Ježiš sa modlí za seba. –
117, 1-261Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba,
2tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život.
96-19Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji.
14Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.
15Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. 16Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. 17Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. 18Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta 19a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.
Ježiš sa modlí za Cirkev. –
2020-26No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa,
21aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal.
2222-24A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno –
23ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.
24Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta.
25Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. 26Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.“