Ježiš sa vyhlasuje za Božieho Syna. –
2222V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima.
2323Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí.
24Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.“
25Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca,
26ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.
27Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.
28Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.
2929Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky.
3030Ja a Otec sme jedno.“
31Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať.
32Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“
33Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“
3434Ježiš im vravel: „A nie je napísané vo vašom zákone: »Ja som povedal: Ste bohmi?«
35Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo – a Písmo nemožno zrušiť! –,
36prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: »Rúhaš sa« za to, že som povedal: Som Boží Syn?!
37Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi.
38Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“
39Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.