, ale od otcov –, obrezujete človeka aj v sobotu. 23Ak teda človek prijíma obriezku aj v sobotu, aby sa neporušil Mojžišov zákon, prečo sa hneváte na mňa, že som v sobotu uzdravil celého človeka?! 24Nesúďte podľa zdania, ale súďte spravodlivo.“

25Tu niektorí Jeruzalemčania hovorili: „Nie je to ten, čo ho chcú zabiť? 26Pozrite, hovorí verejne a nič mu nevravia. Vari sa už aj poprední muži presvedčili, že on je Mesiáš? 2727Lenže o tomto vieme, odkiaľ je, ale keď príde Mesiáš, nik nebude vedieť, odkiaľ je.“ 28A Ježiš učil v chráme a zvolal: „Aj ma poznáte, aj odkiaľ som, viete. A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal, a vy ho nepoznáte. 29Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma poslal.“ 30Preto ho chceli chytiť, ale nik nepoložil naň ruky, lebo ešte neprišla jeho hodina. 31Mnohí zo zástupu uverili v neho a vraveli: „Keď príde Mesiáš, vari urobí viac znamení, ako spravil tento?“

Úklady farizejov proti Ježišovi. – 32Farizeji sa dopočuli, že si zástup o ňom toto pošuškáva, preto veľkňazi a farizeji poslali sluhov, aby ho chytili. 33Tu Ježiš povedal: „Ešte chvíľku som s vami, potom pôjdem k tomu, ktorý ma poslal. 34Budete ma hľadať, a nenájdete ma, a kde som ja, tam vy prísť nemôžete.“ 3535Židia si hovorili medzi sebou: „Kam to chce ísť, že ho my nenájdeme? Chce vari odísť do gréckej diaspóry a učiť Grékov? 36Čo je to za reč, čo hovorí: »Budete ma hľadať, a nenájdete ma,« a »kde som ja, tam vy prísť nemôžete«?“

Prúdy živej vody. – 37V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. 3838Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“ 3939To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.

Diskusia o Kristovom pôvode. – 40Keď počuli tieto slová, niektorí zo zástupu hovorili: „Toto je naozaj prorok.“ 41Druhí tvrdili: „Mesiáš je to.“ Ale iní namietali: „Vari z Galiley príde Mesiáš?! 4242A nehovorí Písmo: »Mesiáš príde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehem, odkiaľ bol Dávid«?!“ 43A tak nastala preňho v zástupe roztržka.

44Niektorí z nich chceli ho aj chytiť, ale nik nepoložil naň ruky. 45Sluhovia sa vrátili k veľkňazom a farizejom a oni sa ich pýtali: „Prečo ste ho nepriviedli?“ 46Sluhovia odpovedali: „Nikdy tak človek nehovoril.“ 47Farizeji im vraveli: „Aj vy ste sa dali zviesť? 48Vari uveril v neho niektorý z popredných mužov alebo farizejov? 49A tento zástup, ktorý nepozná zákon, je prekliaty.“ 50Jeden z nich, Nikodém, ten, čo predtým prišiel k Ježišovi, im povedal: 51„Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?“ 52Odvrávali mu: „Nie si aj ty z Galiley?! Skúmaj a uvidíš, že z Galiley prorok nepovstane.“ 53A všetci sa vrátili domov.

Ježiš a cudzoložnica. – 18, 1-11Ježiš odišiel na Olivovú horu. 2Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. 3Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku 4a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. 55Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ 6Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. 7Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ 88A znovu sa zohol a písal po zemi. 9Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. 10Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ 11Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“

Ježiš – svetlo sveta. – 1212A Ježiš im zasa povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ 1313Farizeji mu povedali: „Vydávaš svedectvo o sebe len ty sám, tvoje svedectvo nie je pravdivé.“ 14Ježiš im odpovedal: „Hoci vydávam svedectvo o sebe iba ja sám, moje svedectvo je pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem. 15Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho. 16A ak aj súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale ja a Otec, ktorý ma poslal. 1717A vo vašom zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé. 18Ja sám vydávam svedectvo o sebe a vydáva o mne svedectvo aj Otec, ktorý ma poslal.“ 19Opýtali sa ho: „Kdeže je tvoj Otec?!“ Ježiš odpovedal: „Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca.“ 20Tieto slová povedal v pokladničnej sieni, keď učil v chráme. A nik ho nechytil, lebo ešte neprišla jeho hodina.

Výstraha neveriacim Židom. – 2121I znova im povedal: „Odchádzam a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.“ 22Židia si hovorili: „Vari sám seba zabije, že vraví: »Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete«?“ 23On im povedal: „Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. 2424Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch.“ 2525Pýtali sa ho teda: „Kto si ty?“ Ježiš im odpovedal: „Od počiatku to, čo vám hovorím. 26Mám o vás veľa čo povedať a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho.“ 27Nerozumeli, že im hovorí o Otcovi. 2828Ježiš im teda povedal: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. 29A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu.“ 30Keď to hovoril, mnohí uverili v neho.

Ježiš a Abrahám. – 31Židom, ktorí mu uverili, Ježiš povedal: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, 32poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ 33Odpovedali mu: „Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotročili. Akože hovoríš: »Budete slobodní«?!“ 3434Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok. 35A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn. 36Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní. 37Viem, že ste Abrahámovo potomstvo; a chcete ma zabiť, lebo sa moje slovo vo vás neujíma. 38Ja hovorím o tom, čo som videl u Otca. Aj vy robíte to, čo ste počuli od otca.“ 3939Odpovedali mu: „Naším otcom je Abrahám.“ Ježiš im povedal: „Keby ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste skutky Abrahámove. 40No vy ma chcete zabiť – človeka, ktorý vám povedal pravdu, čo som počul od Boha. To Abrahám nerobil. 4141Vy robíte skutky svojho otca.“ Povedali mu: „My sme sa nenarodili zo smilstva; máme len jedného otca, Boha.“ 42Ježiš im odvetil: „Keby bol vaším otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal. 4343Prečo nechápete moju reč? Preto, že nemôžete počuť moje slovo. 44Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži. 45Ale ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte. 46Kto z vás ma usvedčí z hriechu? Prečo mi neveríte, keď vám hovorím pravdu?! 47Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha.“

48Židia mu odpovedali: „Nehovoríme dobre, že si Samaritán a posadnutý zlým duchom?“ 49Ježiš odvetil: „Ja nie som posadnutý zlým duchom, ale ctím si Otca; a vy mňa znevažujete. 50Ja nehľadám svoju slávu, ale je, kto ju hľadá a súdi. 51Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“ 52Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: »Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.« 53Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?“ 54Ježiš odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: »On je náš Boh,« 55a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. 5656Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.“ 57Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“ 58Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“ 59Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.

Uzdravenie slepého od narodenia. – 1Ako šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. 29,2Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia –, že sa narodil slepý?“ 3Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. 44Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. 55Kým som na svete, som svetlo sveta.“ 6Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči 77a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci. 8Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“ 9Jedni tvrdili: „Je to on.“ Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.“ On vravel: „Ja som to.“ 10Pýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“ 11On odpovedal: „Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: »Choď k Siloe a umy sa!« Šiel som teda, umyl som sa a – vidím.“ 12Pýtali sa ho: „Kde je ten človek?“ Odpovedal: „Neviem.“

13Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. 14Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. 15Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.“ 16Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.“ Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A rozštiepili sa. 17Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?“ On odpovedal: „Je prorok.“ 18Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov. 19Opýtali sa ich: „Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“ 20Rodičia odpovedali: „Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý. 21Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba.“ 22Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša, má byť vylúčený zo synagógy. 23Preto jeho rodičia povedali: „Má svoje roky, jeho sa spýtajte.“

2424Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik.“ 25On odvetil: „Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.“ 26Spýtali sa ho teda: „Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?“ 27Odpovedal im: „Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?“ 28Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. 29My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je.“ 30Ten človek im odpovedal: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. 31Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. 32Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. 33Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.“ 34Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!“ A vyhnali ho von.

35Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Syna človeka?“ 36On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?“ 37Ježiš mu povedal: „Už si ho videl – a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.“ 38On povedal: „Verím, Pane,“ a klaňal sa mu. 39Ježiš povedal: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“ 40Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: „Sme azda aj my slepí?!“ 41Ježiš im odpovedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: »Vidíme.« A tak váš hriech ostáva.

Podobenstvo o dobrom pastierovi. – 110, 1Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. 2Kto vchádza bránou, je pastier oviec. 3Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. 4Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. 5Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“ 66Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať.

7Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. 8Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. 9Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. 1010Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. 1111Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. 12Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. 13Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. 1414Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, 15ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. 1616Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier. 17Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. 18Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.“

19Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka. 20Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?!“ 21Iní namietali: „To nie sú reči posadnutého zlým duchom. Vari môže zlý duch otvárať oči slepým?“

VI. Sviatky posvätenia chrámu, 10,22 – 11,57

Ježiš sa vyhlasuje za Božieho Syna. – 2222V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. 2323Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. 24Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.“ 25Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, 26ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. 27Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. 28Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. 2929Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. 3030Ja a Otec sme jedno.“

31Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať. 32Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“ 33Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“ 3434Ježiš im vravel: „A nie je napísané vo vašom zákone: »Ja som povedal: Ste bohmi?« 35Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo – a Písmo nemožno zrušiť! –, 36prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: »Rúhaš sa« za to, že som povedal: Som Boží Syn?! 37Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. 38Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“ 39Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.

Ježiš sa utiahol za Jordán. – 40Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal. 41Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.“ 42A mnohí tam uverili v neho.

Vzkriesenie Lazára. – 1Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. 2Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. 3Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“

411, 4Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ 5Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. 6Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. 7Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“ 8Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“ 99Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta. 10Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“ 1111Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“ 12Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“ 13Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku. 14Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel. 15A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“ 16Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním.“

17Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. 1818Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, 19a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom. 20Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. 21Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. 22Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“ 23Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“ 24Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“ 2525Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. 26A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ 27Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“

28Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ 29Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. 30Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. 31Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.“ 32Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“ 33Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený 34sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ 3535A Ježiš zaslzil. 36Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“ 37No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“

38Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. 39Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“ 40Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ 41Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. 42A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“ 43Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ 44A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“

Veľrada sa rozhodla zabiť Ježiša. – 45Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho. 46No niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil. 4747 n.Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili: „Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia. 48Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám i toto miesto i národ.“ 49Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: „Vy neviete nič. 50Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ.“ 5151Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ, 52a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti. 53A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.

5454Preto už Ježiš nechodil verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta zvaného Efraim, a tam sa zdržiaval s učeníkmi.

55Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja vystupovali pred Veľkou nocou do Jeruzalema, aby sa očistili. 56Hľadali aj Ježiša. A ako stáli v chráme, navzájom si vraveli: „Čo myslíte? Príde na sviatky?“ 57Ale veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že každý, kto sa dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.

VII. Posledná Veľká noc, 12,1 – 19,42

A. Udalosti pred umučením, 12,1-50

Pomazanie v Betánii. – 112, 1-81Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 2Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali. 33Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja. 4Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: 5„Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?“ 6Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali. 77Ježiš povedal: „Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! 8Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.“

9Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 10A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára, 11lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša.

Slávnostný vstup do Jeruzalema. – 1212-19Na druhý deň sa veľký zástup, čo prišiel na sviatky, dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. 1313Nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a volali:

14Ježiš si našiel osliatko a sadol si naň, ako je napísané:

16Jeho učeníci tomu ešte nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený, spomenuli si, že to bolo o ňom napísané a že mu to urobili. 17Zástup, ktorý s ním bol, keď vyvolal z hrobu Lazára a vzkriesil ho z mŕtvych, vydával o tom svedectvo. 18A zástupy mu vyšli v ústrety, lebo počuli, že urobil toto znamenie. 19Vtedy si farizeji hovorili: „Vidíte, že nič nezmôžete?! Hľa, celý svet ide za ním!“

Gréci chcú vidieť Ježiša. Syn človeka bude oslávený. – 2020-21Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. 21Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ 22Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. 23Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. 24Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. 2525Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. 2626Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. 2727Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. 2828Otče, osláv svoje meno!“ A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“

29Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“ 30Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. 3131-32Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. 32A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ 33To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie. 34Zástup mu odvrával: „My sme počuli zo Zákona, že Mesiáš ostane naveky. Ako to teda hovoríš: »Syn človeka musí byť vyzdvihnutý?!« Kto je to ten Syn človeka?“ 35Ježiš im povedal: „Ešte chvíľku je svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezastihla tma, lebo kto chodí potme, nevie, kam ide. 36Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla.“

Toto Ježiš povedal, potom odišiel a skryl sa pred nimi.

Nevera Židov. – 3737-50Hoci pred nimi robil také znamenia, neverili v neho; 3838aby sa splnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš:

39Preto nemohli uveriť, lebo Izaiáš ešte povedal:

41Toto povedal Izaiáš, lebo videl jeho slávu a hovoril o ňom. 42A predsa aj mnohí poprední muži uverili v neho, ale pre farizejov sa nepriznali k tomu, aby ich nevylúčili zo synagógy, 43lebo ľudskú slávu mali radšej ako Božiu slávu.

Viera v Ježiša je viera v Boha Otca. – 44Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. 45A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. 46Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách. 47Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. 4848Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. 49Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. 50A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“