Evanjelium podľa Jána   –   Jn 11,1–44

Vzkriesenie Lazára. – 1Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. 2Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. 3Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“

411, 4Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ 5Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. 6Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. 7Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“ 8Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“ 99Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta. 10Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“ 1111Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“ 12Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“ 13Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku. 14Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel. 15A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“ 16Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním.“

17Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. 1818Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, 19a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom. 20Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. 21Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. 22Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“ 23Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“ 24Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“ 2525Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. 26A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ 27Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“

28Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ 29Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. 30Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. 31Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.“ 32Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“ 33Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený 34sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ 3535A Ježiš zaslzil. 36Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“ 37No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“

38Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. 39Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“ 40Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ 41Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. 42A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“ 43Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ 44A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“